Ghana le yaame ƒe nɔnɔmetɔtrɔ ƒe afɔku yiɖagbe-eve-tɔ kpem kple le 2026 me: esi wòle tsiɖoɖo vɔvɔ̃ɖi ƒe gbegblẽwo dzɔm xẽm xɔm evɔ wòle dzadzraɖo mɔkpɔkpɔ le kuɖiɖi ŋu le tsiɖoɖoɣi ma ma me.
Kloe ɣleti ɖeka pɛ, tsiɖoɖo vɔvɔ̃ɖi gblẽ nu le Ghana ŋu vevie. Le Masa 28–29, 2026 me la, tsidzadza ɖedzesi aɖe he tsiɖoɖo kabakaba va Greater Accra kple Ghana ƒe dziehe akpa aɖewo. Kɔfe kple nutowo abe Spintex, Adabraka, Achimota, kple Agbogbloshie ene ge ɖe tsi te, mɔ gãwo abe N1 ene dzi matso kura, eye xɔwo, ʋuwo kple asitsafewo gblẽ kura.
Cape Coast, Kumasi kple dugã bubuwo le Ghana ƒe anyiehe nutowo me hã kpe fu le tsiɖoɖowo me le eƒe tsiɖoɖoɣi sia me.
Tsiɖoɖo siawo na amewo geɖe ku le dugã siawo me. Nuyimatsɔwo kpɔ be gbegblẽawo ɖo dɔlar miliɔn alafa geɖewo me, eye womɔpɔ be esia adzi ɖe edzi ne wotsɔ ga mawo siwo dzo le asitsatsa kple dɔwɔfe suewo gbɔ kpe ɖe eŋu; dziɖuɖua ɖe GH¢300 million tso eƒe Kpata-gazɔdzraɖoɖo me na kpekpeme le mɔ si gbe le.
Wòadzɔ abe nya sesẽ ene, gake yaame nɔnɔme ma ma ke fia nu le tsi ma te-de-edzi ƒe afɔku tovo ma ke gome kple kuɖiɖi na ɣleti siwo susɔ le fia me. Tsidzadza sɛ̃ŋu le Masa nuwuwu la sɔ kple tsi si womɔpɔ le tsiɖoɖoɣi gã la ƒe ta le Ghana ƒe anyiehe me. Le fia sia ƒe akpa si susɔ me la, Ghana akpe fu kple El Niño si le ŋusẽ xɔm, si le xoxorode me la, hea tsi si dzi bɔbɔ le te kple tsi si nɔa nu wum kabakaba le za la ƒe akpa mamlɛ me vaa.
El Niño Sẽŋu Aɖe Do Dzi Kpɔ
Le fia sia ƒe gɔmedzedze me la, mieta nyatɔtrɔ sia si fia be le ƒe eve si me La Niña kple nɔnɔme bubuwo xɔ aƒe megbe la, Pacific-ƒu gã ƒe nutowome nɔ tetem ɖe El Niño dzi le 2026 ƒe nuwuwu dzi va ɖo 2027 me. Le ɣemaɣi la, dzesia nye mɔkpɔkpɔ ɖe nu ŋu pɛ koe. Dukɔwo dome yaame nɔnɔme ƒe mɔfizɔzɔewo nɔ gbe ɖem le El Niño dzɔdzɔ ŋuti, gake azã kple ŋusẽ si anɔ esi la mekɔ o. Nyagbɔgbɔ ma kɔ tite na eƒe dziɖoɖo keŋ.
Le eƒe Dukɔwo Dome Yaame Nɔnɔme Tɔtrɔ Ŋu Nya me la, Xexeame Yaame Kple Dziƒonuwo Ŋuti Dɔwɔfe (WMO) ɖo kpe edzi be El Niño ƒe nɔnɔmewo dze egɔme le Pacific-ƒu me eye wole ŋusẽ xɔm kaba, kple El Niño sɛ̃ŋu aɖe si womɔpɔ le Siamlɔm–Seta 2026 me. Mɔfizɔzɔe geɖe tso nyafiafe gãwo fia be xɔdzo le ƒudzifi dzidzi le Pacific nuto Titina kple Dziehe lɔƒo, eye womɔpɔ be eƒe xɔdzo adzi ɖe edzi azɔ kpo 2°C le nuto dzesiwo me. WMO gbãna ɖe tɔtrɔ sia ŋu le Masa me, eye wòna mɔkpɔkpɔ 80% le El Niño dzɔdzɔ me le Masa kple Adame 2026 dome, eye wòɖo 90% me emegbe. NOAA’s Climate Prediction Center went further, assigning a 63% chance the event reaches very strong intensity by November 2026–January 2027 (kpɔ Fiafia 1). Nɔnɔme siawo sɔ kple 1997/98 kple 2015/16 Super El Niño xoxoawo.

Fiafia 1: Niño 3.4 ƒu-dzi-xɔdzo ƒe tɔtrɔ le 2026/27 dzɔdzɔ me, le WMO kple NOAA CPC ƒe ɣetiɣiti yaame fiafiamo dzi. Xexlẽdzesiawo fiaa mɔ si ŋu wodo fe kɔ, meye ɣeyiɣi sia ɣeyiɣi xexlẽdzesi kɔkɔwo o.
Nu Si El Niño Wɔna le Xexeame’s Weather
El Niño nye El Niño–Southern Oscillation (ENSO) ƒe xɔdzo ɣeyiɣi, si nye dzɔdzɔme ƒe tɔtrɔ si dzɔna le ƒe eve va ɖo adre dome tso ƒudzifi xɔdzo kple yaame ƒe zi le Pacific me tɔtrɔwo gbɔ. Le El Niño dzɔdzɔɣi la, Pacific ƒe dziehe kple titina nuto xɔa dzo kɔkɔe, wògbɔdzɔa ya si tutua ƒutsi xɔdzowo yia ɣetoɖofe ziɖeɖi me. Esia trɔa ya kɔkɔ kple bɔbɔ ƒe mɔwo le nutowome, eye wòtrɔa tsidzadza ƒe mɔwo le xexeame godoo.
Esi yaame nye nu ɖeka si bla kple eɖokui ta la, Pacific-ƒe tɔtrɔ sia hena gbegblẽ bubuwo vana. Dzesi siawo siwo bia be teleconnections la na tsidzadza kple xɔdzo ƒe mɔwo trɔna le xexeame katã me. Zi geɖe la, El Niño hea tsiɖoɖo vana ɖe South America akpa aɖewo, United States ƒe anyiehe nutowo, kple Dziehe Africa. Le Australia, Indonesia, anyiehe Africa, kple West Africa’s Gulf of Guinea ƒuta geɖe me la, El Niño hea kuɖiɖi vana (kpɔ Fiafia 2). Ehea xɔdzo hã vaa xexeame, esi ƒumeta ƒe xɔdzo dzi ɖena ɖe yaame’s existing warming trend. Nɔnɔme sia kpe ɖe eŋu be dzɔdzɔ gãwo siwo va yi la tsi tre abe ƒe siwo me xɔdzo de ŋgɔ wu le xexeame ene.

Fiafia 2: Nuwɔwɔ ƒe mɔfianu si fiaa El Niño ƒe ŋusẽpɔpɔ le xexeame katã ƒe tsidzadza dzi, si fiaa nuto siwo dzɔa tsi wu (ama mumu) kple nuto siwo fiaa kuɖiɖi (akutu-aɖu) le El Niño dzɔdzɔwo ta.
Ghana’s El Niño Dzɔdzɔwo Ƒe Xoxonarɔnu
Ghana ƒe tsidzadza le Pacific-tɔtrɔ siawo ƒe te, eye dukɔa ƒe yaame nɔnɔme xoxowo lé dzesi tso eƒe El Niño dzɔdzɔ gã etɔ̃ aɖewo gbɔ.
1982/83 El Niño dzɔdzɔa he kuɖiɖi sɛ̃ŋutɔ si dzɔ le Ghana egbeɣi me vana. Tsidzadza bɔbɔ ɖe te le dukɔa katã me, eye kuɖiɖi ma kple avebibi gãwo fi kokoo-agble akpe geɖe, gblẽ nuɖuɖukutsetsewo eye wòhe dɔwuame va nuto aɖewo me. Dɔwɔfe ƒe xexexlẽdzesiwo fia be eƒe vɔvɔ̃ mesu kpo le ƒe sia ƒe me tsi xexlẽ me o.
Nenema ke, le 1997/98 me la, El Niño dzɔdzɔ bubu aɖe va, si nye emetɔ si sɛ̃ wu le xexeame. Dzɔdzɔ sia trɔ West Africa ƒe tsidzadza ƒe mɔwo le mɔ ma ma ke me, eye wòdzo te le tsiɖoɖo me le Guinea Coast nuto aɖewo me eye wòna nutoa ƒe kuɖiɖi sɔgbɔ le Pacific-tɔtrɔwo ta.
2015/16 dzɔdzɔa, si sɔ le ŋusẽ me kple 1997/98, gahe kuɖiɖi va Ghana kple Côte d’Ivoire dzi, siwo nye kokoo-tɔwo gã etɔ̃ le xexeame katã. Nuto me numekukuwo fia be 2015/16, kpe ɖe 1982/83 ŋu, nye kuɖiɖiɣi siwo sɛ̃ wu si wolé dzesi le Ghana ƒe kokoo-nyigba nutowo me le ƒe ble etɔ̃-ene siwo va yi me, le tsi si dzi bɔbɔ kple xɔdzo si de ŋgɔ ta si na nuɖuɖu-agblewo kpe fu le tsi manɔmanɔ ta le mɔ ɖeɖedzesi me.
Le dzɔdzɔ etɔ̃ siawo katã me la, nu si sɔ nye tsiɖoɖo si bɔbɔ alo kpuiɖe, si gblẽa nu vevie le agbleɖeɖe ƒe akpa evela dzi — ɣeyiɣi si tututu agblekutsetsewo hiãa tsi vevie.
Nu Si Woamɔpɔ le Ɣeyiɣi Sia Me
Nuto me mɔfianu si woɖe le 2026 titina fiaa nɔnɔme si sɔ, togbɔ be mesɔ keŋ o, na 2026/2027 El Niño dzɔdzɔa. Ɣetiɣiti yaame yaafia tso AGRHYMET’s Nuto Me Yaame Dɔwɔfe kple WMO Coordination Mechanism, siwo ŋu woɖo dze le Masa 2026 me na UN dɔwɔfewo kple amenuveve dɔwɔhawomi la, fiaa tovoɖeɖe gã le dziehe–ɣetoɖofe dome le tsidzadza me le equatorial Africa, kple tsi si dzi bɔbɔ le Sahel nuto gãwo me eye dzesi vovovowo le Gulf of Guinea nuto me.
Vevietɔ na Ghana la, afɔku dzesi si kɔ wu fiaa tsi si dzi bɔbɔ le tsiɖoɖo suea me (lɔƒo Seta–Adeamdzi) le Ghana ƒe anyiehe me, si nye ɣeyiɣi si xoxorode me le bɔbɔe wu na El Niño’s influence on the West African monsoon. Le dziehe nuto me, afi si tsi dzana zi ɖeka le ƒe me tso lɔƒo Damɛ va ɖo Kele me la, dofeno fiaa tsi si nu nu wum kabakaba wu ale si wòle, wòɖena agbleɖeɣi dzi (kpɔ Fiafia 3). Ne nɔnɔme sia yi ɖe ŋgɔ la, tsiɖoɖo sue gbɔdzɔ le anyiehe kple tsiɖoɖo gã si nu tso le dziehe adzi kuɖiɖi ƒe afɔku ɖe edzi le ɣleti gbɔnawo me.

Fiafia 3: Tsidzadza ƒe afɔku mɔfianu si do Ƒoka kple 2026/27 El Niño. Mɔ blɔawo fiaa tsidzadza mɔ siwo womɔpɔ le Ghana Anyiehe kple Dziehe tso xoxonarɔnu me evɔ kpo dzĩwo nye tsidzadza si womɔpɔ le El Niño ƒe ŋusẽ ta.
Nu Ta Sia Le Vevie: Agblekutsetsewo, Avebibi, kple Gadzɔdzɔ
Tsidzadza vɔvɔ̃ sia adzo le ɣeyiɣi sesẽ aɖe me na Ghana’s agriculture-dependent economy, with consequences likely to unfold across several fronts.
Agblekutsetse kple nuɖuɖu ƒe dedienɔnɔ: Kokoo, bli kple agblekutsetse bubu siwo no te ɖe tsi dzi la hiãa tsi vevie le seƒoƒo kple ku-ɖoɖoɣi me. Ghana ƒe xoxonarɔnu le 1982/83 kple 2015/16 fia be tsi kpuie kple xɔdzo kɔkɔ ate ŋu aɖe nuɖuɖukutsetse kple agbleɖeɖe me dzi vevie, si ahe gbegblẽ va aƒemetɔwo ƒe nuɖuɖu dedienɔnɔ kple kɔfemetɔwo ƒe gagbɔgbɔ dzi.
Avebibiwo: Gbe kuɖiɖi kple kuɖiɖi dziɖeɖe dzi hea avebibiwo ƒe geɖedzi kple sɛ̃ŋudzi vana, vevietɔ le transition kple savanna nutowo me kple kokoo-agblewo me afi si gbe xɔɖi kple agblekutsetse gbegblẽwo zua dzo—si nye nu si gblẽ agblewo vevie le 1982/83 me.
Gadzɔdzɔ dzi ŋusẽpɔpɔwo: Abe xexeame ƒe kokoo-tɔ evelia ene la, nuɖuɖukutsetse ƒe vɔvɔ̃ gã ate ŋu agblẽ nu le adzɔ-ga-xɔxɔ, agbledelawo ƒe gagbɔgbɔ kple xexeame katã ƒe kokoo asiwo dzi zi ɖeka. Tsikpɔ-ŋusẽ-do-ɖe-edzi ƒe bɔbɔɖete, tsi-mɔwɔwɔ-ɖe-agble dzi, kple nuɖuɖu asiwo dzidzi ɖe edzi nye afɔku bubu siwo ŋu wóale ŋku ɖo.
Nu siawo megbe maɖe fia o. El Niño hea kuɖiɖi ƒe mɔkpɔkpɔ vana le ɣeyiɣi siawo me; mewayina be nudzɔdzɔ aɖe wòadzɔ le afi sia afi o. Gake esi Ghana ƒe ŋukpɔkpɔ le xoxonarɔnu me fia ale si wòle kpem le dzɔdzɔ sɛ̃ŋu siawo ta me la, tsiɖoɖo sue gbɔna le anyiehe kple tsiɖoɖo gã ƒe nuwuwu le dziehe hiã ŋkuléle ɖe eŋu vevie tso agbledelawo, tsidɔwɔlawo kple adzɔdzɔme-dzadzraɖo dɔwɔfewo katã gbɔ.
Aŋlɔlawo: Frederick Otu-Larbi (frederick.otu-larbi@uenr.edu.gh)
Caleb Mensah (caleb.mensah@uenr.edu.gh)
Dɔwɔfe: Department of Atmospheric and Climate Science, University of Energy and Natural Resources, UENR.






Ŋuɖoɖowo (0)