Ghana ƒe ɣetoɖofe-anyiehe ƒuta zu ŋutinya, dutanyenye kple dekɔnu domenyinu ƒe kpekpedofe le Memleɖa, Siamlɔm 26, 2026 dzi, esi dutadɔnyalawo, UNESCO ƒe ŋgɔnɔla gã aɖe kple xexeame katã ƒe habɔbɔ me tɔwo ze ŋutinyamɔzɔzɔ aɖe dzi yi Ahanta West ƒe mɔkpekpe xoxowo kple teƒe gãwo me le ƒe 2026 Ahanta Dekɔnu Domenyinu Dzosiɖeɖewo me.
Ahanta Dekɔnu Domenyinu Dzosiɖeɖe sia xɔ Siamlɔm 2026 blibo la katã.
Mɔzɔzɔ sia, si nye wɔna gãtɔwo dometɔ ɖeka le ƒe 2026 Ahanta Dekɔnu Domenyinu Dzosiɖeɖe me la, he amadɔɖeanyiwo, dekɔnugãwo, domenyinulɔlɔ̃lawo, kple sukuvi kple sɔhɛ geɖewo tso sukudewohiwo me le Ahanta West Nutome Gã la me vɛ.
Dzidzime kple dekɔnu vovovowo ƒe kpekpe sia trɔ dzɔɖeamɛ-mɔzɔzɔ la zu ŋkuɖodzinya, nusɔsrɔ̃ kple dekɔnu-dutanyenye ƒe mɔzɔzɔ triakɔ aɖe.
Ahanta West ƒe Sewɔtakpekpe me tɔ, Mavis Kuukua Bissue, ye wadzra wɔna sia ɖo, eye mɔzɔzɔ ƒe ɖoɖo nyuia kplɔ gbefãɖelawo yi ŋutinyamɔkpekpe Fort Gross Friedrichsburg le Princes Town, Cape Three Points xɔŋkɔ la, kple Fort Batenstein le Butre hafi woti va yi gbe tɔxɛ ɖem na Butre-fia le eƒe fiasã me.
Mɔzɔzɔ la dze egɔme le Fort Gross Friedrichsburg, si nye Europa-tɔwo ƒe mɔkpekpe aɖe si wonymanya o gake wóyɔna le ŋutinya me vevie le Ghana ƒe ƒuta la.
Wotu mɔkpekpe gã sia le ƒe alafa 17 me ƒe nuwuwu lɔ interior tso Brandenburg African Company gbɔ, gba tsi nye mɔkpekpe ŋutinyatɔ ʋɛ aɖewo le Gold Coast si German dugã aɖe tu, menye Portuguese, Dutch alo British ŋusẽtɔ siwo ɖu ƒuta akpa gãtɔ dzi o.
Etsi tre atsyɔ̃tɔe le Princes Town tame, mɔkpekpe la na nukpɔkpɔ kekeamɛ le Atlantic Ƒua dzi eye wòle tre abe ɖasefo toɖeamɛ na asitsatsa, dutanyenye kple dzrehehe ƒe alafawò le ŋutinya me.
Tso Princes Town la, amedɔdrowo zɔ mɔ yi Cape Three Points, si nye Ghana anyigbagã ƒe anyieheƒe nuto ƒe nuwuwu kekeake, afisi gbefãɖelawo kpɔ dzidzɔ le ŋutinya-akpɔkplɔgbe (lighthouse) la me kpɔ nuto me nyuie le esi wóno ahanono kple nuɖuɖu le Gulf of Guinea ƒe akpa dzeani la ŋu.
Esi wónyanya le eƒe ƒuta nyui, ave dzadza kple ƒuzɔzɔ ƒe vevienyenye ta la, afisia na mɔzɔlawo kpɔ dzɔdzɔme-nuto si trɔ asi le ƒudzi-mɔzɔzɔ kple asitsatsa ƒe alafawò ŋu le Ghana ƒe ɣetoɖofe ƒuta dzi la ƒe kpɔɖeŋu aɖe.
Tɔteƒe mamlɛtɔ la xɔ ŋutinya me dzesi gã aɖe. Le Fort Batenstein le Butre la, mɔzɔlawo yi dziɖuɖu-dɔwɔfe xoxoa si Dutch-kpɔɖeŋutɔwo zã tsɔ kpɔ wo kple Ahanta Fiaɖuƒe ƒe kadodo dzi la me.





Mɔkpekpe sia gakpɔtɔ bla ɖe Ahanta ŋutinya ƒe ɣeyiɣi vevi aɖe ŋu tsiɖitsiɖi, si nye tsi-tre-tsitsi kple Otumfuo Nana Badu Bonsu II ƒe wuwu le ƒe 1838 me.
Amedɔdrowo wu woƒe mɔzɔzɔ nu kple dekɔnu-gbedodoɖa na Butre-fia, tsɔ bu dekɔnu siwo le ŋutinya tɔxɛ me Ahanta dugã me.
Dekɔnu-mɔzɔzɔ sia he dutadɔlawo ƒe ha gã aɖe vɛ, eye wòɖe xexeame katã ƒe dzidziɖedzi le Ghana ƒe ŋutinyadɔ le transatlantic kluvisatsa me kple eƒe kadodo liɖo kple Afrika-diaspora la fia.
Amedzro tɔxɛwo dome tɔwoe nye Barbados ƒe High Commissioner na Ghana, H.E. Juliette Bynoe-Sutherland, Suriname ƒe Amadɔɖeanyi na Ghana, H.E. Fidelia Graand-Galon, kple UNESCO ƒe Teƒenɔla le Ghana, Edmond Moukala N’Gouemo, si ƒe habɔbɔ gakpɔtɔ le mɔkpekpe kple fiasãwo dzikpɔkpɔ kple dzadzraɖo ta ʋlila dzi le Ghana abe Xexeame Domenyinu Teƒewo kple amegbetɔwo ƒe ŋutinya ma me dzesiwo ene.
Agona Nutome-fia hã kpe ɖe amedɔdrowo ŋu, kple domenyinu-dɔwɔlawo siwo kplɔ gbefãɖelawo to teƒe ɖesiaɖe ƒe ŋutinyamevevienyenye me.
Kpe ɖe dutadɔnyalawo ŋu la, bɔs geɖe yɔ kple sukubeviewo, sukuviwo kple sɔhɛwo tso Ahanta West Nutome Gã la me, eye wo dometɔ geɖe yi mɔkpekpe siawo me zi gbãtɔ, kpekpe ɖe Ghana ƒe dutadɔlawo ƒe habɔbɔ me tɔwo ŋu.
Woƒe gbedeɖe fia ɖoɖowɔlawo ƒe kutrikuku be yewoana domenyinu-hehenya nanyo na dzidzime yeyewo eye wòado dekɔnu vovovo me gɔmesese nyuie ɖe ŋgɔ.
Teƒewo ƒe ɖoɖo la nɔ anyi le taɖodzinu dzi be wòagblɔ Ahanta ƒe kadodo blibo kple Europa ŋusẽtɔwo tso asitsafe mɔkpekpewo ɖoɖo anyi le ƒe alafa 17 me, to Cape Three Points ƒe ƒudzizɔzɔ vevie me, va ɖo nublanuinu siwo dzɔ le Nana Badu Bonsu II ƒe tsitretsiɖeŋu me le Butre.
Mɔzɔzɔ la gakpɔnyam bee na akayetɔ kpɔɖeŋu-legba aɖe ɖeɖe fia tsɔ bu Ahanta fia lɔlɔ̃tɔ le Agona Nkwanta le ŋufoke, eye wòna ŋutinya me nya tɔxɛwo amedzro gãwo hafi woakpe ɖe gbedodoɖa wɔna gãwo ŋu.
Na Mavis Kuukua Bissue, si nye ŋgɔnɔla le Ahanta Dekɔnu Domenyinu Dzosiɖeɖe ƒe gbedeɖe me la, domenyinu-mɔzɔzɔ sia ɖe ŋutega kekeamɛ fia be woaɖo Ahanta West abe Ghana ƒe dekɔnu-mɔzɔzɔ nuto gãwo dometɔ ɖeka ene.
To nutome la ƒe Europa mɔkpekpe legbawo ɖeɖe fia le xexeame katã ƒe teƒe xɔŋkɔwo abe Cape Coast kple Elmina Castles ene gbɔ la, gbedeɖe sia le tsi treɖem menye be woadzra Ghana ŋutinya ƒe akpa vevi aɖe ɖo ko o, gake be woado dekɔnu kple ŋutinya me kadodowo ɖe ŋgɔ kple dukɔwo le Afrika-diaspora me siwo ƒe ŋutinyawo le kadodo me blibo kple ŋutinya ƒuta sia.




Ŋuɖoɖowo (0)