Ho-Dome Nyɔnufia le Asogli Traditional Area me, Mama Atrato II, gblɔ be akɔfefle xe mɔ na Togbe Afede XIV be madi be yeawɔ zi evelia abe National House of Chiefs Ƒe Zikpuiɖetɔ o.
Le eya Ƒe nya nu la, kplɔlawo tiatia le House of Chiefs me va zu nu si dzi ga kple nunanawo kpɔa ŋusẽ ɖo vevie, si gblẽa dɔwɔfe la Ƒe anukwareɖiɖi kple bubu.
Esi wòfiam dzaa le JoyNews Impact Makers Foundation Ƒe numedzodzro si nyetɔe nye “Democracy is not for Sale” dzi le Fiɖa, Yulioda 31 dzi la, Mama Atrato II gblɔ be dziɖuɖumegãwo mã ʋuwo kple ga be yewoatsɔ atrɔ fiaɖuɖudɔwɔfe la Ƒe tiatiawo Ƒe emetsonu.
“Ne eva ɖo mía Ƒe fiawo dzi la, nu si se veve na ame wu enye be ne èdi be yeazu House of Chiefs Ƒe Zikpuiɖetɔ la, amewo flea akɔwo,” eyae gblɔe.
Etsɔ nuwɔna sia do Ƒka pɛpɛpɛ kple Togbe Afede XIV Ƒe nyametsotso be yemagaɖi zi evelia o.
“Eye biabia la enye be, nukata Togbe Afede meyi ɖe zi evelia dzi o? Akɔfefle nɔ anyi. Dziɖuɖua nɔ ʋuwo kple ga nam. Ema tae Togbe Afede meyi ɖe zi evelia dzi o,” eyae gblɔe.
Esi wòyɔ nɔnɔmea be “nu ŋukpewɔe,” la, Nyɔnufia la xɔ Supreme Court Ƒe nyametsotso be yeate delegate system la ɖa kple dzidzɔ, esi wògblɔ be emɔnu la va zu nu si fiaa mɔ zulu goɖoo.
“Enyo ŋukpe ŋutɔ. Eya ta dzidzɔ le wɔnye vevie be Supreme Court ɖe delegate system la ɖa. Eye medoa gbe na ʋɔnudrɔ̃la kple ŋutala aɖe sia aɖe si nɔ dɔwɔha ma me,” eyae gblɔe.
Ega gblɔ kpee be amesiwo di be yeawɔ delegate-dɔ la xea ga hafi dea tiatiadɔwo me.
“Hafi nàzu delegate kura gɔ̃ hã la, ele be nàxe ga. Ema nye nu ɖeka. Hafi nàzu delegate la, ele be nàxe ga. Eya ta akɔfefle va zua nu si megale vɔvm o,” eyae gblɔe.
Mama Atrato II ɖe mɔkpɔpɔ fia be delegate system la ɖeɖe ɖa aɖɔ amewo ɖoɖo ɖe ŋgɔ ɖo, eye wòana woatia ame siwo kpenyie be woawɔ nutoa Ƒe ŋgɔyiyi Ƒe hiãwo Ƒe dɔ.
“Azɔ si woɖe delegate system la ɖa la, na mado gbe ɖa eye mada kpɔ ne míate ŋu akpɔ ame nyuitɔwo siwo aɖo ŋgɔ na nuto la,” eyae gblɔe.
Ehe nya ɖe dunyahehedɔwɔla aɖewo dzi be woatia woawo ŋutɔ Ƒe viɖewo ɖe nutoa Ƒe ŋgɔyiyi ɖoɖo ŋgɔ tefe.
“Ame akpa gãtɔ siwo míeɖona ɖe tefe aɖewo menya be hiã geɖewo le nuto la ŋu o. Mía Ƒe dunyahelawo le afima na woawo ɖeɖe ko, eye nu meɖia fo na wo gbeɖe o,” eyae gblɔ kpee.
Nyɔnufia la ɖe mɔkpɔpɔ fia be akɔfefle nu tso tso aɖe mɔ na kplɔla siwo dzi woate ŋu aka ɖo be woawɔ dɔ nyuie atsɔ ahe ŋgɔyiyi vɛ na woƑe nutowo.
“Eye míedoa gbe ɖa be ne woɖe akɔfefle mɔnu la ɖa la, míakpɔ ame siwo ɖe mɔ dzi be woaɖo wo ɖe tefe aɖewo eye woawɔ dɔ na nuto la Ƒe ŋgɔyiyi,” eyae gblɔe.





Ŋuɖoɖowo (0)