Ho-Dome Nyɔnu-Fiagã le Asogli Traditional Area le Volta Nutome, Mama Atrato II, tso gbe ɖe akɔflefle gã si dzɔ le Ghana’s Council of State tiatia me ŋu, gblɔ be tiatiawɔla aɖewo xɔ GH¢5,000 ɖeka ɖeka tsɔ tɔ̃ akɔ na ame le tiatiawɔwɔa me le Volta Nutome.
Esi wònɔ nu gblɔm le JoyNews’ Impact Makers Foundation “Democracy Is Not for Sale” takpekpe si wowɔ le Ho le Fiɖa, Julai 31 dzi me la, kɔnyigbãkplɔla la ɖe eƒe nutefelele abe ame si di be yeawɔ Council of State dɔ le Volta Nutome va yi me la abe nu si na zi geɖe ene, eye wòhe nya be ga va zu nu vevitɔ si naawɔ be woaxɔ dɔ le dukɔa me tsɔ wu aɖaŋu alo ɖeɖefia le dukɔa ƒe subɔsubɔdɔ me.
Le eƒe nyagbɔgblɔ nu la, gadeɖe tiatiawɔwɔ me la na be tefeɖoɖo nyui mɔ̃ Volta Nutome o, eye wòhe ŋgɔyiyi blewu vɛ na nutoa.
“Esi meyi ɖade fu na ɖokuinye be mate ŋu atɔ le Council of State [tiatia] me la, nu si nɔa dzɔdzɔm le afi ma la le nublanui eye wòlé blanui ŋutɔ elabena nye Volta Nutome la mɔ̃ ŋgɔyiyi o,” me gblɔ na nyaselawo.
Mama Atrato II tso gbe be tiatiawɔla aɖewo siwo de Council of State tiatia la xɔ GH¢5,000 ɖeka ɖeka be woada akɔ na tiatiawɔla tɔxɛ aɖewo.
Egblɔ kpee be wokɔ tiatiawɔlaawo katã ɖe ʋu ɖeka me eye woɖo wo ɖe dzeɖrowɔfe aɖe le Sogakope hafi tiatia la adze egɔme.
“Tiatiawɔlawo xɔ GH¢5,000 be woada akɔ na Council of State,” me tso gbe.
“Nu si nyemanyo le eme ye nye be woɖo wo ɖe ʋu me eye wokɔ wo yi Sogakope Hotel. Wowɔ kɔsiɖa Nuwuwu le afi ma. Wogblɔ na wo be woaɖu nu si ame sia ame di.”
Nyɔnu-Fiagã la gblɔ be anɔ tiatiawɔla 40 sɔŋ ye xɔ gaga siawo.
Le nu sia gbɔ la, egblɔ be yete ŋu na GH¢200 koe na tiatiawɔlawo ɖeka ɖeka abe nu si wòyɔ be “ti kple zɔzɔga” ene, si na be metẽ ŋu tsi tre ɖe tiatiawɔla siwo si ga le geɖe ŋu o.
“Wona GH¢5,000 tiatiawɔla blaene, le egbɔ be mena GH¢200 koe wo na woƒe ti. Ate ŋu abu eŋu kpɔ,” me gblɔ.
Kɔnyigbãkplɔla la bia be meɖe amesiwo wotia to akɔflefle me la ate ŋu awe Volta Nutome ƒe didiwo dzi nyuie a.
Ete gbe ɖe edzi be wokpɔa mɔ be Council of State me tɔwo nawɔ dɔ abe ame siwo tea gbe ɖe woƒe nutowo ƒe nyawo dzi to ŋgɔyiyidɔwo kpekpe dzi eye woawɔ dɔ ɖe dukɔa ƒe sedede dzi le woƒe dukɔmewo ƒe nyonyo ta.
“Biabia la nyee nye, ɖe wonya nu si nuto la di a?” me bia.
“Council of State la ƒe dɔe nye be wòabia nuwo na nuto la.”
Ehe nya be Volta Nutome gale megbe le ŋgɔyiyi me togbɔ be ame le tefe na wo le dukɔa ƒe kɔmitiwo me hã, si he tsiɖeɖe vɛ le eŋu be ɖe amesiwo wotia la le woƒe dɔwo wɔm nyuie hã.
Mama Atrato II gblɔ be yetso nya me be yeatsɔ yeɖokui aɖo Council of State tiatia la me esi nutomewo de dzi na ye le yeƒe agbagbadzedzewo be yeado alɔ ŋgɔyiyidɔwo le Volta Nutome megbe.
Egblɔ ale si yekpe ɖe eŋu be woaɖo dialysis subɔsubɔdɔwo ɖe nuto la me eye yekpe ɖe sukuwo ƒe ŋgɔyiyi ŋu, gblɔ be gbedoxɔxɔ siawo na be ame geɖewo xɔe se be mate ŋu anɔ Volta Nutome tefe nyuie.
“Mexɔ telefon biabia geɖewo. Ameawo gblɔ be, ‘Mama, yi ɖa na mí.’ Nyadzɔdzɔŋlɔlawo gɔ̃ hã de dzi nam,” me ɖo ŋku edzi.
Gake egblɔ be yeƒe nutefelele la ɖe nu si wòxɔ se be mɔɖoɖo si dzi ga kpɔŋusẽ ɖo vevie la fia.
Esi wònɔ dzi kpem le Council of State tiatia la dzi ko hã la, Mama Atrato II he nya be akɔflefle keke ta wòto dukɔa ƒe dunyahehedɔwo dzi va ɖo habɔbɔ bubuwo hã me.
Etso gbe be tiatiawɔwɔ siwo le Kristotɔwo ƒe ha aɖewo me hã me la, gadeɖe me le kpɔŋusẽ ɖe wo dzi.
Le eƒe nyagbɔgblɔ nu la, nuwɔna siawo ke va ge ɖe kɔnyigbãkplɔlawo ƒe habɔbɔwo hã me, si me fiawo ƒe tatatõwo ƒe tiatiawɔwɔ le House of Chiefs me hã le.
Egblɔ kpee be akɔflefle kpɔ ŋusẽ ɖe House of Chiefs ƒe zi xɔxɔ tiatiawɔwɔ siwo va yi dzi, eye wògblɔ be gadeɖe kple nunana bubuwo kpɔ ŋusẽ ɖe emetsonu la dzi. Ebia hã be nu ka tae asitsagã kple kɔnyigbãkplɔla xɔŋkɔ Togbe Afede XIV mebia be yeawɔ zi bubu o, wòtso gbe be akɔflefle na wòɖe asi le emedede ŋu.
Nyɔnu-Fiagã la tso gbe siawo le takpekpea me eye mehe kpeɖodzi aɖeke vɛ le wɔnaa me o.
Mama Atrato II xɔ nu si wòyɔ be tiatiawɔlawo ƒe mɔɖoɖo gbegbe to Supreme Court gbɔ la kple dzidzɔ, eye wòɖe mɔkpɔkpɔ fia be mɔɖoɖo sia aɖe ga ƒe ŋusẽdziɖuɖu ɖe eme le Council of State tiatia siwo adzɔ le etsɔme me.
Ehe nya be nu gbegblẽ wɔwɔ dzea egɔme hafi akɔdada la gɔ̃ hã nadze egɔme, eye wòtso gbe be woabia tso amewo si zi geɖe be woaxe fe hafi azu tiatiawɔla.
“Hafi naazu tiatiawɔwɔ la, ele be naaxe fe,” me tso gbe.
Togbɔ be wòlɔ̃ ɖe edzi be akɔflefle gake ta hã la, eɖe mɔkpɔkpɔ fia be tiatiawɔwɔ ƒe trɔtrɔwo ate ŋu ahe kplɔla siwo tsɔa woƒe nutowo ƒe nyonyo ɖoa ŋgɔ le nyatefe me vɛ.
Nyɔnu-Fiagã la ka akɔflefle si ŋu wòtso gbe ɖo la ɖe nu si wòyɔ be Volta Nutome ƒe ŋgɔyiyimanimani si le edzi yim ŋu.
Efa konyi ɖe lāmesẽmɔ̃wo ƒe nɔnɔme ŋu, gblɔ be nutome kple duwo me kɔpitikɔwo gale kpexɔxɔ dzeamɛwo ƒe hiã me togbɔ be wowe xɔxɔxɔ geɖe le dukɔa ƒe kɔmitiwo me hã.
Ekafu Edem Agbana, si nye Parliament me tɔ na Ketu North, le eƒe fetu si wòtsɔ na be woatsɔ afle atike-mɔ̃wo na Volta Regional Hospital la ta, gblɔ be eye nye kplɔlanyenye ƒe ɖefia si tsɔ dukɔa ƒe subɔsubɔ ɖo ŋgɔ.
Mama Atrato II de dzi na dunyahelawo, kɔnyigbãkplɔlawo kple dukɔa ƒe dɔwɔlawo hã be woatsɔ Volta Nutome ƒe nyonyo aɖo ŋgɔ hafi abu woawo ŋutɔwo ƒe ɖokuiwo ŋu.
“Míedea dzi na wo be woabu nuto la ŋu gbã hafi abu woƒe kotokuwo ŋu,” me gblɔ.
Ho-Dome Nyɔnu-Fiagã le Asogli Traditional Area, Mama Atrato II, tso gbe ɖe akɔflefle gã si dzɔ le Ghana’s Council of State tiatia me ŋu, gblɔ be tiatiawɔlawo xɔ GH¢5,000 ɖeka ɖeka tsɔ tɔ̃ akɔ na ame le tiatiawɔwɔa me.







Ŋuɖoɖowo (0)