Ho-Dome Nyonufia le Asogli Dugã me, Mama Atrato II, gblɔ be yele mɔkpɔpɔ me be delegate mɔnu teɖeɖe ɖa le Council of State tiatiawo me aʋu mɔ na ame siwo tso dzi me xɔse kple tameɖoɖo be yewoaɖo ŋgɔ Volta Nutome fiafiamo ɖoɖo adze tiatia.
Esi wònɔ nu gblɔm le JoyNews’ Impact Makers Foundation “Democracy Is Not for Sale” forum me la, kɔnyinyi kplɔla gblɔ be delegate mɔnu ɖeɖe ɖa na mɔnukpɔpɔ be woaɖɔ nu si wòyɔ be ga zaza ƒe ŋusẽdzidziɖedzi le dutoƒo ɖoƒe xɔlawo tiatia me la ɖo.
Esi wònɔ avi fãm le nu si wòyɔ be akɔfefle kpekpeɖeŋu le tsã ƒe Council of State tiatiawo me ta la, Mama Atrato II gblɔ be yele mɔ kpɔm be tɔtrɔ siawo ana woatĩa ame siwo dze kple ame siwo tsɔ dzidodo ɖo ŋgɔyiyi ŋu be woanɔ nutoa teƒe.
“Fifia si woɖe delegate mɔnu la ɖa la, na mɔ̃ do gbe ɖa eye woakpɔ be miaxɔ ame siwo dze be woanɔ nutoa teƒe hã,” eyae gblɔ le Ho le Fiɖa, July 31.
Le Nyonufia la ƒe gbeɖiɖi nu la, Volta Nutome kpe fu elabena ame geɖe siwo woɖo kplɔlawo ƒe ɖoƒewo me gbe be yewoama eƒe ŋgɔyiyihiahiãwo o.
Ebia be ame siwo woɖo ɖe Council of State la nanye dutoƒo xɔlawo na woƒe nutowo denugbi eye woanɔ dziɖuɖu kple teƒe bubuwo biam be woatsɔ ga aɖo gbegbe eye woaɖɔ dutoƒo subɔsubɔɖoƒewo ɖo.
“Ame akpa gãtɔ siwo mieda ɖe teƒe aɖewo la menya be nutoa le anyigba eye wòhiã nu geɖe o,” eyae gblɔ.
Ete gbe ɖe edzi be Council of State me tɔwo ƒe agbanɔamedzi vevitɔ menye ɖe woadzi dutoƒo dɔwɔƒe ɖeɖe ko o, ke boŋ be woakpɔ egbɔ be yewoƒe nutowo xɔ ŋkuɖoɖo kple nunɔamesi siwo hiã na ŋgɔyiyi.
“Council of State le afi ma be wòabia nuwo na nutoa,” eyae kpee ɖe edzi.
Mama Atrato II ƒe nyawo va le tsofo siwo woɖo be tsã ƒe Council of State tiatiawo me la ga na ŋusẽ geɖe kpɔ ŋusẽ ɖe edzi ta.
Esi wòwɔ dɔ kple eya ŋutɔ ƒe xɔse tsã abe tiatiawɔla ene la, etsɔ nya ɖe eŋu be delegate-wo xɔ ga gbogbo aɖewo be woada akɔ na tiatiawɔla aɖewo, si na wòzu nu sesẽ na tiatiawɔla siwo mele ga geɖe si o be woawɔ ho.
Egagblɔ kpee be nuwɔna sia gba tiatiawɔmɔnu la ƒe dzadzɛnyenye eye wòhe ame siwo menye ame siwo dze tɔxɛ be woasubɔ Volta Nutome ƒe viɖewo o la ƒe tiatia vɛ.
Togbɔ be wòxɔ tiatiawɔmɔnu ƒe ɖoɖo yeyewo kple dzidzɔ hã la, exlɔ̃ nu be delegate-ɖoɖo ɖeɖe ɖa ɖeɖeko maɖe akɔfefle ɖa keŋkeŋ o.
“Eya ta akɔfefle zi ɖi teƒe ɖeka,” eyae gblɔ, esi wònɔ mɔ kpɔm be tɔtrɔ yeyewo aɖe eƒe ŋusẽ ɖi tɔxɛe.
Nyonufia la bla dunyahehedɔwɔlawo ƒe nyonyo kple ŋgɔyiyi kuxi siwo le ŋgɔ kem na Volta Nutome.
Ebia be nenye be ame siwo woatĩa wɔ nu geɖe be woaɖɔ atikeke, teƒeɖoɖowo kple dutoƒo subɔsubɔbubui geɖewo ɖo hã.
Esi wònɔ nu gblɔm le dɔnɔgwɔƒe aɖewo ƒe nɔnɔmewo ŋu la, eɖe kuku na gbeɖeɖelawo le forum la me be woayi Volta Regional Hospital kple du gãwo me dɔnɔgwɔƒewo be woase kuxi siwo le dɔnɔgwɔlawo ŋgɔ gɔme.
“Miayi regional hospital eye miakpɔ nu si le afi ma. Miayi municipal hospital. Nu kae dunyahelawo le wɔwɔm na mi?” eyae bia.
Ekafu Edem Agbana, si nye Ketu North ƒe Sewɔtakpata me tɔ, le eƒe fetu nana tsɔ fle dɔnɔgwɔnuwo na Volta Regional Hospital ta, eye wòyɔ nuwɔna sia abe kplɔla si ƒe ŋku le amewo ƒe dzidzeme ŋu ƒe kpɔɖeŋu ene.
Mama Atrato II gagblɔ eƒe dzimaɖitsitsi le nu si wòyɔ be ŋgɔyiyi ƒe vovototodziɖedzi le Volta Nutome kple dukɔa ƒe nuto bubuwo dome ŋu.
Esi wòɖo ŋku eƒe mɔzɔzɔ va Bolgatanga nyitsɔ la ŋu la, egblɔ be ŋgɔyiyi si yekpɔ le afi ma la kpɔ ŋusẽ ɖe ye dzi sɔsɔ kple yeutɔ ƒe nuto me nɔnɔmewo.
“Ŋukpe lé m yeyeye esi nyi Bolga,” eyae gblɔ, esi wòfia be mɔzɔzɔ le dukɔa me ɖe vovototoa ƒe dzidziɖedzi fia.
Egagblɔ kpee be kpekpeɖeŋu si le dɔnɔgwɔlawo si le dɔ wɔm le Volta Nutome la menyɔ o, eye wòhe nya be ɖokitawo kple dɔwɔla bubuwo zi geɖe maɖo dzidefofowo kple nuxexewo siwo woana le nuto bubu aɖewo me o.
Nyonufia la ɖe kuku na dunyahelawo, kɔnyinyi kplɔlawo kple dutoƒo dɔwɔlawo be woaɖo Volta Nutome ƒe viɖewo ɖe yewoutɔ ƒe viɖewo ŋgɔ.
Egblɔ be nutoa hiã kplɔla siwo awɔ dɔ kple kɔnyinyi dzidzuɖuɖuwo le ɖekawɔwɔ me, abia ŋgɔyiyi dɔwo eye woaɖɔ agbenɔnɔ ƒe nɔnɔmewo ɖo na nutometɔwo tsɔ wu be woatɔe na woɖokui ɖeɖe na kesinɔtsitsi.
“Miatɔ dunyahelawo le afi ma na woɖokuiwo, eye womaɖi ƒo gbeɖe o,” eyae gblɔ.
Exɔe se be Council of State tiatiawɔmɔnu ƒe tɔtrɔwo ahe nutefe-wɔla siwo si ŋutete le be woaɖo nutoa ƒe viɖewo ŋgɔ la vɛ.
“Eye miedoa gbe ɖa be ne woɖe akɔfefle mɔnu la ɖa la, miaxɔ ame siwo dze be woaɖo teƒe aɖewo eye woabia na nutoa be wòanɔ ŋgɔyiyi me,” eyae gblɔ.





Ŋuɖoɖowo (0)