National Commission for Civic Education (NCCE) do ɖe gbe be woaɖo Democracy Fund ɖe anyi be woatsɔ do ga dunyahehawo fẽ ememe dɔwɔwɔwo ɖe ngɔ, eye wòhe susu be gadeamedzi manɔmanɔ nye nu vevi aɖe si nana woflea akɔɖeɖewo le Ghana’s tiatiawɔwɔ mɔwo me.
Esime wònɔ nu ƒom le JoyNews’ “Democracy Is Not For Sale” forum, si JoyNews Impact Makers Foundation wó, NCCE’s Dɔwɔnawo fẽ Tatɔ, Dr Imurana Mohammed, gblɔ be tɔtrɔ siwo do ɖe ngɔ be yewoawɔ dɔ ɖe akɔflefle ŋu la ele be woawɔ dɔ ɖe ganyawo fẽ kuxi siwo le dunyahehawo ŋu la ŋuti.
“Le nye gome la, esiawo nye nya veviwo siwo, ne míele nu ƒom le akɔflefle me eye míele nu ƒom le akɔɖelawo blem ŋu la, ele be míafɔ ɖe te,” esia gblɔ.
Dr Mohammed de dzesii be dziɖuɖu la xɔ adɔmeɖoɖo gbogbo aɖewo siwo tso Constitutional Review Committee gbɔ le eƒe Agbalẽ Ƒuƒu (White Paper) me, si me Democracy Fund ɖoɖo ɖe anyi fẽ ɖeɖe ɖe gbe hã le.
Le eƒe gbe me la, esime dukɔa fẽ dɔwɔfe siwo de asi dziɖuɖu me xɔa ga tso dukɔa gbɔ la, wokpɔa mɔ be dunyahehawo nawɔ woƒe dukplɔɖoanyi fẽ dɔwo mado ga na wo le mɔ ma tɔgbi me o.
“Be maƒo nu ɖe dunyahehawo ta la, ɖoɖo gbedoxɔxɔ aɖe le míesi na míefẽ dukplɔɖoanyi. Dɔwɔfe ɖe sia ɖe xɔa nu tso dziɖuɖu gbɔ. Dziɖuɖumegãwo xɔa nu tso dziɖuɖu gbɔ. Seɖoɖowe xɔa nu tso dziɖuɖu gbɔ. Dɔwɔfe siwo kpɔa tiatiawɔwɔ dzi la xɔa nu tso dziɖuɖu gbɔ. Gake dunyahehawo mexɔa ga tso dziɖuɖu gbɔ be woatsɔ awɔ woƒe ememe dɔwo o. Eye mesusu be esia nye vo gã aɖe,” wògblɔ.
Ehe susu be dukɔa fẽ kpekpeɖeŋu manɔmanɔ zi a dunyahehawo dzi be woaɖo ŋu ɖe ametɔxɔxɔwo kple nuviviwɔhawo dzi, si wɔna be ga va le ememe tiatiawɔwɔwo kple tiatiawɔlawo fẽ tiatia kpɔm geɖe wu.
Dr Mohammed gado gbe be woado ŋusẽ ememe dukplɔɖoanyi le dunyahehawo me, eye wògblɔ be ele be woalé dukplɔɖoanyi fẽ gɔmeɖosewo me ɖe asi le mɔ si nu wotiaa sewɔtakpekpe me kple dukplɔla fẽ ametiatiatɔwo le me.
“Dunyahehawo xɔa dukplɔɖoanyi dzi se. Wobusuna be yewoxɔ dukplɔɖoanyi dzi se. Gake ne eva ɖo woƒe ɖoɖo blibo si nye woƒe ametiatiatɔwo tiatia na dukplɔla kple sewɔtakpekpe fẽ tiatiawɔwɔwo la, edzesina be wogbãa dukplɔɖoanyi fẽ gɔmeɖosewo,” wòde dzesii.
Eƒe nuƒowo va le ŋkeke aɖewo megbe si Supreme Court gblɔ be dunyahehawo’ fẽ ɖoɖo si zãa dɔwɔla tiatiawo na tiatiawɔwɔ melɔ̃ ɖe se dzi o, wòdrɔ̃ ʋɔnu be akɔɖeɖe mexeɖoɖo da ɖe ametiatiatɔ sue aɖewo ɖeɖeko dzi le dunyahehawo fẽ ememe tiatiawɔwɔwo me la gba Article 55(5) si le 1992 Constitution me.
Ɔʋɔnudrɔ̃fe la fia mɔ dunyahehawo be woaxɔ “hagbexɔla ɖeka, akɔɖeɖe ɖeka” fẽ mɔnu le feɖeka me.
Dr Mohammed gabiã nu le dzɔdzɔenyenye ŋu hã ku ɖe bia si wobia le dunyahehawo si be woatsɔ akɔnta siwo wokpɔ ta na la ana Electoral Commission esime wome xɔa ga tso dukɔa gbɔ tẽ o.
“Ne egblɔ be, le kpɔɖeŋu me, dunyaheha la netsɔ eƒe akɔnta siwo wokpɔ ta na la na Electoral Commission. Nu ka dzi do metsoe wòle be nàgblɔ ma? Elabena Electoral Commission me na ga wo be woatsɔ awɔ woƒe dɔwo o. Dukɔa me na ga wo be woatsɔ awɔ woƒe dɔwo o. Eya ta ne mena ga wo be woatsɔ awɔ woƒe dɔwo o la, aleke nàwɔ adzo ava bia woƒe akɔnta siwo wokpɔ ta na le wo si?” wòbia.
Elé eɖokui me be Democracy Fund mana ga gbanandi dunyahehawo ɖeɖeko o, gake aɖo nyateƒetoto, akɔntabubu kple dukɔa fẽ kaɖiɖi ɖe Ghana’s fẽ dukplɔɖoanyi mɔnu me.
Gbeɖoɖo esia nye dukɔa fẽ se gã tɔtrɔ ŋuti nuƒoƒo gãwo fẽ akpa aɖe, si me dziɖuɖudɔwɔfe kple habɔbɔwo le gbe dom da be woawɔ adɔmeɖoɖo veviwo dzi siwo fia mɔ be woado ŋusẽ Ghana’s fẽ dukplɔɖoanyi eye woaɖe ga fẽ ŋusẽ le dunyahehe me ɖe anyi.





Ŋuɖoɖowo (0)