Ghana Red Cross Society (GRCS) woloŋŋmɛlɔ kpeteŋkpele, Aagba Eric Gregory Kwatia, ebɔ kɔkɔ akɛ Ghana kɔɔyɔɔŋ tsakemɔ kɛ kɔɔyɔɔŋ teemɔi ni wa waa a-yaa ni amɛnaa lɛ ŋmɛɔ nyɛmɔ ni ebaaa hiɛgbɛ pɛŋ nɔ yɛ adasa a-ye-kɛ-bua gbɛjianɔtoi a-nɔ, ni ebiɔ akɛ maŋ muu fɛɛ afe ekome kɛbu maŋmai ni naa nɔ amɛhaɔ lɛ a-he kɛje oshekyi ni baaba hiɛgbɛ lɛ a-he.
Beni ewieɔ yɛ Ghana Red Cross Society nitsuemo kɛha faa nei oshekyi tsosemɔ egbɛtsɛmɔ gbɛtsiarɔmɔ nɔ yɛ Ga, Sohoo, Kitokito 30 nɔ lɛ, Aagba Kwatia kɛɛ faa nei gbonyo ni tswa pokai ejwɛ yɛ Otukwajaŋ mli lɛ esa akɛ efee shishi-tsẽemɔ kɛha maŋ lɛ koni amɛwa oshekyi he shihilɛ-saa, nyɛmɔ, kɛ trumu-fɛɛ oshekyi tsosemɔ.
“Otukwajaŋ faa nei lɛ ji kai-nɔ ni yɔɔ hãŋŋ yɛ Ghana gbɛfaŋ ni eyeɔ awui kɛyaa hiɛ yɛ kɔɔyɔɔŋ tsakemɔ kɛ kɔɔyɔɔŋ teemɔi ni wa waa a-he,” ekeɛ. “Adasaye-kɛ-bua hiamɔi lɛ wa waa ni be ni esa akɛ afe nɔ ko lɛ ji bianɛ.”
Ewiei nɛɛ ba beni Ghana Red Cross Society, kɛ yelikɛbua kɛje International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies (IFRC) dɛŋ lɛ, jie GH¢8.3 million Disaster Response Emergency Fund (DREF) nitsuemɔ gbɛjianɔto kpo kɛ yishenamɔ akɛ amɛye amɛbua faa neeselɔi 30,000 yɛ nyɔji ekpaa ni baa hiɛgbɛ nɛɛ mli.
Shi kɛ̃ lɛ, Aagba Kwatia ma no nɔ mi akɛ ekonnɔ ni truuka-yelikɛbua he hiaa lɛ, oshekyi ni eba nyɛsɛɛ nɛɛ a-trumuka gbaɔ kpo akɛ adasa-yelikɛbua gbɛjianɔtoi nyɛŋ atsose oshekyi yɛ gbɛ ni hi nɔ kɛji shidaamɔ ni hiɛɔ hiɛgbɛ bɛ yɛ maŋ nitsumoi, heyaawulɔi, he-tsɔmɔ nitsumoi, kɛ shihilɛ-hei a-teŋ.
“Wɔnyɛŋ wɔfee wɔ kome,” ekɛɛ sanagbalɔi. “Wɔhiao sɔɔmɔ-sɔɔmɔ kɛ shidaamɔ ni akɛfee ekome kɛje maŋ nitsumoi, United Nations, adasaye-kɛ-bua nitsumoi ni ji maŋ tsɔɔmɔ, he-tsɔmɔ nitsumoi, adafietsɛi, kɛ Ga-nyo fɛɛ Ga-nyo dɛŋ. Ekomefei mli wɔbaanyɛ wɔtsĩ piamɔ kroko gbɛ ni wɔye wɔbua maŋmai koni amɛte amɛshĩ.”
Aagba Kwatia gba bɔ ni neshimɔi ni wa waa nyiɛ yikpɛŋyikpɛŋ yɛ Ghana neshimɔ be ni wa fe fɛɛ mli lɛ ha faa neeselɔi ni gbɔmɔi naaa nɔ̃ ba yɛ Otukwajaŋ 29 nɔ.
Ekonnɔ ni Ghana Meteorological Agency bɔ kɔkɔii babaoo yɛ kɔɔyɔɔŋ teemɔ ni wa ni baanyɛ eha faa aha lɛ, neshimɔ ni hi shi fe ŋmɛflɛmii 13 lɛ ha faai, faai bibii, kɛ nu-yee gbɛi yĩ kɛkpa nɔ, ni eha faa neeselɔi shwɛ yɛ Ga Kpeteŋkpele, Teŋ-Pokai, Volta, kɛ Western North pokai a-mli.
Oshekyi nɛɛ jie bɔ ni maŋ kɛ maŋmai ni yɔɔ kpɔi a-mli fɛɛ naa nɔ amɛhaɔ kɛyaa hiɛ yɛ kɔɔyɔɔŋ teemɔi ni wa waa a-he, beni faa nui fite shiai, gbɛi, kpõii, kɛ maŋ nitsumoi ni he hiaa waa lɛ.
“Oshekyi lɛ a-trumuka biɔ truuka-nitsuemɔ, ekomefeemɔ, kɛ wala-heremɔ nitsuemɔ ni afiɔ shishi bianɛ,” Aagba Kwatia kɛɛ.
Yɛ yikani ni Ghana Red Cross Society kɛba hiɛgbɛ lɛ a-naa lɛ, faa neeselɔi lɛ ha gbɔmɔi 69,867 na nɔ, ni eha akpei babaoo bɛ shiai ni eha wekusɛɛi babaoo tee shihilɛ-hei ni akɛtsuɔ nii beoo ni ato yɛ skulii, sɔlemɔhei, kɛ maŋ tsũi krokomɛi a-mli.
Yɛ Otukwajaŋ 30 nɔ lɛ, oshekyi lɛ gbe gbɔmɔi 30, epiŋ gbɔmɔi fe 70, beni gbɔmɔi 30 krokomɛi ahe laaje lolo.
Yɛ Teŋ kɛ Wo-kpɔ lɛ a-mli pɛ lɛ, gbɔmɔi fe 7,000 a-shiai fite beni faa nui shwa fɛɛ eha maŋmai a-mli lɛ.
Kɛje fitemɔ ni ba bianɛ lɛ sɛɛ lɛ, Aagba Kwatia bɔ kɔkɔ akɛ oshekyi lɛ yaa hiɛ ewoɔ wala-sɔɔmɔ kɛ maŋ helai a-gbɛfaŋ yɛ okenamɔ mli, beni nu ni bɛ krɔŋkrɔŋ kɛ shihilɛ-hei ni gbɔmɔi eyĩ mli ŋōŋōŋ lɛ hãa gbɛ he kɛha helai a-gba-kpamɔ.
Ekɛɛ awui-yeli ni wa yɔɔ kɛha cholera, miya-gbɔ-musu helai, dɔ̃mɔ musu, typhoid kɛ tsɛnsɛi yɛ gbɔmɔi ni ashĩ amɛ kɛje amɛshiai a-mli lɛ a-teŋ.
“Enɛ jeee yikani gbohii-sane kɛkɛ,” ekɛɛ. “Eji adasa a-oshekyi ni wa waa ni eyeɔ wekui, gbekɛbii, onukpai, kɛ mɛi ni naa nɔ amɛhaɔ fe fɛɛ yɛ wɔ-shihilɛ mli lɛ a-awui.”
Woloŋŋmɛlɔ Kpeteŋkpele lɛ jie kpo akɛ Ghana Red Cross Society tsose amɛ-oshekyi tsosemɔ gbɛtsiarɔmɔi lɛ amrɔ nɔŋŋ yɛ faa nei lɛ sɛɛ, ni amɛtsu nitsulɔi 10 kɛ suɔmɔ-niyeli-mɛi 50 kɛye amɛbua maŋ-hiɛtsɛlɔi a-tao-kɛ-here nitsumoi lɛ, kɛha tsofa kɛba mɔ hiɛ klenklen, jwɛŋmɔ mli-woo, kɛ mli-kwɛmɔ ni waa yɛ maŋmai ni na nɔ lɛ a-mli.
Shi kɛ̃ lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ oshekyi lɛ a-trumuka hoyoo kɛte-ke Gbɛjianɔto lɛ nitsumɔ nyɛmɔ ni yɔɔ dɛŋ lɛ.
No hewɔ lɛ, IFRC’s Disaster Response Emergency Fund nitsuemɔ nɛɛ ha gbɛjianɔto lɛ nyɛ efee adasaye-kɛ-bua nitsuemɔ ni wa fe tsɔ yɛ pokai fɛɛ ni na nɔ lɛ a-mli.
“Wɔ-oshekyi tsosemɔ ewa yɛ DREF lɛ gbɛfaŋ, ni eha wɔnyɛ wɔha be-nɔ, ekomefeemɔ, kɛ he-babaoo a-yelikɛbua kɛha wekusɛɛi ni naa nɔ amɛhaɔ fe fɛɛ lɛ,” ekɛɛ.
Yɛ no tsɔi akɛ amɛbaakwɛ truuka-yelikɛbua pɛ nɔ lɛ, nyɔji ekpaa nitsuemɔ nɛɛ taoɔ akɛ eye ebua adasaye-kɛ-bua hiamɔi ni yɔɔ bianɛ kɛ be-kakaoo mli-teemɔ fɛɛ.
Yɛ nitsuemɔ gbɛjianɔto nɛɛ shishi lɛ, Ghana Red Cross Society baaha shihilɛ-tsũ hei nibii, shia nibii, kɛ ŋaalee yelikɛbua kɛha wekusɛɛi ni amɛ-shiai fite lɛ.
Gbɛjianɔto lɛ hu toɔ gbɛjianɔ akɛ amɛbaagba shihilɛ-tsũ hei nibii tsoseelɔi 150, kpo-tsũi tãi 2,000, kɛ kuku nibii 2,000 kɛha wekusɛɛi ni naa nɔ lɛ, beni amɛyeɔ amɛbuaɔ maŋmai koni amɛsa amɛ-shiai amɛmɔɔ yɛ gbɛ ni shika-ŋmɛɛ ebɛ mli.
Kɛha faa nei lɛ a-shika-mli piŋmɔ mumui hiɛ-tsõo lɛ, wekusɛɛi ni naa nɔ 1,050—tamɔ gbɔmɔi 5,250—a-mli mɔ fɛɛ mɔ baana GH¢1,200 yɛ mobile money gbɛ nɔ.
Aagba Kwatia tsɔɔ mli akɛ shika ni awooo nɔ ko fɛɛ nɔ toomɔ lɛ haɔ wekusɛɛi nyɛɔ amɛtsiɔ yiŋ yɛ amɛ-diɛŋtsɛ amɛ-hiamɔi ni wa waa a-nɔ, kɛji niyenii a-he-mɔ, helatsɛmɔ wo-mɔ, aloo shiai ni fite lɛ a-sa-mɔ.
“Nitsuemɔ gbɛ nɛɛ woɔ mɛi ni na nɔ lɛ a-he-hiɛnyam bulɛ ni eyeɔ ebuaɔ mli-teemɔ ni ji klɛŋklɛŋ lɛ,” ekɛɛ.
Oshekyi tsosemɔ lɛ a-fai agbo ko baakwɛ maŋ helai kɛ helai a-tsĩmɔ nɔ.
Ghana Red Cross Society gbaɔ gbɛjianɔ akɛ amɛbaagba tsɛnsɛi tsɔɔtsɔɔ 2,000, amɛtsɔse maŋ mli suɔmɔ-niyeli-mɛi 200 yɛ helatsɛmɔ hiɛ-yaa, klenklen tsofa kɛba hiɛ, kɛ helai a-kwɛmɔ mli, ni amɛfee nikasemɔ woji 7,000 kɛha nile kɛ-wo-mɔ yɛ helai a-tsĩmɔ he yɛ maŋmai ni faa neeselɔi na amɛ mli.
Nu, hetsoo kɛ krɔŋkrɔŋfeemɔ a-yelikɛbua baafe nɔ ko ni he hiaa waa.
Gbɛjianɔto lɛ toɔ gbɛjianɔ akɛ amɛbaagba krɔŋkrɔŋfeemɔ nibii 1,700, amɛha Aquatabs 20,000 kɛha nu ni hi kɛha numɔ, amɛma ninɔjuhei 50 yɛ maŋ hei, ni amɛtsɔse suɔmɔ-niyeli-mɛi koni amɛnyiɛ maŋ krɔŋkrɔŋfeemɔ gbɛtsiarɔmɔi a-hiɛ.
Aagba Kwatia kɛɛ helai a-tsĩmɔ he hiaa tamɔ truuka niyenii kɛ shihilɛ-hei ha-mɔ.
Woloŋŋmɛlɔ Kpeteŋkpele lɛ ma nɔ mi akɛ hebuu kɛ mɔ-wo-mli baafe adasaye-kɛ-bua nitsuemɔ nɛɛ a-mli fɛɛ shishi-fai.
Yei, gbekɛbii, onukpai, yei-hiɛtsɛlɔi wekui, kɛ gbɔmɔi ni yɔɔ dɛmɔ-bɛ-mli lɛ baana juu spɛshall, beni Red Cross nitsulɔi kɛ suɔmɔ-niyeli-mɛi fɛɛ baaye nikasemɔ yɛ hebuu, bɔlɛ-nitsuemɔ kɛ awui-yeli tsĩmɔ, gbekɛbii a-hebuu, kɛ jeŋba kpakpa he.
Gbɛjianɔto lɛ toɔ gbɛjianɔ hu akɛ amɛbaama maŋ sane-toomei kɛha gbe-wo-mɔ koni mɛi ni na nɔ lɛ anyɛ amɛfata yiŋtsiikpɛi ni kɔɔ amɛ-mli-teemɔ he lɛ a-he.
Yɛ Aagba Kwatia naa lɛ, maŋ kɛ-fata-feemɔ nitsuemɔi lɛ a-mɛmɛɔ akɛ amɛbaashɛ gbɔmɔi 240,000 nɔ tɛ̃ɛ ni amɛshɛ gbɔmɔi 300,000 a-nɔ yɛ gbɛ kroko nɔ.
Aagba Kwatia ma Ghana Red Cross Society yelikɛbua sɔɔmɔ nɔ mi kɛha maŋ hiɛtsɛlɔi, ni ekɛɛ gbɛjianɔto lɛ kɛ National Disaster Management Organisation (NADMO), National Emergency Operations Centre kɛ district-level ekomefeemɔ kuikui lɛ miitsu nii krowkrow koni adasaye-kɛ-bua lɛ kɛ maŋ nitsumoi a-mɔmɔmɔ aye ekome.
Eda shi hu kɛha yelikɛbua ni yaa hiɛ kɛje International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies, ni Country Cluster Delegation, Africa Regional Office, kɛ Abuja Cluster fɛɛ fata he.
Beni klɛŋklɛŋ nɔ ni he hiaa ji faa neeselɔi a-maŋmai a-yelikɛbua lɛ, Aagba Kwatia kɛɛ esa akɛ Ghana wo shika yɛ oshekyi he shihilɛ-saa ni wa kɛ kɔɔyɔɔŋ tsakemɔ nyɛmɔ mli kɛji a-taoɔ akɛ atsose oshekyi tamɔ nɛɛ yɛ gbɛ ni hi fe nɛɛ mli yɛ wɔsɛɛ.
Ewo maŋ fɛɛ mli hei fɛɛ hewalɛ akɛ amɛkwɛ adasaye-kɛ-bua oshekyi tsosemɔ akɛ maŋ muu fɛɛ sɔɔmɔ ni afeɔ ekome, ni jeee yelikɛbua gbɛjianɔtoi a-nitsumɔ pɛ.





Hetooi (0)