Ghana Gold Board (GoldBod) Panyin (Chief Executive Officer), Sammy Gyamfi, ahyɛ Abibifoɔ a wɔwɔ amannɔne (diaspora) nkuran sɛ wɔmfa sika a wɔde kɔ fie nko ara ammma no nsi hɔ, na mmom wɔnde wɔn adwene nsi sika a wɔde bɛto nnwuma a ɛbɛtumi abɔ nnwuma, ahyɛ asoɛeɛ den na ama asasepɔn no nkɔsoɔ ayɛ ntɛm no mu.
Bere a ɔrekasa wɔ EMY Africa – Africa Rising Symposium wɔ London wɔ Yawoada, Ayɛwohomumɔ 30, Owura Gyamfi kae sɛ Abibirem mmeranteɛ ne mmabaawa dodoɔ a ɛrenyin no hia nimdeɛ, sika a wɔde bɛhyɛ adwuma mu, mfididwuma (technology) ne kwan a wɔbɛfa so anya nnwuma, ɛnyɛ mmɔborohunu anaa adɔeɛ.
Ɔgyee to mu sɛ sika a amannɔnefoɔ de kɔ fie no agye dwuma kɛseɛ wɔ fiefoɔ ne nkuro so mmoa mu wɔ Abibirem nyinaa, nso ɔkaa sɛ seesei deɛ asasepɔn no hia sika a wɔde bɛto nnwuma mu kyɛre a ɛbɛtumi akyekyɛ sikasɛm nhyehyɛeɛ a ɛbɛtena hɔ daa.
“Mfeɛ du du pii ni, amannɔnefoɔ ataam Abibirem akyi denam sika a wɔde kɔ fie so… Nanso saa bere yi hia pii kyɛn sika a wɔde kɔ fie nko ara. Ɛhia sika a wɔde to nnwuma mu. Sika a wɔde kɔ fie de nkwagyeɛ ba, nso sika a wɔde to nnwuma mu kyekye afidie a ɛma adwuma no tumi gyina ne nan so,” ɔno na ɔkae.
Owura Gyamfi frɛɛ amannɔnefoɔ sɛ wɔmfa wɔn ahodeɛ nkɔ nnwuma a ɛso ba mu, nnwuma foforɔ bɔ, akyirekyerɛ ne nhyehyɛeɛ a ɛbɛmmoa Abibirem mmeranteɛ ne mmabaawa ma wɔanya ahonyadeɛ na wɔakyekye abrabɔ a ɛbɛtena hɔ daa.
“Ɛnti deɛ mideserɛ Abibifoɔ a wɔwɔ wiase nyinaa ne sɛ: mma mommfa sika nko ara mmmra fie; mummfi nhyehyɛeɛ mmmra fie. Mmma mommsi afie nko ara; mummbi nnwumakuo. Mmma mommmoa ayeforo ne nsiesiei nko ara; mummmoa nnwuma sua ne adwumayɛ bɔ,” ɔna ɔkae.
Ɔno ara nso hyɛɛ Abibirem aman nkuran sɛ wɔnyɛ tebea a ɛfata mma amannɔne sika a wɔde to nnwuma mu denam asoɛeɛ a ɛmu yɛ den, amanyɔsɛm so gyinabea a ɛtim hɔ, ne nhyehyɛeɛ a ɛbɛma asasepɔn no anya mfasoɔ pii afiri emu abɔdeɛ mu ahonyadeɛ mu.
Owura Gyamfi siise so sɛ ɛsɛ sɛ Abibirem gye emu ahodeɛ fa na wɔnde wɔn adwene nsi so sɛ wɔbɛyɛ emu adwuma a ɛbɛma ɛsom bo kɛseɛ na ama mfasoɔ a ɛwɔ mu no adɔɔso mma awoɔntoatoasoɔ a ɛreba no.
“Abibirem mmeranteɛ ne mmabaawa retwɛn kwan, ɛnyɛ adɔeɛ. Abibirem ahodeɛ retwɛn Abibifoɔ ammuonyadoɔ, ɛnyɛ ɛho hwehwɛeɛ foforɔ. Yɛawie Abibirem daakye ho nkɔmhyɛ. Bere a yɛde bɛsi saa daakye no ne seesei,” ɔde kaaho.




Mmuae (0)