Nnipa kyɛfa ahyehyɛde, Rights Accountability Network Africa (RANA), afrɛ Ahafo Ano South East Mmarahyɛbadwani Yakubu Mohammed sɛ ɔnkɔ ntetee a wagye tom wɔ mmɔfra banbɔ, mmɔfra kyɛfa ne hye a ɛse sɛ ɛda mpanimfoɔ ne mmɔfra ntɛm ho, bere a ɔkasa kyerɛɛ mmofrase sukuuni bi wɔ nsrahwɛ a wɔyɛe wɔ Mmarahyɛbadwam akyi.
Ahyehyɛde no nso abisa Mmarahyɛbadwam sɛ ɛnsi Mmarahyɛbadwani no kwan sɛ ɔbɛyɛ dwumadi biara a ɛfa mmɔfra anaa sukuu ekuakuo a wɔrebesera Mmarahyɛbadwam ho kɔsĩ sɛ ɔbɛwie saa ntetee no.
RANA kae sɛ saa anammɔntutu no ho hia na ama ehu sɛ ɔman adwumayɛfoɔ te nkitahodi ne suban a ɛfata ase panin bere a wɔne mmɔfra redie nkitaho no.
“Mmarahyɛbadwani a asɛm no fa ne ho no sɔsɛ ɔkɔ ntetee a wagye tom wɔ mmɔfra banbɔ, mmɔfra kyɛfa, hye a ɛfata mpanimfoɔ ne mmɔfra ntɛm ne kasakoa a ɛfa bɔbeasu ho amansan nkitahodi mu. Kɔsĩ sɛ ɔbɛwie saa ntetee no, ɛnse sɛ ɔfa mmarahyɛbadwam dwumadie biara a ɛfa tɛnnɛɛ nkitahodi a ɔne mmɔfra anaa sukuu ekuakuo a wɔresera hɔ nya ho,” ahyehyɛde no kyerɛɛ mu.
Afrɛ yi di video bi a atrɛw pa ara a wɔhu Owura Yakubu Mohammed sɛ ɔreka kyerɛ mmofrase sukuuni bɔbea bi wɔ Mmarahyɛbadwam nsrahwɛ mu sɛ: “Wo ho yɛ fɛ pa ara. Sɛ wonyin a, mɛware wo. Enti ɔno ne me yere.”
Akyire yi, Mmarahyɛbadwani no hyɛɛ sukuuni no den sɛ ɔnbɔ mmɔden na ɔnbɛyɛ Mmarahyɛbadwani daakye.
Kasakoa yi de amansan kasatɔ akyi bae, a mmɔfra kyɛfa ho akandifoɔ ne amansan bi kaa sɛ nsɛm no nfata.
Ɛno akyi no, Owura Yakubu Mohammed paee kyɛkyɛɛ de kyɛfa bisae, na ɔkyerɛɛ mu sɛ asɛm a ɔkae no gyina amammerɛ mu sere-kasa kitahodi a ɛda Mossi ne Dagomba amanfoɔ ntɛm no so.
“M'ani agye nsɛm a mepaw so koraa na mepa kyɛkyɛɛ koraa kyerɛ atumfoɔ a ɛsɛ, sukuu atumfoɔ, sukuuni no, ne awofoɔ ne n'afisheadofoɔ, ne amansan nyinaa,” ɔkae.
Bere a RANA gye kyɛfa pae no tom no, wɔkae sɛ nsɛm yi sɔsɛ ɛde nsakrae a ɛso pa ara ba ahyehyɛde mu wɔ Mmarahyɛbadwam.
“Fakye anaa kyɛfa pae nnyɛ banbɔ nhyehyɛe,” ahyehyɛde no kyerɛe, na wɔkae sɛ bere a kyɛfa pae yɛ ankorankorɛ suban ho asɛm no, ɛnsiesie nsɛmmisa a ɛfa ahyehyɛde no asɔdeɛ ho.
RANA kae sɛ mmɔfra a wɔsere Mmarahyɛbadwam no, ɛsɛ sɛ wɔne wɔn di kan de wɔn di sɛ mmɔfra, amansin mafoɔ ne daakye akandifoɔ, mmom sɛ wɔde wɔn bɛto tebea a ɛfa mpanimfoɔ ne mmɔfra ntɛm nkitahodi a nfata ho mu.
“Abofra a ɔwura Mmarahyɛbadwam no, ɛsɛ sɛ wɔgye no kan sɛ abofra, ɔmanba ne daakye kandifoɔ a ɔbɛtumi ayɛ—nnyɛ sɛ amansan nim mu no wɔde no bɛto ɔdɔ anaa awarɛ nkitahodi mu ne amanyɔni panin bi,” kuo no kae.
Ahyehyɛde no nso abisa Mmarahyɛbadwam sɛ ɛntew mmɔfra banbɔ nhyehyɛe koraa a ɛfa sukuu nsrahwɛ, mmerante ne mmofra dwumadi, kokoamnsɛm, mfoninitwa, mpenesoɔ, amanneɛbɔ kwan ne dwumadi mu hye ho.
Ɛpɛ sɛ wɔyɛ banbɔ ho nkitahodi nhyiam a ɛyɛ hyɛ ma Mmarahyɛbadwafoɔ nyinaa ne Mmarahyɛbadwam adwumayɛfoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ dwumadi a mmɔfra fra mu mu.
RANA toe so frɛɛ sɛ wɔnyɛ banbɔ beae a ɛda ho fann a sukuufoɔ, awofoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ ne sukuu ahorow bɛtumi de kokoam amanneɛbɔ afa abotɔyɛfo ho.
Kuo no nso hyɛɛ aban nkuran sɛ ɔnyɛ mmɔfra banbɔ gyinapɛn a ɛsua koraa wɔ amansan ahyehyɛde ahorow mu, a ministries, adwumabea ahorow, ejensi ahorow, mpɔtam nsese (local assemblies) ne ɔman nhyehyɛe a mmɔfra fra mu ka ho.
Ɛbɔɔ kɔkɔ wɔ sukuuni a ɔfra akasi yi mu no de no kɔ amansan hwehwɛmu a ɛkɔ akyiri mu, na ɛkae sɛ abofra no nnsɛ sɛ ɔyɛ mpanimfoɔ amanyɔsɛm akyinnyegye mu opira.
“Eyi nnyɛ abofra no aniwosɛm. Ɔnse sɛ ɔyɛ opira wɔ mpanimfoɔ amanyɔsɛm akyinnyegye mu,” RANA kyerɛe.
Ahyehyɛde no abisa mmuae pa pa ara fi Mmarahyɛbadwam mu wɔ adwumayɛ da dubaana mu, na wɔresĩ so sɛ ɛsɛ sɛ wɔdan adwene fi ankorankorɛ akyinnyegye no so kɔ mmɔfra banbɔ a wɔhyɛ den wɔ amansan mbea ho.





Mmuae (0)