Accra, Kutawonsa 31, 2026 – Sika a MTN Ghana Foundation de ato awofoɛ ne mmofra apɔmuden mu no de nsunsuansoɔ kɛseɛ a ɛtim hɔ reba, na mpa 60 Awofoɛ ne Mmofra Apɔmuden Dan (Maternity and Child Health Block) a ɛwɔ Keta Municipal Hospital no rema apɔmudensɛm pa awo kwan kɛseɛ mu na ɛreboa ama awofoɛ ne nkokoaa a wɔawo wɔn foforɔ apɔmuden atu mpɔn wɔ Volta Region nyinaa.

Wɔ mmɔdenbɔ a ɛfa nhwehwɛmu a wɔyɛ fa adwuma no nsunsuansoɔ tenten ho no, MTN Ghana Foundation, ne nsɛmhoɔdenfoɔ a wɔfiri Accra ne Volta Region, kɔsraa Keta Municipal Hospital. Nsrahwɛ no, a wɔyɛeɛ mfeɛ mmienu akyi a beaeɛ no hyɛɛ aseɛ yɛɛ adwuma no, maaya anisoadehunu foforɔ a ɛfa snea nnɛyi apɔmuden dan kɛseɛ yi asesa awofoɛ ne nkokoaa apɔmudendwuma ama mmaa, nkokoaa ne mmusua mpempem.
Ekuo no nyaa akwaaba firi Ayaresabea Sohwɛfoɔ, Mr. Farouk Iddrisu, ne ayaresabea no mpanyimfoɔ kuo no hɔ, a wɔde wɔn kɔkyinkyinii beaeɛ no nyinaa. Akyiniyɛfoɔ ne akɔneabafoɔ no hunee sɛ awofoɛ dan no da so wɔ tebea pa mu ara pɛ na ɛda so de beaeɛ a ɛbɔ ho ban, yɛ nnɛyi deɛ, trɛ, na ɛsi ayarefoɔ so dua ma awofoɛ ne mmofra apɔmuden ho dwumadiɛ.
Wɔ nkɔmmɔdie a wɔne apɔmuden adwumayɛfoɔ, ayarefoɔ ne mpɔtam hɔ mpanimfoɔ nyinaa yɛeeɛ mu no, na aseda kɛseɛ wɔ hɔ ma MTN Ghana Foundation ntotoeɛ no, a ɛbɛsiesiee ayaresabea no awofoɛ dan dada a na ayɛ ma firi dada na ɛhyɛɛ ayaresabea no den kɛseɛ ma ɛde awofoɛ ne nkokoaa apɔmuden som a ɛdɔɔso maeɛ.
Ɛmmerɛ a Mr. Iddrisu redwene dwumadiɛ no nsunsuansoɔ ho no, ɔkaeɛ sɛ beaeɛ no asesa apɔmuden som pa firi sɛ atrɛ awofoɛ ho dwumadiɛ a agye tumi mu, ama ayarefoɔ hwɛ atu mpɔn na ahyɛ ayaresabea no tumi den ma wɔtumi di awofoɛ ne nkokoaa nsɛm a ɛdwo ne deɛ ɛyɛ den nyinaa ho dwuma.
“MTN Ghana Foundation sika a wɔde too hɔ no asesa awofoɛ apɔmudensɛm abakɔsɛm wɔ Keta. Awofoɛ seesei nya hwɛ pa wɔ beaeɛ a ɛfata a nnɛyi afidie wɔ mu, berɛ a yɛn apɔmuden adwumayɛfoɔ nso tumi de dwumadiɛ pa a ɛkyɛn dada no ma,” kɛseɛ a ɔkaeɛ ni.
Awofoɛ Apɔmuden Som Pa Kɔ Anim Mma Wo Nya Kwan Wɔ Mu
Firi berɛ a wɔbuee beaeɛ yi ano no, dwumadi a awofoɛ ne mmofra apɔmuden som nya no akɔ anim daa, a ɛkyerɛ sɛ nnipa de wɔn ho to ayaresabea no mu kɛseɛ esiane tumi a atrɛ ne apɔmudensɛm pa a wɔde ma nti.
Nyinsɛm Mfitiaseɛ Hwɛ (ANC) dwumadie kɔɔ anim firi ayarefoɔ 8,641 wɔ afe 2022 mu kɔsii ayarefoɔ 10,174 wɔ afe 2025 mu, berɛ a mmaa 4,635 deɛ wɔanya nyinsɛm mfitiaseɛ som wɔ afe 2026 fa a ɛdi kan no mu.
Mmaa a wɔgyee wɔn kɔɔ awofoɛ dan mu nso kɔɔ anim kɛseɛ, a ɛfiri mmaa 1,966 wɔ afe 2023 mu kɔsii mmaa 2,475 wɔ afe 2025 mu, a ɛkyerɛ nkɔsoɔ bɛyɛ ɔha biara mu 26. Wɔ afe 2026 abosome nsia a ɛdi kan no mu nko ara, ayaresabea no gyee mmaa 1,331 kɔɔ awofoɛ dan mu, a ɛda no adi sɛ bisadeɛ da so wɔ hɔ ma dwumadiɛ a atrɛ no.
Beaeɛ no ahyɛ nkokoaa foforɔ apɔmuden nso den, a nkokoaa a wɔgyee wɔn no firi 377 wɔ afe 2024 mu kɔsii 501 wɔ afe 2025 mu, a ɛmaeɛ sɛ ayaresabea no tumi di nkokoaa foforɔ a wɔde wɔn firi mbeaeɛ foforɔ ba no dodoɔ ho dwuma a anka kane no wɔde wɔn bɛkɔ ayaresabea foforɔ.
Wɔ ne nyinaa mu no, ayaresabea no seesei nya nyinsɛm mfitiaseɛ hwɛ nsrahwɛ bɛyɛ 25,000 afe biara, gye mmaa a wɔemuru bɛyɛ 3,000 afe biara, na wɔawo nkokoaa a wɔboro 3,000 wɔ bammɔ mu firi berɛ a awofoɛ dan no hyɛɛ aseɛ yɛɛ adwuma.
Nkwagyeɛ Denam Apɔmudensɛm Pa So
Sɛ yɛde apɔmudensɛm pa kwan a atrɛ to nkyɛn a, adwuma yi aboa kɛseɛ ma awofoɛ ne nkokoaa apɔmuden abɔ abira pa.
Awofoɛ wu so ate kɛseɛ firi berɛ a wɔbuee beaeɛ yi ano. Berɛ a na ayaresabea no taa nya awofoɛ owuo bɛyɛ baanu afe biara no, ɛnyaa awofoɛ owuo baako pɛ wɔ afe 2023 mu na wɔannya awofoɛ owuo biara wɔ afe 2026 fa a ɛdi kan no mu.
Saa ara nso, ayaresabea no nkokoaa foforɔ owuo dodoɔ atu mpɔn firi awofoɛ owuo 6 wɔ nkokoaa 1,000 a wɔwo wɔn aseene mu wɔ afe 2022 mu kɔsii 1.3 wɔ nkokoaa 1,000 mu wɔ afe 2024 mu, mpo berɛ a beaeɛ no da so di nkokoaa nsɛm a ɛyɛ den ho dwuma a owuo dodoɔ da so ba ampa.
Nseseɛ yi afiri ayaresabea dwumadie a wɔahyɛ no den, nnɛyi ayaresabea afidie a ɛwɔ hɔ, beaeɛ a atrɛ ma ayarefoɔ, yareɛ nsɛeɛ ne ano si a wɔahyɛ no den, ne ayarefoɔ kokroko ne ahotɔ a atu mpɔn no mu.
Sika A Wɔde To Hɔ Daa Wɔ Mpɔtam Apɔmuden Mu
MTN Ghana Foundation ntotoeɛ yi ahyɛ Keta Municipal Hospital dwumadie den bio sɛ beaeɛ titiriw a wɔde awofoɛ ne nkokoaa apɔmudensɛm firi mpɔtam hɔ ne mansini a ɛben no ba.
Nnɛyi apɔmuden beaeɛ yi ama ayarefoɔ suahunu atu mpɔn kɛseɛ denam beaeɛ a ɛtrɛ, a afidie nyinaa wɔ mu a ɛma apɔmuden adwumayɛfoɔ tumi de dwumadie pa ma berɛ a wɔreyɛ dwuma de bua mpɔtam a ɛwa ho apɔmuden ahiadeɛ a ɛrenya nkɔsoɔ no.
Berɛ a wɔkasaeɛ wɔ nsrahwɛ no akyi no, MTN Ghana Foundation ananmusifoɔ sii Foundation no bɔhyɛ so dua bio sɛ wɔde sika bɛto nhyehyɛeɛ a ɛtim hɔ a ɛma nkwa tu mpɔn na ɛboa pa ara wɔ ɔman no nkɔsoɔ mu.
Foundation no hyɛɛ no nsow sɛ apɔmudensɛm da so yɛ beaeɛ titiriw a wɔde wɔn ani si so, na wɔsee sɛ sika a wɔde to nnɛyi apɔmuden afidie ne adan mu no da so de nsunsuansoɔ pa ba denam apɔmudensɛm pa a wɔtrɛ ne Ghana mmɔdenbɔ a ɛrebrɛ awofoɛ ne nkokoaa owuo aseɛ no a wɔde boa.
Dwumadie a kɔ so kɔ anim wɔ dwumadie no deɛ mu, a ɛne nkɔsoɔ kɛseɛ a wɔanwea wɔ awofoɛ ne nkokoaa apɔmuden mu a wɔakyerɛw wɔ Keta Municipal Hospital no, si nsunsuansoɔ a ɛtim hɔ a MTN Ghana Foundation sika a wɔde too hɔ no da adie na ɛsii ne bɔhyɛ so dua bio sɛ wɔbɛma awofoɛ ne mmofra apɔmuden atu mpɔn wɔ Ghana nyinaa.
Awieeɛ
Nsɛmhoɔden Nkitahodiɛ
Adwoa Afriyie Wiafe
Chief Corporate Services and Sustainability Officer
Efua Falconer
Acting Corporate Communications Senior Manager
Email: mtnghana.mediaoffice@mtn.com
MTN Ghana Ho Nsɛm
MTN Ghana ne kandifoɔ wɔ Ghana nkitahodiɛ nwuma mu, a ɛde ewiase foforɔ nne, data ne Mobile Money som pii ma adwumayɛfoɔ wɔ ne Pay As You Go, Pay Monthly ne Mobile Financial Services portfolios ase.
Kampeani no yɛ MTN Group fa, a ɛyɛ Abibirem nkitahodiɛ kandifoɔ, a anisoadehunu a ɛdi kan de ewiase foforɔ fɛfɛɛfɛ kyɛ ma ayarefoɔ/adwumayɛfoɔ wɔ mbea a ɛrenya nkɔsoɔ mu de wɔn kɔ. Esiane gyidi a ɛwɔ sɛ obiara fata nnɛyi nkitahodiɛ asetena mu mfasoɔ nti, MTN da so de sika to mfididwuma ne mpɔtam nkɔsoɔ mu a ɛde mfasoɔ a wɔkyɛ ba.
Scancom PLC, a wɔne MTN Ghana adwumayɛfoɔ, wɔagye wɔn atom wɔ Ghana Stock Exchange (GSE) so. Kampeani no anisoadehunu titiriw ne Ambition 2025: Leading digital solutions for Africa’s progress.







Mmuae (0)