Berɛ a sukuufoɔ kɔsraam Ghana Mmarahyɛbadwa wɔ ɔman adesua akwantu bi mu no, Yakubu Mohammed a ɔyɛ Mmarahyɛbadwani ma Ahafo Ano South East, yi mmofra sukuu baako pɔtee firii ne sukuufoɔ a wɔne no nam no mu.
Ɔbisaii ne din, ka kyerɛɛ no sɛ ɔyɛ fɛ, na ɔde too dɔm no anim sɛ berɛ a ɔnyini no ɔbeware no — na ɔpaa mu ka kyerɛɛ emufoɔ no sɛ seesei deɛ ɔyɛ “ne yere.”
Wɔkyeree berɛ no tooma video mu na ɛbɔɔ petee ɔman no mu nyinaa. Nsɛmkyerɛni, bɔbeasu ho ɔbenfoɔ, ne nnipa kyɛfa ho banbɔfoɔ ksaa tiaa no nnnansosɔɔ akyi no, Owura Mohammed paasɛe, na ɔgye tom sɛ ne nsɛm no nfata na ɛde awerɛhoɔ breɛ abofra no, ne abusua, ne amansan no nyinaa.
Saa kafra a ɔboeɛ yi nnyae asɛm no baabi. Ɛyɛ adeɛ ketewa koraa a ɛse sɛ ɔyɛ, na yɛfa no sɛ ɛdɔɔso a, ɛno ma asoɛeɛ keseɛ de ne ho fi adeɛ bi a ɛso kyɛn ɔbarima baako fɛresɛm kɛkɛ mu.
Deɛ Enti a “Kafra” Kɛkɛ Mma Asodi Nni Mu
Kafra a obi bɔ yɛ ankorankorɛ no ara ne ahonu nneyɛeɛ. Ɛnyɛ hwee de kyere sɛ Mmarahyɛbadwa no — asoɛeɛ a ɛtooo nsa frɛɛ saa abofra yi baa ne fekuo mu ma ɔman adesua no — fa ne asɛdeɛ a ɛne sɛ ɛbɛhwɛ mmofra so yie no anibereɛ mu.
Wɔde abofra toom, nam aban dwumadie nhyehyɛeɛ so, wɔ mmarahyɛbadwani a ɔsi akonnwa so anim, na ɔde ne diberɛ dii agorɔ de no yɛɛ agorɔnsɛm wɔ awareɛ ho wɔ ne sukuufoɔ anim. Ɛno yɛ asoɛeɛ no mfomsoɔ, ɛnyɛ ankorankorɛ deɛ kɛkɛ, na ɛhwehwɛ asoɛeɛ no nyinaa mmuaeɛ:
1. Wɔde asɛm no nkɔ Mmarahyɛbadwa Kɔmite a Ɔhwɛ Akwanya so (Privileges Committee). Nneyɛeɛ a ɛnfata Mmarahyɛbadwani — titire nneyɛeɛ a wɔde kyerɛɛ abofra wɔ Mmarahyɛbadwa dwumadie ankasa mu — ɛse sɛ ɛkanyan asotwe afiri korɔ no ara a Mmarahyɛbadwa de di dwuma ma obuo a wɔbu no so foforɔ no. Kafra a wɔbɔ kyerɛ nsɛmkyerɛfoɔ nsi gyinaeɛ a ɛfiri suban pa nhwehwɛmu mu ananmu.
2. Animation/kasakyerɛ fann a wɔatwerɛ to hɔ a ɛfiri Mmarahyɛbadwa Kyeame dwumadibea. Ɛse sɛ animdifoɔ ka to hɔ fann sɛ saa suban yi bu mmara a wɔhwɛ kwan firi Mmarahyɛbadwafoɔ hɔ so, na wɔammagya no amma ankorankorɛ a wɔko ma kyɛfa ne nkasafoɔ kɛkɛ sɛ wɔn nkutoo na wɔnkura saa nkra no mu.
3. Mmofra banbɔ nhwehwɛmu wɔ Mmarahyɛbadwa sukuufoɔ nsrahwɛ dwumadie mu. Sɛ mmofra betumi aba mmarahyɛbadwa fie hɔ anaasɛ wɔbɛbɛn ankorankorɛ Mmarahyɛbadwafoɔ a mpanimfoɔ a wɔhwɛ wɔn so anaasɛ suban so mmara nni hɔ a, ebia saa kwan a ɛda hɔ no se sɛ wɔto no ntɛm ara — a mmara a ɛda afai fann wɔ deɛ Mmarahyɛbadwafoɔ betumi ne deɛ wɔnntumi nka nkyerɛ mmofra a wɔreba nsrahwɛ no, ne amaneɛbɔ kwan ma akyerɛkyerɛfoɔ ne awofoɔ sɛ biribi a ɛte saa to ba bio a.
4. Mmofra banbɔ nteteɛ a ɛyɛ ahyɛdeɛ ma Mmarahyɛbadwafoɔ ne Mmarahyɛbadwa dwumayɛfoɔ a wɔne sukuu nsrahwɛfoɔ di nkitaho. Ɛnse sɛ ɛyɛ adwene mu deɛ anaasɛ kɛkɛ de di dwuma; ɛse sɛ ɛyɛ ahyɛdeɛ a ɛgyina hɔ daa ma obiara a ɔde ne ho bɛhyɛ amanfoɔ nkitahodie dwumadie a mmofra ka ho mu.
5. Mmoa pɔtee a ɛyɛ kokoam de ma abofra no ne ne abusua — a emu bi ne kwan a wɔnya kɔ adwene mu afututu hɔ — a Mmarahyɛbadwa no ara de ma, na wɔannyegya mmaa abusua no sɛ wɔne wɔn ho nkɔhwehwɛ wɔ berɛ a wɔde wɔn atɔ ɔman nyinaa nsɛm mu a wɔammisa wɔn kwan no.
Nsɛmkyerɛfoɔ anim kafra bɔ ma Mmarahyɛbadwani no animuonyam wɔ amansan anim. Ɛnni deɛ abofra no faam mu no ho dwuma: sɛ wɔde no yɛɛ, a kɔkɔbɔ anaasɛ penee biara nni mu, panin bi awareɛ ho agorɔnsɛm ti, wɔ dan a ne sukuufoɔ ahyɛ mu ma mu, na obi a ne diberɛ sɛ ɛmma ne ho ntɔ no, na ɛnyɛ sɛ ɔda no edii kɛseɛ no.
Ɔhaw No Din Toɛ Pefee
Eyi nnyɛ asɛm a ɛfa aniwusɛm ka baako pɔtee ho kɛkɛ. Ɛyɛ asɛm a ɛfa deɛ ɛsi berɛ a wɔde asoɛeɛ gyidi diberɛ di dwuma de hyɛ adwene bi wɔ abofra adwene mu sɛ ɔrenyini ara a ɔyɛ obi a wɔbetumi abu no sɛ daakye yere.
Ghana adi mfeɛ pii a ɔreyɛ amansan dawurobɔ a ɛtia mmofra awareɛ; mmarahyɛbadwani a ɔreyɛ agorɔ sɛ mfeɛ nkron abofra “seesei yɛ ne yere,” wɔ dan pɔtee a wɔyɛ mmara a ɛtia mmofra awareɛ mu no, nnyɛ mfomsoɔ a ɔhaw nni mu — ɛyɛ nsɛm korɔ no ara a dawurobɔ ahorɔw mmɔden sɛ wɔbɛdwiri akyene, a ɛfiri odumfyɛ diberɛ mu a abofra nntumi nso intenten ntia.
Nkasafoɔ aka eyi dedaw: bɔbeasu ho ɔbenfoɔ bi afrɛ nsɛm no sɛ ɛkyerɛ “suban pa a ɛba fam” na ɔweɛ sɛ Mmarahyɛbadwa no ntwe Mmarahyɛbadwani no aso pɔtee; nnipa kyɛfa ho banbɔfoɔ bi nso akasa tiaa nsɛm no sɛ ɛte abaawa no so kɔ ne ahosu kɛkɛ so sen ne tumi ne ne daakye.
Ɛno nnyɛ mmorosoɔ. Ɛyɛ mmuaeɛ pɔtee a ɛse sɛ wɔde ma mmarahyɛbadwani a ɔde nna nsɛm rehyɛ abofra mu wɔ ɔman asoɛeɛ mu.
Deɛ Saa Nsɛm Yi Rehwehwɛ
Ɛnyɛ abufuahyɛ kɛkɛ na ɛnyɛ Owura Mohammed suban ho atemmuo. Asoɛeɛ mmuaeɛ a ɛda hɔ fann:
• Suban pa nhwehwɛmu a ɛyɛ ampa ne emu nsɔhu, a wɔada no adi ma amansan.
• Mmofra banbɔ mmara pɔtee a ɛyɛ ahyɛdeɛ ma daakye sukuu nsrahwɛ nyinaa a ɛkɔ Mmarahyɛbadwa mu.
• Nteteɛ a ɛyɛ ahyɛdeɛ, ɛnyɛ nsɛmkyerɛfoɔ dawurobɔ kɛkɛ.
• Mmoa pa a wɔde ma abofra no ne ne abusua, wɔ Mmarahyɛbadwa no ara dwumadie mu — a ɛnnyina sɛ wɔbɛbisa ansa.
Kafra to nsɛmkyerɛ berɛ ano. Ɛnbɔ abofra a ɔbɛfa saa apono no mu ba bio no ban.
Ɔtwerɛfoɔ
Obaa Yaa Frimpong
Titenani, NPP-USA Branch
Aspirant, National Vice Chairperson





Mmuae (0)