Ho-Dome Hemaa a ɔwɔ Asogli Traditional Area, Mama Atrato II, abɔ soboɔ sɛ aba tɔ na ɛmaa Togbe Afede XIV ampɛ sɛ ɔgyina ma berɛ a ɛtɔ so mmienu sɛ National House of Chiefs Titenani.
Sɛnea ɔkyerɛ no, mpanimfoɔ a wɔpaw wɔn wɔ Ahemfo Fie (House of Chiefs) mu no, sika ne akyɛdeɛ na ahyɛ mu ma koraa, a ɛresɛe asoɛeɛ no animuonyam.
Berɛ a ɔrekasa wɔ JoyNews Impact Makers Foundation nkɔmmɔdie a wɔato din “Democracy is not for Sale” so wɔ Fiada, Kitawonsa 31 no, Mama Atrato II kyerɛe sɛ aban mpanimfoɔ kyɛɛ mfiri ne sika na de nyaa nkɛntɛnsoɔ wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ ahemfo asoɛeɛ no mu.
“Sɛ yɛba yɛn ahemfo so a, deɛ ɛyɛ awerɛhosɛm kɛseɛ ne sɛ, sɛ wopɛ sɛ woyɛ House of Chiefs Titenani a, nkurɔfoɔ tɔ aba,” ɔno na ɔkae.
Ɔde suban a wɔabɔ soboɔ yi bataa Togbe Afede XIV si a ɔsii gyinaeɛ sɛ ɔrempɛ berɛ foforɔ no ho tẽẽ.
“Afei asɛmmisa no ne sɛ, adɛn nti na Togbe Afede ampɛ berɛ a ɛtɔ so mmienu no? Ná aba tɔ wɔ mu. Aban de mfiri ne sika rekyɛ. Ɛno nti na Togbe Afede ampɛ berɛ a ɛtɔ so mmienu no,” ɔbɔɔ soboɔ.
Berɛ a ɔrekyerɛ sɛ tebea no yɛ “aniwusɛm,” Ɔhemaa no gyeye Asɛnnibea Kɛseɛ (Supreme Court) gyinaeɛ a wɔsii sɛ wɔreyi ananmusifoɔ (delegate) nhyehyɛeɛ no afiri hɔ no ato mu, berɛ a ɔgyinae sɛ ná ɛmaa porɔeɛ nyaa kwan kɛseɛ.
“Ɛyɛ aniwusɛm koraa. Enti empa me ho dɛ kɛse sɛ Asɛnnibea Kɛseɛ no ayi ananmusifoɔ nhyehyɛeɛ no afiri hɔ. Na mema kyea kɛseɛ ma atɛmmufoɔ a wɔtena panɛl no so koraa,” ɔkae.
Ɔtoaaso sɛ wɔma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔyɛ ananmusifoɔ no mpo tua sika ansa na wɔatumi ade wɔn ho ahyɛ abatoɔ kwan no mu.
“Ansa na wobɛyɛ ananmusini mpo no, ɛsɛ sɛ wotua sika. Ɛno yɛ biribi baako. Ansa na wobɛyɛ ananmusini no, ɛsɛ sɛ wotua sika. Enti aba tɔ ayɛ deɛ ɛwɔ hɔ daa,” ɔbɔɔ no pɔtee.
Mama Atrato II daa anidasoɔ adi sɛ ananmusifoɔ nhyehyɛeɛ a wɔayi afiri hɔ no bɛma ananmusidie atu mpɔn na ama wɔapaw nkorɔfoɔ a wɔwɔ tumi na wɔatumi adi nkɔsoɔ ahyɛdeɛ a ɛwɔ wɔn mantam mu no anim.
“Seesei a wɔayi ananmusifoɔ nhyehyɛeɛ no afiri hɔ yi, ma yɛnbɔ mpaeɛ na yɛnhwɛ sɛ yɛbɛnya nkorɔfoɔ pa a wɔbɛgyina hɔ ama mantam no a,” ɔkae.
Ɔkasatiai amanyɔfoɔ mpanimfoɔ bi sɛ wɔdi wɔn ankorankorɔ mfasoɔ akyi sen sɛ wɔde nkɔsoɔ bɛyɛ wɔn deɛ ɛdi kan.
“Nnipa dɔɔso a yɛde wɔn mmeaeɛ bi no nnim sɛ mantam no hia nneɛma pii. Yɛn amanyɔfoɔ no wɔ hɔ ma wɔn ho pɛ, na wɔn kɔn mmee da,” ɔde kae.
Ɔhemaa no daa anidasoɔ adi sɛ aba tɔ a wɔbɛgyae no bɛbue kwan ama akandifoɔ a wɔfata na wɔatumi abɔ mmɔden pɛ nkɔsoɔ abrɛ wɔn mantam ahodoɔ.
“Na yɛbɔ mpaeɛ sɛ sɛ wɔyi aba tɔ nhyehyɛeɛ no afiri hɔ a, yɛbɛnya nkorɔfoɔ pa a wɔfata a yɛde wɔn bɛsisi mmeaeɛ bi na wɔapɛ nkɔsoɔ abrɛ mantam no,” ɔkae.





Mmuae (0)