Public Action for Climate and Ecosystem (PACE), sukuufo kuo a ɛpere wim tebea ne abɔde banbɔ ho nneɛma, abɔ kɔkɔ sɛ nneɛma foforɔ a wɔde kyekyere nneɛma mu a ɛnsɛe wim tebea a ne bo yɛ den no betumi ama Ghana ntetemu a ɛrekɔ so fa styrofoam gyae ho no ayɛ brɛoo berɛ a ɔman no resiesie ne ho sɛ ɛbɛgyae prastik nneɛma a wɔde di dwuma prɛko pɛ de to kyene no.
Kuw no ka sɛ ɛwom sɛ amansan rekyerɛ akyigyinaw ma prastik fi a wɔbɛko atia deɛ, nso sɛ nneɛma foforɔ a wɔde bɛkyekyere nneɛma mu no bo bɛyɛ mmerɛ na anya a, ɛbɛyɛ aburow ma anya nsesae pa ama afidefoɔ, aguadifoɔ ne nnwuma nketewa ne akɛseɛ.
Berɛ a ɔreka nsɛm wɔ Loud and Green X Spaces dwumadi a ɛtɔ so wotwe mu no, Dwumadi ne Akwanhwɛso Panin wɔ PACE, Hajara Issah, kae sɛ ɛbɛyɛ den sɛ amansan suban bɛsesa sɛ nneɛma a ɛnsɛe wim tebea no bo kɔ so yɛ den a Ghananifo pii ntumi ntɔ a.
“Berɛ a ɛfa suban sesae ho no, sɛ wɔhwɛ ma nneɛma pa foforɔ, ne deɛ ne bo yɛ mmerɛ ba a ɛbɛsi nneɛma a wɔde kyekyere nneɛma mu a ɛwɔ hɔ dada no ananmu a, ɛno bɛyɛ nneɛma a ɛbɛkanyan suban sesa no mu baako,” sɛnea ɔkae.
PACE yɛ wim tebea ne abɔde banbɔ kuw a sukuufo a wɔwɔ Master’s degree wɔ University of Media, Arts and Communication (UniMAC) mu baawotwe na ɛhyɛe ase, na ne botae ne sɛ ɛbɛma amansan ate wim tebea nsakrayɛ ne abɔdeɛ kora ho asɛm ase.
Berɛ a ɔrekyerɛkyerɛ baabi a kuw no fi mu no, Hajara kae sɛ wɔyɛɛ no sɛ sukuu dwumadi ketewa bi, nanso akyiri yi ɛbɛyɛɛ abɔde banbɔ nkanyan kɛse.
“PACE yɛ kuw a sukuufo na wɔdi anim. Nokwarem no, wɔyɛɛ no esiane sukuu dwumadi bi a ɛfi University of Media, Arts and Communication, UniMAC nti. Enti, yɛyɛ sukuufo baawotwe a yɛreyɛ Master’s,” sɛnea ɔkae.
Sɛnea ɔkyerɛe no, sukuufo no paw sɛ wɔbɛsi wim tebea ne abɔde nneɛma ahokyerɛ so dua berɛ a wɔhuu sɛ ɛyɛ man mu haw a ɛho hia pa ara no.
“Berɛ a yɛhwehwɛɛ haw akɛseɛ a ɛwɔ nhyehyɛe no mu nyinaa no, yɛsii gyinae sɛ yɛbɛyɛ dwuma wɔ wim tebea ne abɔde haw so,” sɛnea ɔhyɛɛ nsow.
Ɔkae sɛ kuw no hyɛɛ wɔn nkanyan dwumadi a wɔato din “Drop the Pack” no ase de foa aban no adwene a ɛne sɛ wɔbɛbara styrofoam no akyi, na wɔde boaboa mmɔdenbɔ a ɛfa wim tebea a ɛho tew ho.
“Esiane sɛ yɛn botae ne sɛ yɛbɛhwehwɛ wim tebea a ɛho tew na yɛagya awo ntoatoaso a ɛreba no atenae pa a ɛyɛ bɔne biara nni mu nti, yɛsii gyinae sɛ yɛbɛkɔ Drop the Pack nkanyan dwumadi no akyi, a ɛfoa aban mmɔdenbɔ a ɛfa kyekyere fukaw akyi gyae ne ɛno bara ho,” sɛnea ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Hajara kae sɛ kuw no nkɔmmɔbɔ a wɔne nkuraase ne nkurow ho ayɛ no ada nyansahyɛ bara no ho adwene ahorow adi.
Berɛ a nnipa pii foa nhyehyɛe no akyi esiane ne mfaso wɔ wim tebea ne amansan apɔwmuden so nti no, afoforɔ nso dadwen nkɛntɛnso a ɛbetumi nya wɔ nnwuma a wɔyɛ na wɔton styrofoam nneɛma so.
“Nnipa bi pɛɛ bara no, na afoforɔ nso dadwen yɛ sɛ saa bara yi bɛsɛe nnipa nnwuma efisɛ nnipa bi wɔ yɛ mu, afoforɔ nso yɛ adwadini a wɔtɔn ma afoforɔ… na wɔreka nso sɛ nneɛma foforɔ a ɛwɔ hɔ no yɛ bo den na saa prastik ne styrofoam yi bo yɛ mmerɛ,” sɛnea ɔkae.
Ɔsanaa sii mfaso a ɛwɔ amansan nkyerɛkyerɛ a ɛkɔ so ho so dua, na ɔkae sɛ ɛse sɛ wɔde wim tebea nhyehyɛe kɔ amansan nkyɛn tẽẽ na wɔanya mmoa kɛse.
“Berɛ a ɛfa akwankyerɛ ne kasama ho no, nhyehyɛe a aban de reba no nsɛ sɛ ɛyɛ nsɛm gu atifi kɛkɛ. Ɛse sɛ wɔkɔ mpotam hɔ, ne nnipa akoma nkɔmmɔ, na wɔne wɔn adwene nkasa,” sɛnea ɔde kaaho.
Ne nsɛm yi bae berɛ a Environmental Protection Agency (EPA) remia ne so wɔ nsiesiei a wɔreyɛ de agyae styrofoam dwumadie wɔ ɔman no mu nyinaa efi Ɔpɛpɔn 1, 2027, berɛ a mpanimfoɔ rehyɛ nnwuma nkuran sɛ wɔmfa nneɛma a ɛporɔw ne deɛ ɛnsɛe wim tebea nyɛ dwuma de kyekyere nneɛma mu.
PACE gye di sɛ nsesae no nkonimdie gyina mmara so nkutoo so nko, na mmom ɛgyina amansan nkyerɛkyerɛ, mpanyimfo nkitahodi ne sɛ wɔbɛhwɛ ma nneɛma foforɔ a ɛnsɛe abɔde a ne bo yɛ mmerɛ bɛyɛ hɔ ma Ghanani biara.





Mmuae (0)