Prɔmprɔm so nhwehwɛmufoɔ a ɔwɔ abodin ne odwumayɛni Ransford Nana Addo Junior abɔ kɔkɔ sɛ intanɛte so nsisiifoɔ de ahwɛyie di nkurɔfoɔ ɔpɛ a wɔwɔ ma ahotɔ, boɔ a wɔate so kɛse, ne nneɛma a wɔnya no kɛseɛ agorɔ de daadaa wɔn kɔ nsisi mu.
Wɔ ne kasa mu wɔ Joy FM Super Morning Show so wɔ Efiada, Ayɛwohomumɔ 31, wɔ nkɔmmɔbɔ a ɛfa intanɛte so nsisi a wɔbɛdi so nim so, ɔkaa sɛ nsisiifoɔ nyɛ nneɛma kwa na mmom wɔdi akwan a wɔahyɛ da aysie a wɔaye de gye wɔn a wɔrehwehwɛ wɔn gye die ansa na wɔagye wɔn sika.
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, na aseɛ a wɔbɛte sɛnea saa nsisi yi si yɛ adwuma no ne anammɔn a ɛdi kan de bɛsi ano.
“Adekoro a ɛho hia fa nsisi ho ne sɛ sɛ wubumi hu nsisi a, wubumi asi ano. Ɔkwan korɔ pɛ a wubumi de asi nsisi ano ne sɛ wubumi hu,” ɔkaa anye.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ nsisiifoɔ nam akwan ahodoɔ so yɛ adwuma sen sɛ wɔbɛba wɔn a wɔrehwehwɛ wɔn nkyɛn a wɔansiesie wɔn ho.
“Wɔwɔ suban. Nsisiifoɔ nam akwan ahodoɔ so. Wɔnsɔre kwa mpesi wo,” ɔhyɛɛ nsow.
Ɔkaa sɛ emu dadeɛ kɛseɛ a nsebɔfoɔ de di dwuma ne nkurɔfoɔ pɛ a wɔpɛ ahotɔ.
“Biribi wɔ hɔ a nsebɔfoɔ ne agyidifoɔ anaa nkurɔfoɔ pɛ. Yɛfre no ahotɔ. Agyidifoɔ ne nkurɔfoɔ pɛ ahotɔ, na nsebɔfoɔ nso pɛ no kɛse,” ɔkaa anye.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ ntɔfoɔ bebree pɛ sɛ wɔhyɛ nneɛma ho nkra firi wɔn fie ahotɔ mu sen sɛ wɔbɛkɔ stoa mu tɛɛ, na ɛno ma nsisiifoɔ kwan ma wɔgye sika dwumadie mu.
“Efiri sɛ wompɛ sɛ wonante kɔ stoa no mu kɔfa nneɛma. Wopɛ sɛ woma frɛ na wɔde nneɛma no brɛ wo. Ɛno ne deɛ ɔsebɔfoɔ no anigye ho,” ɔkaa anye.
“Ahotɔ a worehwehwɛ no, wɔbɛba wo ne adetɔstoa no ntam na wɔagye wo sika. Adetɔstoa no nnya sika no, ogidini no nnya nneɛma no, na ɔsebɔfoɔ no nso ani gye.”
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, nsisiifoɔ fi aseɛ denam ahwɛyie a wɔyɛ de hwehwɛ adwumakuo ne nsɛm a ɛrekɔ so a wɔbɛtumi de adi dwuma.
“Wɔhwehwɛ mu, wɔwɛn,” ɔkaa anye, de kyerɛkyerɛɛ mu sɛ nsisiifoɔ suaa nnwuma a wɔreyɛ dawurubɔ, hyɛ nnwumakuo a agyegye din nsow na wɔhwɛ nnwuma a ɛtwe agyidifoɔ bebree.
Ɔkaa sɛ sen sɛ wɔbɛyɛ nnwuma foforɔ koraa no, nsebɔfoɔ bebree sesa nnwumakuo a agye din sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛda adi sɛ wɔyɛ nokwafoɔ.
“Deɛ ɛyɛ hu wɔ da foforɔ a yɛreworɔm mu yi ho ne nsesaeɛ. Wɔnsi adwuma foforɔ. Wɔn mu dodoɔ no rennyɛ saa. Wɔsesa adwuma a ɛwɔ hɔ dada a agye din,” ɔkaa anye.
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, nsisiifoɔ de nsisi yɛ adwuma nokwafoɔ denam intanɛte so nkyerɛkyerɛw a ɛnyɛ nokware a wɔyɛ ne nkra a ɛnyɛ nokware a wɔyɛ mu berɛ a wɔde gyidi a nnwumakuo nokwafoɔ asi hɔ dada no di dwuma.
“Wɔbɛsi adwuma a ɛwɔ hɔ dada aniso… Wɔsesa adwuma a ɛwɔ hɔ dada, de intanɛte so wɛbsait ma na wɔde din a ɛnyɛ nokware, nsisi din gu so sɛ wɔn nkitahodiɔ,” ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ransford Nana Addo Junior kaa sɛ ɔkwan foforɔ a wɔtaa de di dwuma ne boɔ a wɔate so kɛseɛ a ɛnya da ma ɛtwe nkurɔfoɔ.
“Adekoro a ɛka ahotɔ ho ne sɛ wobrɛ wo boɔ ase. Boɔ a wɔate so ne biribi foforɔ a wɔde kyere nkurɔfoɔ,” ɔkaa anye.
De tɛlevihyene yɛ nhwɛsoɔ no, ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛnea nsisiifoɔ de nneɛma a ɛnyɛ nokware ne boɔ a ɛbrɛ ase di dwuma de sɔ ntɔfoɔ hwɛ.
“Tɛlevihyene foforɔ koraa a ne kɛseɛ yɛ 75-inch a anka ɛsɛ sɛ wɔtɔn no bɛyɛ GH¢16,000 no, wɔka sɛ wɔretɔn no GH¢8,000. Hwan na ɔmpɛ saa?” ɔbisaeɛ.
Ɔka kyerɛɛ yɛ yi sɛ ɛyɛ “atwetaeɛ gyinabea”, baabi a nsisiifoɔ ka boɔ a wɔate so kɛseɛ ne bɔhyɛ ahodoɔ te sɛ nneɛma a wɔde brɛ wo kwa bom de hyɛ nkurɔfoɔ den ma wɔfrɛ.
“Wɔto fɛte no gu mu na nkurɔfoɔ fi aseɛ frɛ dɔm nom frɛ no,” ɔkaa anye.
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, nsisi dɔm mpo tetew wɔn a wɔgye frɛ ma nnwuma no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛkasa sɛ animdeefoɔ ne nkurɔfoɔ a wɔbɛtumi agye wɔn di.
“Anka wɔatete nkurɔfoɔ a wɔbɛtena ase agye frɛ no sɛ animdeefoɔ. Kasa no yɛ pɛpɛɛpɛ. Wɔgi so ma nsem a wɔde agu intanɛte so no nyinaa,” ɔkaa anye.
Saa nkurɔfoɔ yi ma wɔn a wɔwɔ ɔpɛ sɛ wɔtɔ nneɛma gye di sɛ dawurubɔ no yɛ nokware na mpɛn pi no wɔbisa sika fɛfɛɛfɛ ansa na wɔade brɛ wɔn, titiriw ma agyidifoɔ a wɔwɔ nkuro akɛseɛ akyi.
“Wɔbɛka kyerɛ wo sɛ, ‘Aane, yɛde brɛ wo kwa. Sɛ wowɔ Accra akyi a, ɛsɛ sɛ wotua 10 per cent mfiase sika ansa na yɛatu kwan de kyerɛ sɛ wote aseɛ,’” ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ɔkaa sɛ sɛ nkitahodiɔ fi aseɛ pɛ, nsisiifoɔ kɔ deɛ ɔkaa sɛ ɛyɛ nkɔmmɔbɔ gyinabea, baabi a wɔne nkurɔfoɔ gye akyinnyeɔ na wɔhyɛ wɔn den ma wɔsɛe sika pii mpo.
“Ɔsebɔfoɔ no renka daabi. Sɛ wopɛ sɛ wɔte boɔ no so bio koraa efiri sɛ weretɔ 10 a, wɔbɛka kyerɛ wo sɛ, ‘Aane, yɛbɛma wo 20 per cent boɔ ateeɔ foforɔ,’” ɔkaa anye.
Ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ ɛha na anibone bɛyɛ akodeɛ a ɛden pa ara a nsisiifoɔ de di dwuma.
“Ɛha na anibone bɛyɛ deɛ ɛdi hɔ a ɛkyerɛ kwan a nsisiifoɔ de di dwuma. Ahotɔ, boɔ a wɔate so ne yɛn anibone,” ɔkaa anye.
Ɔkaa sɛ mpɛn pi no nkurɔfoɔ nya ɔpɛ sɛ wɔbɛtɔ nneɛma a wɔnhia anaa wɔanyɛ ho nhyehyɛeɛ sɛ wɔbɛtɔ esiane sɛ wɔgye di sɛ wɔrenya boɔ a ɛba ase kɛseɛ nti.
“Wɔnim sɛ onipa suban a ɛne anibone wɔ hɔ. Wɔde anibone no gu mu,” ɔkaa anye.
Prɔmprɔm so nhwehwɛmufoɔ no nso bɔɔ agyidifoɔ kɔkɔ wɔ dawurubɔ a ɛma ahopei a ɛnhia ho.
Ɔkaa sɛ nsisiifoɔ taa de berɛ tiawa to hɔ de hyɛ nkurɔfoɔ so ma wɔyɛ nshenmu ntɛm a wɔanhwehwɛ deɛ ɔretɔn nneɛma no mu yie.
“Wɔbɛka kyerɛ wo sɛ dawurubɔ no reba awieiɛ na wowɔ dɔnhwere 24 a ɛdi hɔ. Sɛ wote saa nneɛma yi a, hunu sɛ worekɔ asiane mu,” ɔkaa anye.
Ɔtuu agyidifoɔ fo sɛ wɔnnye nnwumakuo a wɔpene so sɛ nkurɔfoɔ bɛba wɔn nkyɛn mpo no nndi na wɔsi so dua sɛ wɔde bɛbrɛ wɔn wɔ fie pɛ.
“Wɔyɛ ahotɔ no ma wo. ‘Mmma, yɛde bɛbrɛ wo.’ Efiri sɛ sɛ woka sɛ, ‘Mepɛ sɛ meba mo dan mu a yɛde nneɛma sie no a,’ dan a yɛde nneɛma sie mu nni hɔ,” ɔkaa anye.





Mmuae (0)