Mpanimfoɔ bu akontaa sɛ atubrafoɔ bɛyɛ 49,000 afiri Morocco akɔ Spain asase a ɛwɔ North Africa a wɔfrɛ no Ceuta mu wɔ nnɔnhwere 24 a atwam no mu denam asase ne po so.
Wides ne mfonini atoto nso kyerɛe sɛ nnipa mpempem pii gui po mu guu kuro no mu wɔ Yawoada, berɛ a hɔnom dawurubɔfoɔ bɔɔ amaneeɛ sɛ twam kɔ no kɔɔ so anadwo no mu nso.
Mpanimfoɔ ka sɛ nnipa anyɛ yie koraa 18 awawu berɛ a wɔrebɔ mmoden sɛ wɔbɛdu asase no so wɔ nnanano mu.
Woi baeɛ berɛ a Spain Asɛnnibea Kɛseɛ dii asɛm bosome yi mu sɛ, atubrafoɔ a wɔsi wɔn kwan wɔ po so berɛ a wɔrebɔ mmoden sɛ wɔbɛdu Ceuta anaa Melilla, a ɛyɛ Spain asase foforɔ no, wɔntumi nsane wɔn nkɔ Morocco ntɛm so ara kwa.
Ceuta, a ɛwɔ Morocco atifi fam mpoano no, Strait of Gibraltar na ɛtete emmu ne Spain asasepɔn no ntɛm, na ɛayɛ beaeɛ titiriw a atubrafoɔ bɔ mmoden sɛ wɔbɛduru Europe akyɛ.
Kuro no mu mpanimfoɔ srɛɛ Madrid mmoa berɛ a wɔhunuu sɛ mmodenbɔ a wɔde twam kɔ no kɔɔ anim nnanano yi, nso basabasayɛ sii wɔ Yawoada berɛ a ɛhyeɛ so ahwɛsoɔ so twaeɛ no.
Spain mpanimfoɔ akontaabu a ɛyɛ nwonwa yi kyerɛ sɛ atubrafoɔ dodoɔ a wɔwuraa Ceuta mu wɔ da a atwam no mu no bebere kyɛn kuro no mu nnipa dodoɔ fa – a ɛyɛ bɛyɛ 83,600, sɛnea kuro no mu akontaabu foforɔ kyerɛ no.
Akyire yi, Spain de ne asraafodɔm kɔɔ Ceuta ne ne kuro anuanom Melilla mu de hyɛɛ banbɔ mu den, baabi a wɔbɔɔ amaneeɛ sɛ nnipa 300 kɔsi 400 twam kɔɔ hɔ anadwo no mu.
Berɛ a Morocco pere nkuro mmienu yi no, akyɛ a wɔayɛ basabasayɛ beaeɛ wɔ diplomatik nkitahodi mu ne Spain. Madrid si so dua sɛ mfeɛ mmienu no nyinaa yɛ Spain asase fã titiriw na wɔwɔ gyinabea korɔ no ara sɛnea mpɔtam a wɔwɔ kyɛfa wɔ amambu mu wɔ asasepɔn no so no.
Wɔyɛ European Union asase so ahyeɛ korɔ pɛ a ɛne Africa bɔ hyeɛ.

Nnipa pii a wɔretwam ahyeɛ no afiri Morocco mu no yɛ mmeranteɛ ne mmabun, mmewam mmorɔfoɔ, ɛwom sɛ mmaa ne mmrofra ne nkokoaa mpo wɔ ekuo no mu.
Mpanimfoɔ bu akontaa sɛ anyɛ yie koraa nnipa 7,000 a wɔtooo mmara mpo twam kɔɔ asase no so wɔ nnɔnhwere 24 a atwam no mu no yɛ mmofra a wɔnnuruu mfeɛ 18.
Mprenoo no, sɛ atubrafoɔ rebɔ mmoden sɛ wɔbɛwura Ceuta a, wɔgu po mu tutu kwan kilometere pii afiri mpoano no akyirikyiri. Sesei deɛ, ɛkyerɛ sɛ wɔtumi bɛbɛnee ahyeɛ no ban no ara kpeee a ɛnyɛ den. Mfitiaseɛ no, ebi mpo nantee aboɔ no so wɔ po so kwan (jetty) no ho ne ne toɔ, nso emu dodoɔ no ara guu po mu kɔfaa ho de duu mpoano foforɔ no so.
Ɛnna ho fann baabi a Morocco ahyeɛ so awɛmfoɔ no wɔɔeɛ wɔ saa berɛ yi mu ne deɛ enti a wɔammpɛnsɛm atubrafoɔ ekuo no anaa wɔansi wɔn kwan.

Nnipa beberee a wɔbaa hɔ prɛko pɛ wɔ Yawoada no dii nna kakra a nnipa a wɔde po so swimming reba Ceuta dɔɔsoɛ akyi. Ɛkyerɛ sɛ wɔn nkonyimdie ho amaneeɛ trɛɛ ntɛm so.
Berɛ a ɛtwatoɔ a ba a wɔreba dɔɔsoeɛ saa – ɛwom sɛ ɛnnuru woi deɛ yi so – yɛ 2021 mu. Saa berɛ no, Morocco mpanimfoɔ maa nnipa bɛyɛ 8,000 twam kɔɔ ahyeɛ no so berɛ a kuro no ne Madrid nyaa akansie wɔ Western Sahara tumidie ho.
Saa diplomatik akansie no asɔ foforɔ nnanano yi, berɛ a Prime Minister Pedro Sánchez tuu kwan kɔɔ Algeria a ɛtaa mpɔtam no fahodie akyi no.
Spain mu nsɛm so oahenfo (interior ministry) kaeɛ sɛ wɔne Morocco reyɛ adwuma de ahwɛ sɛ wɔde wɔn a wɔtooo mmara twam kɔɔ wɔn asase so no nyinaa bɛsane “ntɛm a ɛbɛyɛ yie”.
Wɔahyehyɛ sɛ Sánchez bɛsra Ceuta akyire yi wɔ Fida.

Anadwo de kɔsi Fida, twam kɔ no kɔɔ so saa ara nso na atubrafoɔ ne aban polisifoɔ ntɔkwaw wɔ ahyeɛ no so kɔɔ so, sɛnea kuro no mu dawurubɔfoɔ bɔɔ amaneeɛ.
Ɛnna ho fann ɛnnɛ sɛ deɛ ɛkanyan saa mmara so bu a ɛde twam afiri Morocco yi, anaa mmoden a mpanimfoɔ a wɔwɔ hɔ bɔeɛ de siitɛeɛ. Berɛ bi no, Spain mpanimfoɔ bi kaeɛ sɛ ahyeɛ no abubu koraa.
Italy prime minister de ntɛmtɛm kaa nsɛm a ɛsii wɔ Ceuta ho, a ɔfrɛɛ mfonini a ɛfiri hɔ no sɛ “ɛyɛ hu” na ɔtwerɛɛ wɔ social media so sɛ saa “atubra a ano nnim” yi yɛ banbɔ ho ehu de ma Europe.
Ɔkaeɛ sɛ Italy bɛdwene ho sɛ wɔbɛgyae Schengen zone apam a wɔne Spain wɔ wɔ ahofadie a wɔde tu kwan ho no mu, ɛwom sɛ ɛnna ho fann sɛ deɛ ɛkyerɛ wɔ adwuma mu ne sɛ nkuro mmienu yi nyɛ ahyeɛmfoɔ na atubrafoɔ a wɔnni krataa no nso ntumi nkɔhyɛ ewiemhyɛn mu.
Sɛɛ bia, atubrafoɔ a wɔadu Ceuta sesei no akyere hɔ – ɛnyɛ Spain asasepɔn no so.

Ne nsɛm no gyegyeɛ wɔ deɛ foreign minister Antonio Tajani kaeɛ no mu, a ne Spain hɔnyewa, José Manuel Albares, bɔɔ no soboɔ sɛ ɔde atubra reyɛ akodeɛ de apɛ amanyɔsɛm mu mfasoɔ.
Spain foreign minister kaeɛ sɛ saa nsɛm no “mfata” ma “ɔyɔnko ne adamfo kuro a yɛhwɛ kwan sɛ yɛnya European baakoyɛ afiri wɔn hɔ na ɛnyɛ amanyɔsɛm mu nnaadaasɛm”.
Ɔsan nso frɛɛ Italy ananmusini a ɔwɔ Madrid no wɔ Fida.
Schengen Area yɛ nhyehyɛeɛ a ɛde ahyeɛ a ɛbue to hɔ kyɛri Europe nkuro 29 a wɔagyae nhwehwɛmu wɔ wɔn mfinimfini ahyeɛ so aban kwan so.





Mmuae (0)