Mfeɛ pii ni, adwuma a ɛfa mframa fĩĩ ho wɔ Abibirem nyinaa no, nhwehwɛmufoɔ, aban adwumayɛbea ahodoɔ, asasa mu ahyehyɛdeɛ ne adwumayɛfoɔ nkumaa na na wɔredi anim, a mprɛnsa pii no na wɔyɛ wɔn adwuma fa nkuto a wonnim koraa mpo sɛ mmɔdenbɔ a ɛte saa rekɔ so wɔ wɔn ara wɔn mman akyi.
Ɛnnɛ, saa tebea no resesa.
Bere a wɔne Michael Asharley rekasa wɔ Clean Air Report Ghana so wɔ Africa Clean Air Forum ase wɔ Pretoria, South Africa no, leaders of the Africa Clean Air Network (AfriCAN) kae sɛ asasepɔn no reresi ahyehyɛdeɛ fekuo kɛseɛ a ɛnhyɛda mmaeɛ da a wɔrebom ayɛ adwuma de ama mframa mu afitafita ayɛ yie, ahyɛ nhwehwɛmu den na wɔayɛ ntɛm wɔ nhyehyɛeɛ anammɔntuo mu.
Nkitahodiɛ guankɔbea no, a seesei ɛka ahyehyɛdeɛ a ɛboro 80 bɔ mu firii Abibirem nyinaa ne ne akyi no, wɔde sii hɔ sɛ ɛrebɛka ahyehyɛdeɛ a akyɛ a wɔredi mframa fĩĩ ho adwuma mman mu no abom.
Head of Research and Global Partnerships wɔ AIRQo ne AfriCAN co-facilitator, Deo Okure, kyerɛe sɛ mframa pa ho adwuma da so yɛ adwuma foforɔ wɔ Abibirem afaanu pii so, nso anigyeɛ a nnipa wɔ wɔ ho no akɔ so kɛseɛ wɔ mfeɛ mmoetutu a atwam no mu.
“Mframa mu afitafita adwuma no nyinaa yɛ beaeɛ foforɔ wɔ amantam yi mu, wɔ nhyehyɛeɛ adwuma ne nhwehwɛmu ne nneɛma nyinaa a ɛse sɛ ɛsiane na ama yɛanya mframa pa daakye no afa mu,” drɔ a ɔkaeɛ.
Sɛnea Okure kyerɛeɛ no, aban ahodoɔ, suapɔn ahodoɔ, mpuntuo ahyehyɛdeɛ ne nhwehwɛmufoɔ nyinaa akɔ so aranya nkɔsoɔ, nanso kwan a wɔfa so bom yɛ adwuma wɔ mman ahodoɔ ne adwumayɛbea ahodoɔ ntɛm no yɛ akyi koraa.
“Mfeɛ a atwam no mu no, fekuo ahodoɔ pii abɔ mmɔden sɛ wɔbɛyɛ adwuma na wɔayɛ nneɛma a ɛyɛ anika pii wɔ asasepɔn no so. Biribi baako a ɛdaa adi kɛseɛ ne sɛ bere a yei rekɔ so no, na saa adwuma yi pii rekɔ so wɔ nkosoɔ mu. Yɛnnya beaeɛ a ɛyɛ soronko a ɛbɛma yɛatumi abom ayɛ adwuma yie wɔ asasepɔn no mu anaa yɛakyɛ suahunu ne adwene ahodoɔ.”
Ɔkae sɛ wɔde nkitahodiɛ guankɔbea no sii hɔ de nsianam saa ntokuro no.
“Ɛno ne kwan a wɔfa so woo fekuo yi… de ma yɛn saa beaeɛ a yɛbɔ mu kyɛ no na ama yɛatumi abom ayɛ adwuma wɔ hyeɛ so, nimdeɛ afaanu so ne adwumayɛbea ahodoɔ so de ama mframa pa ho anammɔntuo wɔ amantam yi mu.”
Afahyɛ afe afe Africa Clean Air Forum ayɛ fekuo no beaeɛ a ɛso pa ara a wɔde saa nkitahodiɛ yi ba nkwa mu.
Saa afe yi nhyiamu a ɛkɔɔ so wɔ Pretoria no twetwee anyɛ yie pii, a abɔdeɛ mu nyansahufoɔ, aban amanyɔfoɔ, apɔmuden ho adwumayɛfoɔ, mfididwumayɛfoɔ, nkuro mu nhyehyɛefoɔ, nsɛmtwerɛfoɔ, sika de-mafoɔ ne atwa-yɛn-ho-ahyia ho adwumayɛfoɔ firii asasepɔn no nyinaa so ka ho.
Ma ahɔhoɔ pii no, forum no kyerɛe sɛnea Abibirem mframa pa fekuo regyina kɛseɛ ntɛmtɛm pa ara.
Head of Global Initiatives wɔ Health Effects Institute ne AfriCAN co-facilitator, Dr. Pallavi Pant, kae sɛ ahyehyɛdeɛ a wɔwɔ fekuo no mu ahodoɔ no ne emu denhyɛ kɛseɛ baako.
“Seesei no, yɛwɔ ahyehyɛdeɛ a ɛboro 80 a ɛwɔ Abibirem mu ne Abibirem akyi a wɔyɛ ahokafoɔ,” drɔ a ɔkaeɛ.
Saa emufoɔ no bi ne atwa-yɛn-ho-ahyia bammɔ adwumayɛbea ahodoɔ, suapɔn ahodoɔ, nhwehwɛmu ahyehyɛdeɛ, asasa mu ahyehyɛdeɛ, ankorankorɛ nnwuma, nkitahodiɛ ahyehyɛdeɛ ne nsrahwɛfoɔ ahokafoɔ a wɔreyɛ adwuma wɔ nyansahu ne nhyehyɛeɛ mu.
Dr. Pant kae sɛ nkitahodiɛ guankɔbea no reboa ahyehyɛdeɛ ma wɔahu sɛ wɔnnim nkoaa bio.
“Ɛyɛ ampa sɛ nnipa pii fi adwumayɛbea soronko ahodoɔ ne nsɛm ahodoɔ ne mman ne nkuro ahodoɔ mu a wɔrebom yɛ adwuma wɔ mframa fĩĩ ho. Titire no, forum no bɛyɛ beaeɛ a wɔkyɛ adwene, hyɛ nkitahodiɛ foforɔ ase na wɔsua firii wɔn ho wɔn ho hɔ.”
Emu ba yɛ kɔ so da hɔ ma ahyehyɛdeɛ a wɔreyɛ adwuma wɔ mframa fĩĩ ho wɔ Abibirem nyinaa, sɛnea wɔn kɛseɛ teɛ biara, na emu ba akatua biara nni ho.
Wɔhwehwɛ sɛ abizomfoɔ kyerɛ pɔtee sɛnea wɔn adwuma boa ma mframa afitafita tu mpɔn na ɛne fekuo no botaeɛ hyia.
Bere a nkitahodiɛ ayɛ fekuo no fapem no, ne botaeɛ pii trɛ kɔ akyiri sen sɛ wɔbɛboaboa ahyehyɛdeɛ ano kɛkɛ.
Botaeɛ kɛseɛ baako a wɔwɔ wɔ mfeɛ num a ɛreba no mu ne sɛ wɔbɛtrɛ mframa pa ho nhwehwɛmu mu wɔ Abibirem nyinaa.
Nkuro pii da so wɔ hɔ a wɔnni nhwehwɛmu pɔtee a wɔyɛ daa, a ɛma ɛyɛ den ma aban ahodoɔ sɛ wɔbɛte efi fĩĩ kɛseɛ ase anaa wɔbɛsusu nkɔsoɔ.
“Nkuro pii mmaeɛ mu nsi no nnya amandeɛ data mpo,” Okure kaeɛ.
“Yɛwɔ anidasoɔ sɛ wɔ mfeɛ num a ɛreba no mu no, ebia kanyin nkuro biara a ɛwɔ Abibirem amantam mu bɛnya data pɔnteɛ baako pɛ. Yɛgye di sɛ ɛbɛtumi ayɛ yie sɛ yɛbom yɛ adwuma a.”
Fekuo no nso rehyɛ aban ahodoɔ nkuran ma wɔagye ɔman mu mframa pa gyinapɛn ahodoɔ atom.
Sɛnea Okure kyerɛeɛ no, na Abibirem mman fã koraa mmaeɛ gyina mframa pa gyinapɛn pɔtee so, ɛmfa ho sɛ adanseɛ a ɛreforɔ kyerɛ sɛ mframa fĩĩ ne ahomekam yareɛ, akoma mu yareɛ ne owuo a ɛreba ntɛm no bɔ mberɛ.
“Sɛ kanyin ɔha mu nkyekyɛmu 80 kɔ amantam no mu mman nyinaa mu wɔ mframa pa gyinapɛn ahodoɔ a, yɛdwene sɛ ɛbɛyɛ anammɔntuo titire na ayɛ fapem a ɛden de atwe anammɔntuo kɔ anim.”
Saa afe yi Africa Clean Air Forum sii ananam kɛseɛ wɔ ahokyere foforɔ bi a adwumayɛbea no hyia so: sikania.
Wɔyɛɛ no wɔ ti asɛm “The Investment Case for Clean Air and Healthy Cities,” ase, nkɔmmɔdie no sii kwan a aban ahodoɔ ne ahyehyɛdeɛ bɛtumi akura mframa pa dwumadie mu wɔ bere a amannɔne akyɛdeɛ sikania reborɔ mu gyinaeɛ asɛm yɛ ayɛ dodo.
Dr. Pant kae sɛ forum no daa Abibirem mframa pa anammɔntuo nkɔsoɔ kɛseɛ adi.
“Nimdeɛ wɔ hɔ sɛ ɛsɛ sɛ yɛyɛ biribi wɔ mframa fĩĩ ho. Yɛnim nso sɛ asɛm a ɛyɛ den pa ara wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ yɛyɛ adwuma wɔ mframa pa ho, a apɔmuden mu mfasoɔ ne adwumayɛ mu mfasoɔ a yɛtumi hu ka ho. Nso ahokyere baako a wɔkɔ so ka ho asɛm ne sɛ yɛhwehwɛ sika de yɛ adwuma pii a yɛpɛ sɛ yɛyɛ.”
Ahɔhoɔ hwehwɛɛ kwan a wɔbɛfa so anya ewiem nsakraeɛ sikania, wɔayɛ aban ne ankorankorɛ nkitahodiɛ na wɔatwetwe nsiesiei foforɔ ama mframa pa dwumadie ahodoɔ.
Ma Okure no, nkɔmmɔdie no kyerɛɛ nsakraeɛ titire wɔ sɛnea aban ahodoɔ ne mpuntuo ahokafoɔ bu mframa fĩĩ ho asɛm.
“Mframa pa ho adwuma no nyɛ nhwehwɛmu haw kɛkɛ. Ɛsɛ sɛ yɛde sika to dwumadie mu ampa. Ɛsɛ sɛ yɛkasa fa sɛnea yɛbɛtumi de sika ato dwumadiesi ahodoɔ mu ne beaeɛ a saa sika yi fi ba.”
Sikania akyi no, animdeefoɔ mmienu no nyinaa gye di sɛ nkitahodiɛ a ɛden biako na ɛbɛkyerɛ sɛ Abibirem bɛtumi adi mframa fĩĩ so nkonim anaa.
Dr. Pant kae sɛ anohediɔ ntumi mfi ɔsombea baako anaa adwumayɛbea baako nkuto hɔ.
“Ɛsɛ sɛ yɛyɛ adwuma bɔ mu firi yɛn akwankyerɛ guankɔbea ahodoɔ no mu. Ɛsɛ sɛ yɛhwehwɛ ahokafoɔ wɔ kuropɔn nhyehyɛeɛ, ewiem nkyerɛkyerɛ dwumayɛbea, apɔmuden adwuma mu ne mpotam apɔmuden adwumayɛfoɔ mu. Saa bom-yɛ den no a yɛbɛsi no bɛboa yɛn ma yɛade anohediɔ a ebia ɛnyɛ nneɛma a ɛdi kan a yɛdwene ho bere a yɛdwene mframa pa anammɔntuo ho no di dwuma.”
Okure nso hyɛɛ mframa pa fekuo no nkuran sɛ wɔmfa animdeɛ kɛseɛ wsi nkonimdie nsɛm so sen sɛ wɔbɛsi ahokyere nkuto so.
“Biribi baako a yɛbɛtumi ayɛ no yie ne sɛ yɛbɛfa haw no ho dwene wɔ kwan a ɛyɛ papam mu denam nkonimdie akɛseɛ so a yɛbɛsi, na yɛde no ahwehwɛ nneɛma a ɛyɛ mmerɛ a yɛbɛtumi agyina so de ayɛ nsɛm pii a ɛbɛma yɛayɛ anammɔntuo foforɔ.”
Sɛ yɛnhwɛ anim a, Africa Clean Air Network hyɛ da sɛ ɛbɛtrɛ mmoa mu ama mfeɛ foforɔ mu nhwehwɛmufoɔ, wɔahyɛ nhyehyɛeɛ mu nsɛmdie den, wɔakɔ so ayɛ bosom biara nimdeɛ kyɛ webinar ahodoɔ na wɔagyina daa-nso a wɔanya wɔ Pretoria so.
Ɛwɔ mpo sɛ ahyehyɛdeɛfoɔ no nnya nnan amandeɛ fa kuropɔn a ɛbɛye afe a ɛreba Africa Clean Air Forum ho no, wɔhyɛɛ mu den sɛ ɛbɛkɔ so wɔ Kitawonsa 2027 wɔ Abibirem ɔman foforɔ bi mu.
Dr. Pant nso hyɛɛ nsɛmtwerɛfoɔ nkuran ma wɔnya kyɛfa kɛseɛ, a ɔkae sɛ nsɛmtwerɛwɔm wɔ dwumadie titire wɔ mpotam ma wɔte mframa fĩĩ ase na wɔada anohediɔ a ɛreba dedaw wɔ asasepɔn no so no adi.
“Yɛpɛ sɛ yɛhyɛ nnipa pii nkuran firi nsɛmtwerɛwɔm mu ma wɔmmehyɛ mu, firi sɛ nneɛma pii wɔ hɔ a yɛbɛtumi asua firi adeɛ a mo nyinaa yɛ no mu. Mo nso bɛtumi aboa yɛn ma yɛatrɛ adwuma a ɛyɛ nwonwa a nkuro, nhwehwɛmufoɔ ne mpotam emufoɔ reyɛ wɔ Abibirem nyinaa so fa mframa pa ho no.”
Bere a forum no baa awiei no, nkra baako daa adi wɔ nkɔmmɔdie a ɛkɔɔ so wɔ Pretoria no mu nyinaa: Abibirem mframa pa anammɔntuo no nyɛ adwuma pɔtee a ɛda ne ho so bio. Ɛreyɛ kwan kɛseɛ ara de ayɛ mpotam a wɔabom reyɛ adwuma wɔ hyeɛ so, nimdeɛ so ne adwumayɛbea ahodoɔ so de ahyia asasepɔn no mu apɔmuden ho ahokyere kɛseɛ baako.
Saa asɛm yi ne New Narratives na ɛbɔɔ mu yɛeɛ. Clean Air Fund na ɛde sika maeɛ, a wɔannya asɛm no mu nsɛm ho nkɛntɛnsoɔ biara.
END.





Mmuae (0)