Ghana Gold Board (GoldBod) Panyin, Sammy Gyamfi, ahyɛ Abibifoɔ a wɔwɔ asasepɔn no so ne wɔn a wɔwɔ amannɔne nkuran sɛ wɔnhwɛ mma Abibirem sikasɛm a ɛrenya nkɔsoɔ no nso mfa agyapadeɛ, nnwuma ne daakye ho tumi kɛseɛ mma Abibifoɔ ankasa.
A Owura Gyamfi rekasa wɔ EMY Africa – Africa Rising Symposium wɔ London no, ɔkae sɛ Abibirem a wɔrenya tumi wɔ wiase sikasɛm mu no, ɛnse sɛ wɔde nnipa dodoɔ nkɔsoɔ anaa abɔdeɛ mu agyapadeɛ ahonyadeɛ nkuto na ɛsusu, na mmom hwan ankasa na ɔrehyɛ nkɔsoɔ no so na ɔrenya so mfasoɔ.
Ɔde asɛm toɔ Abibifoɔ anim sɛ wɔndwen asasepɔn no nkɔsoɔ kwan no ho bio, denam asɛmbisa a ɛne sɛ ebi a Abibirem bɛkɔ so ayɛ mmeaeɛ a wɔde agyapadeɛ amum ne adwumayɛfoɔ fa, anaa sɛ ɛbɛyɛ beaeɛ a adwene foforɔ ne nnwuma akɛseɛ tu mpɔn.
“Abibirem rennya nkɔsoɔ wɔ nnipa dodoɔ mu, wɔ anisoadehyeɛ mu, wɔ adwumayɛ mu, ne wiase nkyɛreɛ pa mu. Nso asɛmbisa titire no ne sɛ: hwan na ɔbɛnya Abibirem nkɔsoɔ no ho tumi? Abibirem bɛma ne ho so sɛ beaeɛ a wɔde agyapadeɛ amum, adwumayɛ a boɔ nyɛ den, ne eguadibea ma afoforɔ anaa? Anaa Abibirem bɛma ne ho so sɛ asasepɔn a adwumayɛfoɔ, adwene foforɔ yɛfoɔ, wura nom, sikasɛm mmoafoɔ, ne akyekyerefoɔ wɔ so?” ɔbisae.
Owura Gyamfi kyerɛɛ sɛ Abibifoɔ a wɔwɔ amannɔne (diaspora) yɛ asasepɔn no agyapadeɛ kɛseɛ pa ara, na ɔkae sɛ wɔwɔ nimdeɛ, mfididwuma, nkitahodiɛ ne sika a ɛho hia de bɛsese Abibirem sikasɛm.
“Wiase Mu Abibifoɔ a wɔwɔ Amannɔne no nnyɛ ateetee kɛkɛ a ɛto so wɔ Abibirem ho. Ɛyɛ Abibirem agyapadeɛ a ɛyɛ den na ɛho hia pa ara: ɛyɛ nimdeɛ, nnwumayɛ nyansa, mfididwuma, sika, nkitahodiɛ, gyidibea, tumi, ne suahonyadeɛ amena wɔ nhyehyɛeɛ mu a ɛsɛ sɛ Abibirem mprempren nya ho tumi ma ne ho,” ɔkae.
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, Abibirem abɔdeɛ mu agyapadeɛ bebree no nse sɛ ɛkɔ so hyɛ amannɔne sikasɛm den bere a Abibifoɔ mmabun mpempem pii nnya adwuma nyɛ no.
“Me anuanom mmarima ne mmaa, Abibirem nkɔsoɔ nse sɛ ɛkyerɛ sɛ Abibirem agyapadeɛ bɛkɔ amannɔne akontabuo krataa so bere a Abibifoɔ mmabun nnya adwuma. Abibirem nkɔsoɔ seseɛ sɛ ɛkyerɛ sɛ Abibirem agyapadeɛ bɛbɔ Abibirem nnwuma, Abibirem adwuma, Abibirem nsɛnkyerenneɛ, Abibirem ahonyadeɛ, Abibirem korabea sika, ne Abibirem anidie,” ɔsiisoo.
Owura Gyamfi nso hyɛɛ Abibirem amammuo nkuran sɛ wɔnyɛ nhyehyɛeɛ a ɛfata de bɛtwe sikatoto denam nhyehyɛeɛ a ɛtim, asoɛeɛ a ɛmu da hɔ ne apam so bu mu, na ɔkae sɛ yeinom ho hia de bɛtwe ekurom hɔ ne amannɔne mpotam sika.
Wɔ ne kasa no awieeɛ no, ɔfrɛɛ Abibifoɔ wɔ baabiara sɛ wɔnbom nyɛ adwuma de nwene asasepɔn no daakye wɔ wɔn ankasa pɛ mu.
“Ɛno ti asɛmbisa a ɛda yɛn anim ne sɛ nnyɛ sɛ ebi a Abibirem ho bɛhia wɔ afeha yi mu. Efirisɛ Abibirem ho bɛhia ampa. Asɛmbisa no ne sɛ ebi a Abibirem ho bɛhia wɔ kwan a Abibifoɔ ankasa anwene so.”
Ɔde kaaho sɛ: “Yɛawie Abibirem daakye ho nhyehyɛeɛ nkɔmhyɛ. Mbere a yɛde bɛsi daakye no ne seesei. Sɛ yɛkyekyere no bom a, asasepɔn ne amannɔne mpotam, mmabun ne mpaninfoɔ, aban asoɛeɛ ne ankorankorɛ nnwuma, sika ne tiboa, ɛnde Abibirem nkɔsoɔ rennyɛ kyerɛkyerɛma a wɔyɛ ma afoforɔ. Ɛbɛyɛ nsakraeɛ a Abibifoɔ ankasa wɔ ho tumi.”




Mmuae (0)