Ghana rehyia ewiem nsakrae ho asiane a ɛyɛ afa mmienu wɔ afe 2026 mu: wrokan nsunsuansoɔ a nsuyiri kɛseɛ de aba berɛ a wɔresiesie wɔn ho ama ɔpɛ a ebia ɛbɛba wɔ nsutɔberɛ korɔ no ara mu.
Bɛyɛ abosome baako pɛ a atwam ni, Ghana na nsuyiri a ɛyɛ hu akyere no. Wɔ Ayɛwohomumɔ 28–29, 2026 mu no, osuo kɛseɛ bi a ɛtɔeeɔ de nsuyiri a ɛba mpofirim bae wɔ Greater Accra baabiara ne Ghana anaafoɔ mmeaeɛ bi. Mmɔntene a Spintex, Adabraka, Achimota, ne Agbogbloshie ka ho kɔɔ nsuo ase, kwantenpɔn akɛseɛ te sɛ N1 kwan no boam a na kwan nni mu, na afie, afirifiri ne adwumayɛbea ahodoɔ sɛeeɔ.
Cape Coast, Kumasi ne nkuro ahodoɔ a ɛwɔ Ghana anaafoɔ nso anya nsuyiri wɔ afe yi nsutɔberɛ mu.
Saa nsuyiri yi ama nnipa dɔɔso awu wɔ nkuro no mu. Nsɛm a wɔahyehyɛ kyerɛ sɛ sɛeɛ a ɛbaeɛ no kɔ aduru dɔla ɔpepem dɔɔso, a wɔhwɛ kwan sɛ ɛbɛdɔɔso kɛseɛ sɛ wɔde dwetiri ne adwuma nkumaa nsunsuansoɔ fra mu a; aban no yii GH¢300 million firii ne Contingency Fund mu de bua-ntɛm.
Ebia ɛbɛyɛ sɛ ɛnfa ne ho, nanso ewiem nsakraeɛ nhyehyɛeɛ korɔ no ara nso kyerɛ ɔpɛ ne osukɔm berɛ a ɛreba wɔ afe no fa a aka no mu. Osuo kɛseɛ a ɛtɔeeɔ Ayɛwohomumɔ awieeɛ no ne nsutɔberɛ pa a wɔhwɛ kwan wɔ Ghana anaafoɔ nsutɔberɛ pa no mu no hyia. Wɔ afe no fa a aka no mu, Ghana bɛhyia El Niño a ɛreyɛ den a abakɔsɛm kyerɛ sɛ ɛyɛ a ɛma osuo tɔ sua sen da biara na osuo to twa ntɛm wɔ nsutɔberɛ no awieeɛ.
El Niño Denkyɛnkyɛn a Wɔasi So Dua
Afe yi mfiaseɛ no, yɛtwerɛɛ saa asɛm yi de kyerɛeɛ sɛ berɛ a bɛyɛ mfeɛ mmienu atwam a La Niña ne nsɛm a ɛda afaanu nyinaa ntam na ɛdi hene no, Pacific ewiem ahyɛaseɛ no na ɛrekɔ El Niño tebea mu de kɔ afe 2026 awieeɛ ne 2027 mu. Wɔ saa berɛ no mu no, kyerɛkyerɛ no na ɛyɛ akontabuo kɛkɛ. Ewiem nhyehyɛeɛ nhwɛsoɔ ahodoɔ a ɛfiri amanaman mu bom kyerɛɛ El Niño ho kyerɛkyerɛ korɔ, nanso berɛ a ɛbɛba ne ne dɛnkyɛnkyɛn berɛ a ɛbɛba no na emmua da. Saa ahwɛyiye no afei ama kwan ama nsi-so-dua.
Wɔ ne Global Seasonal Climate Update mu no, World Meteorological Organization (WMO) sii so dua sɛ El Niño tebea ahodoɔ afiri aseɛ wɔ tropical Pacific mu na ɛreyɛ den ntɛntɛm, a wɔrekyerɛ sɛ El Niño denkyɛnkyɛn bi bɛba wɔ Kitawonsa–Ebenbɔ 2026 mu. Nhwɛsoɔ ahodoɔ a ɛfiri ewiem nhwɛsoɔ mbea a wɔdi anim kyerɛ hyeɛ a ɛrekɔ anim wɔ ɛpo ani hyeɛ mu wɔ equatorial Pacific mfinimfini ne apueeɛ fam, a wɔhwɛ kwan sɛ nsakraeɛ a ɛbɛba wɔ nsutɔberɛ mu no bɛboro 2°C wɔ mbea a wɔwhɛ kɛseɛ. WMO ne diikan de nsakraeɛ yi toom wɔ Ayɛwohomumɔ mu, a wɔde 80% anidasoɔ maeɛ sɛ El Niño bɛba Ayɛwohomumɔ ne Ɔsaana 2026 ntam, a ɛbɛkɔ soro aduru bɛyɛ 90% wɔ ɛno akyi. NOAA’s Climate Prediction Center went further, assigning a 63% chance the event reaches very strong intensity by Obubuo 2026–Ɔpɛpɔn 2027 (hwɛ Mfoni 1). Tebea a wɔahwɛ kwan yi ne 1997/98 ne 2015/16 Super El Niño a ɛsii wɔ abakɔsɛm mu no sɔ koraa.

Mfoni 1: Mfoni a ɛkyerɛ sɛnea Niño 3.4 ɛpo ani hyeɛ nsakraeɛ kɔɔ anim wɔ 2026/27 mu, a ɛgyina WMO ne NOAA CPC nsutɔberɛ nhwɛsoɔ so. Nsɛm yi kyerɛ kwan a kyerɛkyerɛ no faa so, ɛnkyerɛ mmere korɔ mu nkontabuo ampa.
Deɛ El Niño De Yɛ Ewiase Wiem Tebea
El Niño yɛ El Niño–Southern Oscillation (ENSO) hyeɛ fa, a ɛyɛ abɔdeɛ mu kyinhyia a ɛnsisi pɛpɛɛpɛ (bɛyɛ mfeɛ mmienu kɔsi mfeɛ nson biara) a ɛnam ɛpo ani hyeɛ ne mframa no hyɛ so nsakraeɛ a ɛkɔ so wɔ Pacific ewiem fa mu. Wɔ El Niño berɛ mu no, Pacific apueeɛ ne mfinimfini hyeɛ kɔ soro boro nea ɛtaa yɛ no so koraa, a ɛma mframa a ɛtaa pia nsuohyeɛ kɔ atɔeɛ fam no brɛ ase. Yei sesa mframa a ɛresɔre ne deɛ ɛrekɔ ase wɔ ewiem mfinimfini no nhyehyɛeɛ, na ɛsesa osuo nhyehyɛeɛ wɔ ewiase nyinaa.
Ɛnam sɛ ewiem yɛ nhyehyɛeɛ baako a ɛwɔ nkitahodiɔ ti no, saa Pacific haw yi nya nsunsuansoɔ wɔ mbea ahodoɔ. Saa nsunsuansoɔ yi na wɔfrɛ no teleconnections na ɛnya nsunsuansoɔ wɔ ewiase nyinaa osuo ne ewiem hyeɛ so wɔ gyinabea ahodoɔ mu. Wɔ nea ɛtaa ba mu no, El Niño de osuo bebree ba South America mmeaeɛ bi, United States anaafoɔ fam, ne East Africa. Wɔ Australia, Indonesia, Africa anaafoɔ fam, ne West Africa nsuono fa kɛseɛ no ara wɔ Gulf of Guinea mpoano no, El Niño de osukɔm tebea ba (hwɛ Mfoni 2). Ɛtaa ma ewiase nyinaa hyeɛ nso kɔ soro, ɛfiri sɛ ɛpo hyeɛ a ɛka ho no de ka ewiem hyeɛ a ɛwɔ hɔ dada no so. Saa nhyehyɛeɛ yi boaa ma nsɛm a ɛsii wɔ akyire yi a na ɛyɛ den no bɛyɛɛ mfeɛ a ahyeɛ pa ara wɔ abakɔsɛm mu.

Mfoni 2: Mfoni a ɛkyerɛ El Nino nsunsuansoɔ wɔ ewiase nyinaa osuo so a ɛkyerɛ mmeaeɛ a nsuo tɔ kɛseɛ (habammono) ne mmeaeɛ a kɔm ba (akutu) Ɛnam El Nino nsunsuansoɔ nti.
Ghana El Niño Abakɔsɛm
Ghana osuo ntumi kwati saa Pacific-nkanyan nsakraeɛ yi, na ɔman no ewiem nsakraeɛ abakɔsɛm kura akuro a ɛfiri ne El Niño ahodoɔ mmiensa a ɛho hia pa ara mu.
1982/83 El Niño de deɛ ɛda so yɛ Ghana ɔpɛ a ɛmu yɛ den pa ara wɔ nnɛyi mu bae. Osuo so teee wɔ ɔman no nyinaa mu, na ɔpɛ a ɛbae no ka boom ne nsumpiɛ a ɛtrɛeeɛ de sɛe cocoa mfuw dɔteɛ aha pii, ɛsɛee aduane ma ɛde ɔkɔm baa mbea bi. Nsɛm a wɔagyina so firi saa berɛ no mu kyerɛ sɛ ɛnkyerɛ sɛ afe no mu osuo na ɛsuae kɛkɛ.
Saa ara nso, wɔ 1997/98 mu no, El Niño asɛm foforɔ bi sii, a na ɛyɛ emu den pa ara baako wɔ ewiase nyinaa abakɔsɛm mu. Saa asɛm yi nso sɛee West Africa osuo nhyehyɛeɛ, a ɛboae ma osuo a ɛtɔe no suae boro nea na wɔhwɛ kwan so wɔ Guinea Coast mmeaeɛ bi na ɛhyɛɛ amantam no mmerɛyɛ den wɔ Pacific-nkanyan ɔpɛ ho.
2015/16 asɛm no, a na ne denkyɛnkyɛn se 1997/98 deɛ no, bio de ɔpɛ mu ahoyera baa Ghana ne Côte d’Ivoire, a wɔyɛ cocoa yɛfoɔ akɛseɛ mmienu wɔ ewiase mu. Mantam mu nhwehwɛmu kyerɛ sɛ 2015/16, a 1982/83 ka ho no, ka ɔpɛ berɛ a ɛmu yɛ den pa ara a wɔatwerɛ no wɔ Ghana cocoa kwaeɛ mu wɔ mfeɛ anan a atwam yi mu, a osuo a ɛsuae ne hyeɛ a ɛkɔɔ soro de mfuo nsuo ahoyera kɔɔ gyinabea a ɛnni da.
Wɔ saa nsɛm mmiensa yi nyinaa mu no, deɛ ɛyɛ koro ne nsutɔberɛ a ɛyɛ mmerɛ anaa ɛyɛ tiawa, a ɛnya nsunsuansoɔ kɛseɛ wɔ mfuo duadua afe no fa a ɛtɔ so mmienu so — berɛ a mfuo ho hia nsuo pa ara no.
Deɛ Wɔhwɛ Kwan Wɔ Saa Nsutɔberɛ Yi Mu
Mantam mu akwankyerɛ a wɔde mae wɔ 2026 mfinimfini kyerɛ nhyehyɛeɛ a ɛse yei, nanso ɛnyɛ koro pɛpɛɛpɛ, ama 2026/2027 El Niño asɛm no. Nsutɔberɛ nhwɛsoɔ a ɛfiri AGRHYMET’s Regional Climate Centre ne WMO Coordination Mechanism, a wɔkasaeɛ wɔ Ayɛwohomumɔ 2026 ntotoeɛ mu ama UN ahyehyɛdeɛ ne ayamyefoɔ ahyehyɛdeɛ mu nkitahodifoɔ no kyerɛ apueeɛ ne atɔeɛ nsonanoɔ kɛseɛ wɔ osuo tumi mu wɔ equatorial Africa baabiara, a osuo a ɛsua sen da biara na ɛwɔ Sahel mmeaeɛ akɛseɛ mu na nkyerɛkyerɛ afraafra wɔ Gulf of Guinea mu.
Wɔ Ghana fa mu deɛ, asiane agyiraehyɛ a ɛwɔ hɔ koraa kyerɛ osuo a ɛsua sen da biara wɔ nsutɔberɛ kumaa mu (bɛyɛ Ɛbɔ–Obubuo) wɔ Ghana anaafoɔ fam, berɛ a abakɔsɛm mu no ɛho yɛ mmerɛ pa ara wɔ El Niño nsunsuansoɔ so wɔ West African monsoon mu. Wɔ atifi fam deɛ, baabi a osuo fa nsutɔberɛ baako pɛ so a ɛfiri bɛyɛ Ɔtɔeɛ kɔsi Obubuo mu no, kyerɛkyerɛ kyerɛ sɛ osuo no bɛgyae ntɛm sen da biara, a ɛbɛyɛ duadua berɛ no tiawa (hwɛ Mfoni 3). Sɛ saa nhyehyɛeɛ yi kura ne mu a, nsutɔberɛ kumaa a ɛyɛ mmerɛ wɔ anaafoɔ fam a wɔde ka nsutɔberɛ pa a wɔatwa no ti wɔ atifi fam so de asiane ampa ba sɛ ɔpɛ bɛba mmeaeɛ bi wɔ abosome a ɛreba yi mu.

Mfoni 3: Mfoni a ɛkyerɛ osuo asiane nhyehyɛeɛ a ɛne 2026/27 El Niño wɔ twaka. Nsianam bruu no kyerɛ osuo nhyehyɛeɛ a wɔhwɛ kwan wɔ Ghana Anaafoɔ ne Atifi fam firi kan nkyerɛkyerɛ mu berɛ a nsianam kɔkɔɔ no yɛ osuo a wɔhwɛ kwan Ɛnam El Niño nsunsuansoɔ nti.
Deɛ Nti a Yei Ho Hia: Mfuo, Nsumpiɛ, ne Sika Sem
Osuo ho nkyɛnkyɛm a ɛte sɛ yei bɛba berɛ a ɛho yɛ mmerɛ pa ara ama Ghana sika sem a ɛgyina kuadwuma so no, a nsunsuansoɔ bɛba wɔ afa ahodoɔ pii mu.
Mfuo so aba ne aduane banbɔ: Cocoa, aburo, ne mfututu aduane a ɛgyina osuo so no wɔ ho mmerɛyɛ kɛseɛ wɔ nsuo a ɛsua ho berɛ a ɛrefefɛ ne berɛ a ɛresow anaa aduane reba no mu. Ghana suahunu wɔ 1982/83 ne 2015/16 mu kyerɛ sɛ osuo a ɛyɛ tiawa ne hyeɛ a ɛkɔ soro tumi brɛ aba a wɔnya ne mfuw a wɔadua no ase koraa, a ɛde nsunsuansoɔ ba fie aduane banbɔ ne nkuraaseɛ ahemfo akyi.
Nsumpiɛ: Afifideɛ a ɛhyeɛ ne ɔpɛ a ɛtenten ma nsumpiɛ ba ntɛm ne emu den kɔ soro, titire wɔ transition ne savanna mmeaeɛ ne cocoa mfuo mu baabi a nhwiren a awue ne twabere nneɛma ma gya tumi sɔ ntɛm — nhyehyɛeɛ a ɛde mfuo wɔm kɔɔ aseɛ koraa wɔ 1982/83 mu.
Sika sem nsunsuansoɔ: Wo sɛ ewiase cocoa yɛfoɔ kɛseɛ a ɔtɔ so mmienu no, nkyɛnkyɛm kɛseɛ bi tumi ka amannɔne sika, akuafoɔ akatua, ne ewiase nyinaa cocoa boɔ prɛko pɛ. Nsuo a wɔde yɛ anyinam kanea a ɛsua, nsuomdua a ɛwɔ haw mu, ne aduane boɔ a ɛkɔ soro ka asiane a ɛreba a ɛsɛ sɛ wɔhwɛ so no ho.
Ɛnkyerɛ sɛ yei nyinaa awie si. El Niño sesa kwan no kɔ osukɔm tebea mu wɔ saa berɛ yi mu; ɛnkyerɛ sɛ biribi pɔtee bɛsi baabiara. Nanso nam Ghana suahunu a wɔatwerɛ to ho wɔ kan nsɛm a ɛwɔ denkyɛnkyɛn a ɛte sɛ yei ho nti, nsutɔberɛ kumaa a ɛreba wɔ anaafoɔ fam ne nsutɔberɛ pa no awieeɛ wɔ atifi fam fata sɛ akuafoɔ, nsuo sohwɛfoɔ, ne amanehunu ho ahosiesie adwumayɛbea nyinaa hwɛ so yie.
Ɔtwerɛfoɔ: Frederick Otu-Larbi (frederick.otu-larbi@uenr.edu.gh)
Caleb Mensah (caleb.mensah@uenr.edu.gh)
Dwumadibea: Department of Atmospheric and Climate Science, University of Energy and Natural Resources, UENR.






Mmuae (0)