Ghana atɔeɛ-anafoɔ mpoano bɛyɛɛ baabi a abakɔsɛm, amannɔne nkitahodiɛ ne amammerɛ agyapadeɛ hyiaeɛ wɔ Memeneda, Kitawonsa 26, 2026, berɛ a amannɔne ananmusifoɔ, UNESCO panin bi ne amanaman nkabom fekuo no mu mma firii aseɛ kɔsrasraeɛ Ahanta West abankɛseɛ a akyɛ mfeɛ pii ne mbea a agye din wɔ 2026 Ahanta Heritage Month afahyɛ no mu.
Ahanta Heritage Month no kɔɔ so wɔ Kitawonsa bosome 2026 no mu nyinaa.
Akwantuo no, a ɛyɛ 2026 Ahanta Heritage Month afahyɛ no mu dwumadie titire baako, boaboa amannɔne ananmusifoɔ, amammera ahemfo, amammerɛ ho anigyeefoɔ, ne asuafoɔ ne mmeranteɛ ne mmaabunu a wɔwɔ nkuranhyɛ kɛseɛ a wɔfiri nsɔwɔesoma ahodoɔ mu wɔ Ahanta West Mansin no mu ano.
Awoɔntoatoasoɔ ne amammerɛ ahodoɔ ahyiamu yi danɛɛ nsrahwɛ no bɛyɛɛ kwan a ɛyɛ den a ɛfa nkaedum, nteteeɛ ne amammerɛ nkitahodiɛ ho.
Ahanta West Mmarahyɛbadwani, Mavis Kuukua Bissue na ɔyɛɛ ahyehyɛdeɛ yi, na nhyehyɛeɛ a wɔayɛ no yie yi de akwantufoɔ no kɔɔ abakɔsɛm Fort Gross Friedrichsburg wɔ Princes Town, Cape Three Points a agye din, ne Fort Batenstein a ɛwɔ Butre ansa na wɔde nteteeɛ nsrahwɛ kɔɔ Butrehene nkyɛn wɔ ne ahemfie wieeɛ.
Akwantuo no hyɛɛ aseɛ wɔ Fort Gross Friedrichsburg, a ɛyɛ Aburokyirefoɔ abankɛseɛ a nnipa pii nnim nso ɛyɛ abakɔsɛm mu adeɛ a ɛho hia pa ara wɔ Ghana mpoano no baako.
Brandenburg African Company na ɛsii abankɛseɛ a ɛso yi wɔ mfeɛ meha dunan awieeɛ mu, na ɛda so yɛ atubrafoɔ abankɛseɛ kakraa bi a German man na ɛsiiɛ wɔ Gold Coast (Sika Mpoano), a ɛnne Portuguese, Dutch anaa British ahemman a wɔdii mpoano no fa kɛseɛ no so tumi no nnɛ.
Esiane sɛ ɛsi mmerɛwyɛ so wɔ Princes Town atifi nti, abankɛseɛ no ma wonya Atlantic Po no ho anisoadehyeɛ kɛseɛ na ɛgyina hɔ sɛ adansefoɔ a ɔmmoa kɔm ma mfeɛ meha pii a ɛfa dwadiko, nkitahodiɛ ne ntɔkwa ho.
Firi Princes Town, ananmusifoɔ no tuu kwan kɔɔ Cape Three Points, a ɛyɛ Ghana asasepɔn no anafoɔ fa a ɛkyɛn biara, baabi a akwantufoɔ no nyagye anigyeɛ wɔ anisoadehyeɛ kɛseɛ a ɛfiri abakɔsɛm kaneawura no atifi berɛ a wɔrenom nnuruwom ne aduane gu Gulf of Guinea fɛfɛɛfɛ no nkyɛn.
Esiane sɛ agye din wɔ ne mpoano a ɛyɛ fɛ, kwaeɛ bɔne a wɔnsɛeeɛ ne po so kyɛfa ho nti, baabi a ɛwɔ no maa nsrahwɛfoɔ anisoadehyeɛ ketewa bi faa abɔdeɛ nneɛma a ɛyɛɛ mfeɛ meha pii a ɛfa po so hyɛn tu ne dwadiko ho wɔ Ghana atɔeɛ mpoano no ho.
Awieeɛ gyinabea no kuraa abakɔsɛm nkyerɛkyerɛmu mu a ɛdɔ. Wɔ Fort Batenstein a ɛwɔ Butre no, nsrahwɛfoɔ kɔsrasraa kan nhyehyɛeɛ adwumayɛbea ti a Dutch atubrafoɔ tumidifoɔ faa so dii nkitahodie a ɛda wɔne Ahanta Ahemman no ntam no so.





Abankɛseɛ no da so bata Ahanta abakɔsɛm mu berɛ titire baako ho daa, a ɛyɛ ko a wɔko tiridii ne akyire yi Otumfuo Nana Badu Bonsu II kum a wɔkum no wɔ mfeɛ 1838 mu no.
Ananmusifoɔ no de amammerɛ nsrahwɛ a wɔkɔyɛeɛ wɔ Butrehene nkyɛn wieeɛ wɔn nsrahwɛ no, a na wɔrebu abakɔsɛm Ahanta man no amammerɛ animuonyam.
Amammerɛ akwantuo no twee amanaman ananmusifoɔ a wɔho ye nwonwa, a ɛkyerɛ sɛ wiase nyinaa anigyeɛ a wɔnya wɔ Ghana abakɔsɛm mu kyɛfa wɔ transatlantic akoa dwadiko ne ne nkitahodiɛ a ɛtenetene ne African diaspora no renya nkosoɔ.
Emu ananmusifoɔ titire no bi ne Barbados High Commissioner a ɔwɔ Ghana, H.E. Juliette Bynoe-Sutherland, Suriname Ambassador a ɔwɔ Ghana, H.E. Fidelia Graand-Galon, ne UNESCO Ananmusini a ɔwɔ Ghana, Edmond Moukala N’Gouemo, a ne fekuo da so kura nkuranhyɛ a ɛfa Ghana abankɛseɛ ne ahemfie kora ho sɛ Wiase Amammerɛ Agyapadeɛ Baea ne adansefoɔ a ɛtena ho daa a ɛfa nnipa abakɔsɛm a wɔkyɛ ho.
Afei nso Agona Ohene kakra bi nso kɔkaa ananmusifoɔ no ho, ne amammerɛ mpanyimfoɔ a wɔkyerɛɛ akwantufoɔ no kwan faa baabi a emu biara abakɔsɛm ho mfasoɔ wɔ.
Deɛ na ɛfra amannɔne ananmusifoɔ no mu ne sukuu mmofra, asuafoɔ ne mmeranteɛ ne mmaabunu a wɔfiri Ahanta West Mansin no mu a wɔafra bɔse kuo pii mu, a wɔn mu pii kɔsraa abankɛseɛ no kekere mprɛn biara a ɛdi kan ne Ghana amanaman fekuo no mu mma bi.
Wɔn kyɛfa no kyerɛɛ sɛdeɛ ahyehyɛfoɔ no wɔ ahyɛdeɛ sɛ wɔbɛma amammerɛ nteteeɛ anya kwan kyɛn so akyerɛ awoɔntoatoasoɔ mmofra berɛ a wɔrema amammerɛ nkitahodiɛ nteaseɛ kɛseɛ agye ntini.
Mbea a wɔkɔɔ so toatoaa so no wɔayɛ no hyɛda na wɔde aka Ahanta nkitahodiɛ a wɔne Aburokyirefoɔ tumidifoɔ nyaeɛ no ho asɛm nyinaa firi berɛ a wɔhyɛɛ dwadiko mbea a wɔabɔ ho ban ase wɔ mfeɛ meha dunan mu, nso nam Cape Three Points po so kyɛfa titire so, de kɔsi nneɛma a ɛyɛ awerɛhoɔ a ɛfa Nana Badu Bonsu II ko a ɔkoe wɔ Butre ho.
Akwantuo no nso yɛɛ adwuma sɛ adeɛ a ɛdi kan ansa na wɔreyɛ ahoni a wɔyɛeɛ wɔ kɔbere mu de hyɛɛ Ahanta hene a wɔbu no animuonyam no wɔ Agona Nkwanta wɔ da a ɛdi hɔ no, a ɛmaa mpanyimfoɔ a wɔbaeɛ no abakɔsɛm nteaseɛ a ɛsom bo ansa na wɔreko aka aban amambuo afahyɛ ahodoɔ no ho.
Ma Mavis Kuukua Bissue, a ɔyɛ tumi a ɛda Ahanta Heritage Month ntotoeɛ no akyi no, amammerɛ akwantuo no gyina hɔ ma anisoadehyeɛ kɛseɛ a ɛyɛ sɛ wɔbɛsan de Ahanta West asi baabi a ɛyɛ Ghana mbea a ɛdi kan wɔ amammerɛ nsrahwɛ mu.
Wɔ kwan a wɔfa so kyerɛ mansin no mu Aburokyirefoɔ abankɛseɛ guam wɔ mbea a agye din wɔ wiase nyinaa a ɛbi ne Cape Coast ne Elmina Castles ho no, nhyehyɛeɛ no nhwehwɛ sɛ ɛbɛkora Ghana abakɔsɛm ti a ɛho hia no nkuto so nso na mmom ɛbɛhyɛ amammerɛ ne abakɔsɛm nkitahodiɛ a ɛda Ghana ne aman a wɔwɔ African diaspora mu den a wɔn abakɔsɛm da so bata saa abakɔsɛm mpoano yi ho a ɛntumi ntetemu da.




Mmuae (0)