Sukuu mmofra a wɔwɔ nkuro a wɔwɔ Amansie West ne Amansie South District mu nsa bɛka mfaso a ɛwɔ Literacy Improvement Project (Akenkan Mu Nsosowye Dwumadi) a wɔayɛ de ama wɔn akenkan ne nimdeɛ akɔ anim no mu.
Dwumadi a Asanko Gold Ghana Limited de aba yi bi ne sɛ wɔde Ghana Education Service (GES) akenkan nhoma a wɔagye atom bɛma, wɔahyɛ akenkan dwumadi a ɛyɛ anigye ho den, na wɔahyɛ kyerɛkyerɛfo tumi mu den na wɔatumi atetew mmofra ma wɔayɛ akenkanfo a wɔwɔ awerɛhyem.
Dwumadi no fa titiriw bi ne nkabom a ɛda Asanko Gold Ghana Limited ne Otumfuo Osei Tutu II Foundation ntam, a wɔde bɛkɔ sukuu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no mu de nkyerɛkyerɛ nhomakorabea a ɛkeka ne deɛ ɛwɔ intanɛt so bɛma asuafo no atumi anya nhoma ahorow ne intanɛt so adesua nneɛma a ɛdɔɔso kyɛn kan daa.

Ɔreka dwumadi no dwumadi yi ahyɛase so no, Asanko Gold Ghana Limited General Manager, Justice Fenteng, kae sɛ wɔayɛ dwumadi no de abue kwan ma wɔanya akenkan nneɛma daa, a ɛyɛ ade titiriw de hyɛ akenkan amammerɛ a ɛtumi kyɛ wɔ mmofra mu den.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ dwumadi no yɛ Asanko Gold Ghana Social and Economic Development Plan no fa bi, a adwumakuo no nam so kɔ so ne nkuro a wɔwɔ mu no bɔ mu yɛ adwuma de ma nhomasua, apɔwmuden, asetena mu nneɛma ne nkuro no yiyedi nyinaa kɔ anim.

“Yɛgye di sɛ nkoso a ɛkyɛ no gyina nkurɔfo mu nsiesiei so, na sika a wɔde gu mu no bɔɔle kakraa bi pɛ na ɛwɔ nkɛntɛnso kɛse a ɛkyɛ kyɛn sɛ wɔbɛboa abofra ma wanya ɔdɔ a ɛkyɛ ama adesua,” ɔkyerɛe.

Owura Fenteng toaa so kae sɛ adwumakuo no ne Ghana Education Service, amammerɛ tumidifo, Metropolitan, Municipal and District Assemblies (MMDAs), ne nkuro a wɔwɔ mu no bɛbɔ mu yɛ adwuma yie de ahwɛ sɛ dwumadi no bɛma awontoatoaso a wɔrebɛba no nya mfaso a ɛkyɛ.

Aban kwan so ahyɛase no, wɔde GES-approved akenkan nhoma, nkongua ne apon ne nkyerɛkyerɛ ne adesua nneɛma foforo maa sukuu a wɔbɛnya mfaso no.
Amansie South District Director a ɔwɔ Ghana Education Service mu, Simon Ampomaa Anrwi, kae sɛ Literacy Improvement Project yi baa berɛ a ɛfata na ɛyɛ berɛ mu ade, na ɔkae sɛ ɛbɛhyɛ kyerɛkyerɛfo tumi mu den de ama akenkan mu nsunsuanso pa aba sukuu mmofra no mu.

Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ, kaadesua nneɛma a wɔde bɛma no ho no, dwumadi no bɛma kyerɛkyerɛfo nimdeɛ a ɛho hia na wɔde aboa sukuu mmofra no mu yie nam akenkan so dwumadi ahorow so.

“Ɛbɛhyɛ yɛn mmofra nkuran wɔ akenkan dwumadi mu. Ɛbɛboa yɛn kɛse nam anansesem dwumadi, nsemfua akyerɛw (spelling bees), nhoma nhwehwɛmu ne akenkan dwumadi foforo so. Yɛhu yei sɛ dwumadi a ɛfata pa ara, na yɛasiesie yɛn ho sɛ yɛbɛyɛ. Yɛne Asanko Gold bɛbɔ mu adwuma de aboa nhomasua ma afiri papa mu akɔ papa kɛse mu,” ɔkyerɛe.

Kwabenaso Kurom Dikro, Nana Tabi Gyansah nso kamfoo Asanko Gold wɔ dwumadi yi ho, na ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ ɛyɛ nsiesiei kɛse wɔ mmofra a wɔwɔ adwumakuo no nkuro mu no daakye mu.
Ɔdae adi sɛ ɔdwene akenkan gyinapɛn a ɛresian wɔ sukuu mmofra mu wɔ mpɔtam hɔ no ho, nanso ɔkae sɛ ɔwɔ anidaso sɛ saa mmoa yi bɛboa de asesa tebea no. Ɔsan nso frɛɛ nneɛma a wɔn ho keka ho nyinaa sɛ wɔmmoa mmɔdenbɔ a wɔreyɛ de ama nhomasua atu mpɔn wɔ mantam no mu.

Asanko Gold Ghana Limited mpanimfoɔ kyerɛe sɛ Literacy Improvement Project no nkonimdie renso kɛkɛ wɔ nhoma dodow a wɔakyekyɛ so, na mmom ɛgyina kyerɛkyerɛfo a wɔhwɛ adwene ketewa so, awofo ne ahwɛfo a wɔhyɛ adesua nkuran wɔ fie, ne asuafo a wɔfa hokwan biara a wɔnya de kenkan, sua ade na wɔnyin no nkabom bɔhyɛ so.







Mmuae (0)