Accident Victims Support Foundation (AVSF) ada dadwen adi fa deɛ wɔkyerɛ sɛ ɛyɛ kwan so akwanhyia a ɛrekɔ soro wɔ Ghana afa nyinaa ho, na wɔada no adi sɛ nnipa bɛyɛ 90 na akwanhyia ato wɔn wɔ nawɔtwe a etwam no mu.
Fapem no, a ɛmoa kwan so akwanhyia akorafoɔ ne wɔn afiefoɔ no kyerɛe sɛ nneɛma a ɛsii nnansa yi a ɛbi ne Bukom akwanhyia, asraafoɔ hyɛn akwanhyia a ɛma owuo sii wɔ Nkenkensu ne sukoofoo hyɛn a na mmofra bɛyɛ 40 kɔsi 45 wom a ɛne kar foforo bɔɔ wɔ Shiashie no kyerɛ sɛ ɛho hia ntɛm sɛ yɛde kwan so bammɔ akwan a ɛmu yɛ den bedi dwuma.
Wɔ nkyerɛkyerɛmu mu no, AVSF kyerɛe sɛ nneɛma a ɛsisi yi kyerɛ sɛ kwan so akwanhyia kɔ so nya nnipa a wɔwɔ amansan mu afa nyinaa so nkɛntɛnsoɔ.
“Saa nkontabuo ne nneɛma a ɛsisi yi yɛ kɔkɔbɔ a ɛyɛ yaw sɛ kwan so akwanhyia bɛtumi akɔ so wɔ obiara so, mfeɛ a wanya, adwuma a ɔyɛ, anaa dibea a ɔwɔ mu biara mfa ho,” Fapem no kyerɛe.
Fapem no ada dadwen adi sɛ akwanhyia dodoɔ a ɛrekɔ soro no kyerɛ haw a ɛkɔ so wɔ kwan so bammɔ ho wɔ Ghana na ɛhwehwɛ sɛ aban nsahwɛyeɛ, akwanhyɛn adwumayɛfoɔ ne kwan so adwumayɛfoɔ nyinaa bom yɛ adwuma.
AVSF de ne awerɛkyekyerɛ kɔmaa afiefoɔ a wɔahwere wɔn adɔfo na wɔyɛɛ anidasoɔ sɛ akorafoɔ a wɔapira no bɛnya ayaresa ntɛm.
Ɛsane nso siina ne bɔhyɛ so sɛ ɛbɛkɔ so amoa akwanhyia akorafoɔ denam afotu, ayarsabea nsrahwɛ, ntɛmso moa, kasa ma wɔn, ne mmoa a wɔde bɛma wɔ saa yaredɔm ne ayaresabea ahiadeɛ ho.
Nanso, Fapem no kyerɛe sɛ akorafoɔ dodoɔ a ɛrekɔ soro no de nhyɛsoɔ foforo ato ne ahodeɛ a ɛnsoɔ so na wɔsrɛɛ mmoa firii aban dwumadibea ahorow, ankorankoro ahyehyɛdeɛ ne mpuntuo mu ayɔnkofoɔ hɔ.
Nsɛm a ɛbisa mmara nhyehyɛeɛ a ɛmu yɛ den
AVSF frɛɛ National Road Safety Authority (NRSA) sɛ wɔmmɔ mmɔden wɔ amansan nkyerɛkyerɛ a ɛfa kwan so bammɔ ho na wɔnhyɛ mmara a ɛwɔ hɔ dedaw no mu den.
Ɛsane nso tuu Ghana Police Service ne bammɔ adwumayɛfoɔ foforɔ fo sɛ wɔnyɛ anammɔn a ɛmu yɛ den nti kwan so kar ka a ɛyɛ hu, a ebi ne kar mmirika dodoɔ, kar a wɔbɔ kwan mu a ɛnfa kwan so, ne nsawono so kar ka.
Fapem no sane nso srɛɛ Driver and Vehicle Licensing Authority (DVLA) sɛ wɔnyɛ kar nhwehwɛmu nhyehyɛeɛ yie na wɔnhyɛ kar wura ne dwayɛ akwantu kar kafoɔ nkuran ma wɔnsiesie wɔn kar yie.
“Mfiase amanneɛbɔ a ɛfa akwanhyia pii ho kɔ so kyerɛ kar mu nneɛma a ɛsɛe, titire sɛ brake a ɛyɛ kyea, sɛ deɛ ɛma asiane sisi,” wɔkyerɛe.
AVSF sane nso tuu karkafoɔ, akwantefoɔ, kwan so namfoɔ ne akwantu kuo fo sɛ wɔmfa kwan so bammɔ sɛ asɔyeɛ a obiara nim ho asoɔteɛ na wɔfa kwan a ɛbɛma bammɔ aba.
Fapem no bɔɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ yɛbu kwan so akwanhyia akorafoɔ sɛ nkontabuo pɛ, berɛ a wɔsii so dua sɛ asiane biara gyina hɔ ma afiefoɔ ne mpotam a hwere, apira ne daa amanehunu aka wɔn.
“Nnipa nkwa a ɛresɛe wɔ yɛn akwan so no nnyɛ nkontabuo kɛkɛ—wɔyɛ agyanom, ɛnanom, mmofra, nnamfo, adwumayɛfoɔ nnamfo, ne daakye akannifoɔ a wɔn nkwa etwa mu anaa ɛsesa daa,” AVSF kyerɛe.
Ahyehyɛdeɛ no frɛɛ sɛ ɔman no bɛnya bɔhyɛ foforo a ɛbɛkyekyere asodi ne akontabuo suban na ama Ghana akwan ayɛ bammɔ ama obiara.





Mmuae (0)