Mbaa, Mmofra ne Asetena Mu Bɔhyɛ Mpasua Soafoɔ (MoGCSP), Dr Agnes Naa Momo Lartey ka sɛ, Ghanafoɔ nhwɛ yie wɔ nnipatɔfomfoɔ a mprempren wɔde nnipa pɛ kwan dadaw no ato hɔ na wɔde intanɛte so nnaadaa ahodoɔ, adwumayɛ pa a ebi nni hɔ ne nsramu Ntam Intanɛte so dwumibea ahodoɔ redadaa Ghanafoɔ a wɔn ho nni ahomeka, titiriw mmabun no, kɔ edwuma guam de daadaa wɔn kɔ tebea bɔne mu.
Ɔkaa sɛ, wɔn a wɔtɔnn nnipa no de dɔkita/intanɛte so kwan no redi dwuma de redaadaa amansan a wɔnnim hwee no de atorɔ bɔhyɛ ahodoɔ a ɛfa adwumayɛ, adesua, aburokyire kɔ ne agorɔmmɔ ho kwan ahodoɔ a awiei koraa no ɛde wɔn kɔɔ nsisie mu.
“Yɛrehunu nsakraeɛ a ɛyɛ hu koraa afiri kwan dadaw no so kɔɔ intanɛte so dwumibea ahodoɔ so, baabi a nnipa a wɔn ho nni ahomeka, titiriw mmabun, nam atorɔ adwumayɛ nsatoɔ, intanɛte so ayɔnkofa ne atorɔ aburokyire kɔ kwan ahodoɔ so redaadaa wɔn,” sɛnea ɔkyerɛɛ mu.
Berɛ a ɔrema anammɔn titiriw kasa wɔ ɔman mu nhyiamu bi a wɔyɛeɛ de kaee Ewiase Nnipatɔfoɔ Nniso Da wɔ Nkran ɛnnɛra no, Dr Lartey kaa sɛ nnipatɔfom yɛbea a asakera no hwehwɛ sɛ aban ahodoɔ, intanɛte dwumibea ahodoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ, awofoɔ ne amansan nyinaa mfa mfiridwuma foforɔ ne anisoatɛyɛ a ɛseɛ so mu mmuaeɛ.
“Ako a yɛreko atia nnipa tɔm no, aban nkutoo ntumi nni nkonim. Ɛsɛ sɛ awofoɔ kɔ so yɛ ahwɛyiye, ɛsɛ sɛ mpɔtam ahodoɔ kasa kyerɛ, ɛsɛ sɛ dawurubɔfoɔ da nnipa tɔm adi a wɔmmɔ ho dawuru kɛseɛ koraa, na ɛsɛ sɛ Ghanawo biara te aseɛ sɛ kommyɛ bɔ nnipatɔfomfoɔ ho ban, mfeɛ berɛ a nneyɛeɛ a ɛyɛ basaa ho amanneɛbɔ gye nkwa,” sɛnea ɔhyɛɛ nkuran.
Dr Lartey kaa sɛ aban no gyina hɔ si dɔn wɔ nnipa tɔm a wɔreko atia no mu, na ɔhyɛɛ no nsow sɛ wɔgyee nnipa 2,331 a wɔtɔɔ wɔn no wɔ afe 2025 mu, a ɛyɛ dodoɔ a ɛsɔre sen biara a wɔatwerɛ wɔ mfie num a atwam no mu.
Ɔde kaa ho sɛ wɔbuu mmaratofoɔ 134 fɔ wɔ intanɛte so nsɛmmɔnedi, nnipa tɔm ne nsisie ho mmarato ahodoɔ ho, mfeɛ a wɔbuu nnipa 54 fɔ wɔ nnipa tɔm ne mmofra dwumayɛ ho mmarato mu a ɛfiri nsɛm 222 a wɔhwehwɛɛ mu no mu.
Ghana Immigration Service sahene a ɔhwɛ dwumadi ne sohwɛbea soɔ, DCGI Faisal Disu kaa sɛ, dwumadibea no akyere nnipa 29 a wɔdwene sɛ wɔyɛ nnipa tɔfomfoɔ wɔ nnawɔtwe mmienu a atwam no mu dwumadi ahodoɔ mu.
Ɔkaa sɛ wɔagye mmarima 79 ne mmaa 93 a wɔyɛ wɔn a wɔtɔɔ wɔn no, berɛ a wɔkyeree nnipa 17 foforɔ a wɔdwene sɛ wɔbɔ bɔne wɔ Dwoada, Kumie 27.
“Ɛde besi nnɛ, wɔabu mmaratofoɔ 10 fɔ. Mmienu tuaa asennibea ntɔteɛ, berɛ a mprempren efi nyinaa rebɔ afasee mu afie firi mfeɛ mson kɔsi mfeɛ nwɔtwe,” sɛnea ɔdaeɛ adi.
DCGI Disu de hyɛɛ aseɛ foforɔ sɛ GIS si pi wɔ Ghana hyeɛ so bɔ ho ban mu, berɛ a wɔrebɔ nnipa nyinaa anidie ne kyɛfa ho ban.
Wɔ ne afam no, Asɛmmɔne Hwehwɛbea (CID) Panyin, Ɔpolisini Panyin Lydia Yaako Donkor hyɛɛ nsow sɛ dwumadibea no resan ahyɛ ne tumi mu den de abuabua nsramu nnipa tɔfom nkitahodi a ɛrenya nkosoɔ no.
Ɔfrɛɛ sɛ wɔnyɛ ayɔnkofa a ɛyɛ den wɔ ayɔnkofoɔ nyinaa ntam, na ɔhyɛɛ bɔ sɛ, “CID si pi wɔ ne bɔhyɛ mu sɛ wɔde Nnipa Tɔm Mmara no bedi dwuma a osuro anaa adom biara nni mu.”
Mfiahyia yi Ewiase Nnipatɔfoɔ Nniso Da no, wɔhyɛɛ no ewiase nyinaa ase faa asɛmti yi so: 'Nnipatɔm: Wɔafiri Nnaadaa Akyi.'
ABIGAIL ANNOH NA ƐTWERƐEƐ
Di yɛn WhatsApp Channel akyi seesei! https://whatsapp.com/channel/0029VbAjG7g3gvWajUAEX12Q

Gyae nwura hyew de bɔ amansan apɔmuden ho ban
— Mpanimfoɔ
TIMES BƆFOƆ NA ƐTWERƐEƐ
Abɔnten so nwura hyew maa nnipa bɔbor 32,000 wuwui wɔ Ghana wɔ afe 2023 mu, a ɛmaa ɛyɛɛ ɔman no mu adeɛ a ɛtɔ so mmienu a ɛde owuo ba paa wɔ mogya mmorosoɔ akyi, sɛnea afe 2025 State of Global Air amanneɛbɔ kyerɛ.
Amanneɛbɔ no kyerɛe sɛ fie efi a ɛfiri fite denneennen ne nwura mu no yɛe sɛ kyɛfa mmienu wɔ mmiensa mu wɔ owuo a ɛfiri abɔnten so nwura hyew mu no.
Wɔdae nsɛm yi adi wɔ Wukuada berɛ a wɔreyɛ Breathe Adentan dwumadi wɔ Frafraha Community Senior High School a ɛwɔ Adentan Mansin a ɛwɔ Greater Accra Mantam mu no.
Amanneɛbɔ no san daa no adi sɛ wɔ Adentan Mansin mu no, afie mu nkyɛm mmiensa mu baako a wɔnya nwura gyeɛ dwumadi ahodoɔ kwan no da so hyew nwura a ɛboro so wɔ amena a wɔatu mu.
Ɔkaa sɛ saa nneyɛeɛ yi de ɛwa a ɛntae ngyae ba mmofra mu na ɛregya nkwadam/asthma tebea mu.
Sɛnea amanneɛbɔ no kyerɛ no, fie baako wɔ mmiensa mu wɔ Adentan a wɔnya daa nwura gyeɛ dwumadi da so de nwura hyew di dwuma sen sɛ wɔde bɛto hɔ tenenee.
Nkitahodi yi yɛ mmɔdenbɔ bi a wɔde rehwehwɛ sɛ wɔbɛte asuafoɔ, a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ daakye akannifoɔ, aso de adi ahundwo a ɛho tew anim fa dwumadi no asɛmti so: ‘Nwura (‘borla’) a wohyew no, wo fiefoɔ na wɔhome.’
“Asuafoɔ yɛ asɔfoɔ/nsɛmdefoɔ; wɔkɔ sukuudan ne afie ntam, de deɛ wɔasua kɔma afoforɔ. Sukuu ahodoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ mu no yɛ mmɔdenbɔ titiriw a ɛgua aba ma ndɛ asuafoɔ bɛyɛ ɔkyena fie ntɛmgyinafoɔ, mpɔtam akannifoɔ ne Breathe Adentan Mframa Pa Ananmusifoɔ bere tenten wɔ berɛ a dwumadi no aba awiei no,” sɛnea amanneɛbɔ no kyerɛe.
Dwumadi kuo no Kannifoɔ, Dr Vincent Kyere, kaa mframa efi ho nsɛm sɛ ɛyɛ asiane kɛseɛ na ɔhyɛɛ afiefoɔ nkuran sɛ wɔmfa atenaeɛ ho nneyɛeɛ a ɛyɛ banbɔ ne apɔmuden di dwuma.
“Anohedi no nyɛ mmarahyɛfoɔ nkutoo na ɛwɔ hɔ ma wɔn, mfom fie biara a ɛsi gyinae sɛ ɛbɛhyew anaa ɛbɛtwɛn, sɛ ɛbɛpaapae nwura mu anaa ɛbɛhyew no gya. Breathe Adentan ti yɛ sɛ wɔbɛhyɛ afiefoɔ den denam anisoatɛyɛ ne akwan foforɔ a wɔde bɛma no so de asiesie nsɛm a wɔn nkutoo na wɔtumi siesie,” sɛnea ɔkyerɛe.
Frafraha Community SHS Kyerɛkyerɛfo Panyin Abadiakyire, Ms Augusta Lartey Young, kamfoo Breathe Adentan wɔ sukuu no a wɔne wɔn boom de hyɛɛ mframa pa ho nkuran no.
“Sukuu no bue kwan daa ma nhyehyɛeɛ a ɛte sei a ɛfiri ankorankorɛ afa no, efiri sɛ mode agyapadeɛ ne suahunu ba de hyɛ suban sakra pa mu wɔ asetena mu nsɛm ho wɔ yɛn mpɔtam, deɛ yɛntumi nyɛ nko daa,” sɛnea ɔkaa.
Ms Young daa anidasoɔ adi sɛ ayɔnkofa no bɛkɔ so de amanneɛbɔ ne adesua ama asuafoɔ de aboa ma atenaeɛ no ho ate ama awoɔntoatoasoɔ a ɛreba daakye.
Mfiridwuma sohwɛfoɔ a ɔwɔ Atwa Yɛn Ho Banbɔ Dwumadibea (EPA), Kwaku Anim, san si panyin sohyɛ pi so sɛ wɔbɛhyɛ mpɔtam a efi nni mu nkuran denam mmara ahodoɔ a wɔde bedi dwuma, a Atwa Yɛn Ho Banbɔ Mmara, 2025 (Act 1124) ka ho.
“Wɔ yɛn EPA fam no, mpɔtam banbɔ ne apɔmuden yɛ adeɛ a ɛdi kan wɔ yɛn dwumadi mu na yɛbɛhwɛ sɛ Ghanafoɔ nyinaa bedi mmara no so de ahwɛ ma yɛn mframa ho ate,” sɛnea ɔsii so dua.
Centre for Sustainable Cycles (SCYCLES Ghana) Panyin Kɛseɛ, Dr Sampson Manukure Atiemo, hyɛɛ afiefoɔ nkuran sɛ wɔnhwɛ nwura sɛ adeɛ a ɛyɛ mvasoɔ na wɔnyɛ emu paapae pa de ayɛ kwan ahodoɔ a wɔde bɛnya sika.






Mmuae (0)