Nteaseɛ pii wɔ hɔ a enti a ebia ɛrenyɛ adwuma.
Wɔ berɛ koro no ara mu no, ebia ɛyɛ hann ketewa bi wɔ sum kabii mu. Hamas nnyee ntomee da sɛ bɛto wɔn akodeɛ gu kɔsi seesei. Sɛ wɔde nhumu di ho dwuma yiye a, hokwan wɔ hɔ seesei sɛ wɔbɛnya nkosoɔ wɔ amanyɔsɛm ne nkitiho mu.
Nkitahodiɛ kɛseɛ bi da adwene foforɔ a ɛfa sɛ Hamas bɛto akodeɛ gu wɔ Gaza no mu.
Adwene no ne sɛ berɛ a Hamas de ne akodeɛ rehyɛ nsa no, Israel firi Gaza fa 70% a wɔafa no mu twe ne ho kɔ.
Ebia ɛyɛ mmerɛ wɔ aso mu, nanso amanyɔsɛm mu nsɛm, ɔko, ahotosoɔ a nni hɔ koraa, nnipa mpempem a wawawe ne Gaza a wɔasɛe no ma nhyehyɛeɛ no yɛ den papaako.
Asetena wɔ Gaza yɛ amanehunu kɛseɛ ma Palestinian asramba a wɔboro million 2 a wɔwo tebea a ɛyɛ awerɛhoɔ mu.
Wɔn mu dodoɔ no ara, Israel asɛe wɔn afie ne wɔn adwuma. Israel akum Palestinians a wɔboro 70,000 wɔ ɔko no mu, na wɔakum nnipa a wɔboro 1,000 firi berɛ a gyaegyae baeɛ no, sɛnea Hamas apɔmuden dwumadibea a UN gye wɔn nkontabuo tom seɛ no. Unicef se Israel akum mmofra a wɔboro 20,000 firi 7 October 2023, a nkokoaa a wanya pira ne wɔn a wawɔn dɔɔso kyɛn 1,000.
Gaza fa kɛseɛ no ara adane prada. Ɛnnyɛ ɔsɛeɛ a Israel Defense Forces (IDF) asraafo adwumayɛ de baeɛ nko ara. Nhyehyɛeɛ a aban atua ho ka wɔ hɔ a wɔde sɛe nkuro ne nneɛma a wɔde kyekye kuro. Wɔagye adwumayɛfoɔ a wɔsɛe afie firi Israel sɛ wɔnbɛwie adwuma a IDF bom de hyɛɛ aseɛ no.
Palestinians pii gye di sɛ Israel pɛ sɛ ɛhyɛ wɔn ma wɔfiri hɔ, denam asetena a wɔyɛ no den ne awerɛhoɔ so na sɛ wɔnya hokwan a wɔafiri hɔ. Akannifoɔ ne mpanimfoɔ wɔ Jordan ne Egypt nso gye di sɛ nnipa atitire wɔ Israel aban mu reredi adwuma sɛ wɔbɛyɛ tebea a ɛbɛma wɔatutu Palestinians afiri wɔn asase so, ebia kɔwura wɔn ahyeɛ so.
Wɔ Israel afa no, Yudafoɔ dodoɔ a wɔyɛ 80% anaa nea ɛne no sɛ no wɔ adwene a ɛyɛ den sɛ Hamas bɛkɔ so ayɛ ehu kɛseɛ kɔsi sɛ wɔbɛgyi wɔn akodeɛ nyinaa afiri wɔn nsam na wɔagye tumi biara afiri wɔn nsam.
Wɔ 7 October 2023 no, Hamas ne Palestinians foforɔ toohia Israel so, kekum nnipa bɛyɛ 1,200, a wɔn mu nkyɛm mmienu tesɛm mmiensa yɛ asramba a mmofra ka ho, na wɔfaa nnipa 251 kɔɔ Gaza sɛ nnommum. Israel mma pii gye di sɛ Hamas bɛyɛ saa bio sɛ wɔnya hokwan a.
Amanyɔsɛm ne nkitahodiɛ kwan a ɛde apam baeɛ wɔ Hamas ho no nni ne ho so nko ara. Sɛ nhyehyɛeɛ no bɛyɛ adwuma a, ɛgyina nsɛm akɛseɛ foforɔ nso so.
Israel wɔ abatoɔ kɛseɛ wɔ October awieeɛ. Prime Minister Benjamin Netanyahu da akyi wɔ abatoɔ nkɔsoɔ mu na ɔrehwehwɛ sɛ ɔbɛgye ne amanyɔsɛm bra ne ne agyapadeɛ na ebia ne kwan a ɔde bɛtena fawohodie mu nso. Berɛ a ɔda so wɔ dwumadibea no, ne asɛnnibea nsɛm a ɛfa porɔeɛ ho a ebia ɛde no bɛkɔ afiase no akɔ akyi papa. Saa tebea no bɛsesa sɛ ɔhwere tumi a.
Netanyahu hyia nhyɛsoɔ wɔ fie ne amannɔne. Wɔ ne kuro mu no, ɔmpɛ sɛ ne tanfoɔ wɔ amanyɔsɛm mu bɛnya kwan abɔ no soboɔ sɛ ɔyɛ mmerɛ wɔ Hamas ho. Wɔ amannɔne no, baabi a ɛho hia no nko ara ne Washington DC.
US nso wɔ abatoɔ a ɛreba wɔ November mu. President Donald Trump ntumi nnya nkonimdie wɔ Iran ko no mu, enti ɔhia bi wɔ Gaza. Sɛ Trump Republican kuo no hwere kɛse a, tumi a ɔpɛ sɛ ɔde di adwuma no bɛsɛe. Trump bɛbɔ Netanyahu soboɔ sɛ ɔyɛ nea ɔresi nkonimdie a ɔpehwehwɛ no kwan a.
Nea Netanyahu de hoahoa ne ho kyerɛ Israel aba-towfoɔ ne sɛ ɔtumi di Americafoɔ ho dwuma, a Trump ka ho, sen ne tanfoɔ biara. Trump abufuosɛm ansa na abatoɔ da aduru wɔ Israel bɛsɛe saa adwene no.
Netanyahu yɛ obi a ɔnim berɛ gye papa berɛ a ɔhyia ɔhaw kɛseɛ. Ɔbɛbɔ mmodden sɛ ɔbɛdi nhyɛsoɔ a ɛwɔ fie ne nhyɛsoɔ a ɛfiri Oval Office no ho dwuma kɔsi abatoɔ da no.

Hamas nso hyia nhyɛsoɔ kɛseɛ. Wɔn mpanimfoɔ dodoɔ no ara ne wɔn asraafodɔm mpempem kaeɛ no, Israel akum wɔn. IDF da so kum Hamas mpanimfoɔ berɛ biara a wɔbɛnya hokwan. Berɛ a meretwerɛ yi, nkra a ɛfiri IDF baa me fon so se wɔakum Palestinian asraafoɔ panyin bi a wɔse ɔfaa nnommum wɔ 7 October 2023.
Palestinians pii bbɔ Hamas soboɔ wɔ nsɔhwɛ a ɛbaeɛ firii ne gyinaeɛ a ɛne sɛ ebetua Israel so wɔ 7 October no mu. Hamas nso hyia ɔhaw firii abusua atitire ne asraafoɔ ekuo a Israel ma wɔn sika na ɛboa wɔn nsam.
Ɛrehwehwɛ sɛ ɛbɛsi nneɛma foforɔ ase bio wɔ emufoɔ mu. Sɛnea BBC Gaza nsɛmtwerɛni Rushdi Abu Alouf de kyerɛɛ me ni: “Botaeɛ abosome pii no, Hamas adane ne adwene fa bi kɔɔ nnipa boa ne amanyɔsɛm dwumadibea bio, denam Quran adesua ne adɔeɛ dwumadie a wɔde ma mmofra, mmabun ne mmeranteɛ so, berɛ a wɔde nnipa amanehunu kɛseɛ ne mmoa a mmusua pii hwehwɛ no di adwuma.”
Khalil al Hayya, a ɔyɛ Hamas amanyɔsɛm kanikani foforɔ no, yɛɛ dwuma kɛseɛ wɔ gyinaeɛ a wɔde gyae asoɔden wɔ nhyehyɛeɛ no ho. Egypt ne Turkey yɛɛ amanyɔsɛm adwuma dennen a ɛde no baa saa tebea no mu.
Hamas pɛ a ɛpɛ sɛ ɛgyae deɛ ɛyɛ no wɔ abusuabɔ ne Israel pɛ a ɛpɛ sɛ ɛtwe ne ho wɔ Gaza. Israel aka no pefee sɛ ɔpehwehwɛ sɛ Hamas bɛto akodeɛ nyinaa gu ansa na wawe twe ne ho.
Apam a ɛyɛ bɔkɔɔ bɔkɔɔ, a ɛhyɛ aseɛ ketewa na ɛma ahotosoɔ ba no nko ara na ebia ɛbɛyɛ adwuma. Ɛwɔ sɛ Trump kɔ so de ne ho hyɛ mu, a ɛnnya nsi pi wɔ berɛ a ko wɔ Iran ne ewiase amanehunu foforɔ dɔɔso yi.
Nhyehyɛeɛ no a wɔbɛkura mu ara pɛ bɛhia amanyɔsɛm nkitahodiɛ a ɛkɔ so ne biribiara a ɛbɛba mpofirim a ɛbɛma nkitiho ayɛ den.
Ɛno bɛyɛ den. West Bank a wɔafa no wɔ berɛ a basabasayeɛ kɛseɛ rereduru hɔ. Nkontabuo a ACLED, kuo a ɛnhwɛ akodeɛ ko ho nsɛm boaboaa ano se, 2026 reha sɛ ɛbɛyɛ afe a basabasayeɛ dɔɔso sen biara wɔ West Bank firi berɛ a hyɛɛ aseɛ hwehwɛɛ asase no so mfeɛ du a atwam no.
IDF ama Yudafoɔ a wɔte hɔ kwan na Netanyahu aban mu nnipa a wɔyɛ nshenboɔ hyɛ wɔn den sɛ wɔnyɛ basabasayeɛ, berɛ a wɔtua ne ɛtɔ da a wɔkum Palestinians na wɔpam wɔn firi wɔn asase so.
Palestinians aboaboa wɔn ho ano sɛ wɔbɛsi kwan. Netanyahu tanfoɔ ne wɔn a wɔkasakasa hyɛ no gye di sɛ ɔpɛ basabasayeɛ kɛseɛ wɔ West Bank na watumi de ayɛ mmuaeɛ dennen ansa na abatoɔ aduru na wayi nhyɛsoɔ biara a ɛne sɛ ɔbɛtwe ne ho wɔ Gaza afiri hɔ.
Netanyahu ne soafoɔ atitire wɔ ne aban mu aka no mmrɛ pii sɛ Palestinian man mpesew da.
Bezalel Smotrich, sika ho soafoɔ no, de aban no rehyɛ gyinaeɛ a botaeɛ ne sɛ ebebu Yudafoɔ atenaseɛ na asɛe anidasoɔ a ɛne sɛ Palestine bɛnya ne ho so fawohodie. Smotrich yɛ som mu pɛsɛmenkomenya a amannɔne ahomeka kɛseɛ de asotwe ato ne so na wɔabra no sɛ ɔrenwura UK, France, European nkuro foforɔ, ne Australia ne New Zealand. Israel buu saa gyinaeɛ no sɛ ehu wɔ Yudafoɔ ho.
Nhyehyɛeɛ a mma Palestinians amanyɔsɛm anidasoɔ ne kwan a wɔbɛfa so anya wɔn ho so tumi rennyɛ adwuma, na ɛbɛkyere awoɔntoatoasoɔ foforɔ akum wɔn wɔ ko mu.
Amanyɔsɛm mu nkogu rennya mmoa mma Palestinians anaa Israel mma. Ɛbɛde kwan ama wɔn a wɔwɔ afa mmienu no nyinaa a wɔgye di sɛ wɔn akodiɛ nni anohoeɛ biara gyedɛ wɔadi wɔn tamfoɔ so nkonim.





Mmuae (0)