Sɛ obi nya nkwa fi yare kɛseɛ bi mu a, wommma no ntutu mmirika ntɛm ara.
Wodi kan hwɛ sɛ obetumi agyina hɔ anaa. Afei yɛhwɛ sɛ obetumi anante. Ɛno akyi pɛ na wotwɛn sɛ obetumi atutu mmirika.
Ɛhɔ na Ghana sikasɛm gyina nnɛ.
Afe Fafahyɛ Sikasɛm Nhwehwɛmu (Mid-Year Budget Review) a Ɛtɔ So Mfinimfini no ka asɛm bi a nnipa bebree mpɛ sɛ wɔte, efisɛ Ɛnyɛ papa koraa na nso Ɛnyɛ bɔne koraa. Ɛyɛ mpuntuo ho asɛm. Nso ɛyɛ dwuma a yɛawieeɛ ho asɛm.
Nneɛma a ɛsi no hyɛ nkuran. Mfɛntom asian fi 23.8% wɔ 2024 awieeɛ kɔ bɛyɛ 5.3% wɔ Ayɛwohomumɔ 2026 mu. Nneɛma bo gu so rero kɔ soro, nanso ɛyɛ kwan a ɛnyɛ ntɛm te sɛ kana no. Bank of Ghana policy rate no asian fi 27% kɔ 14%, a ɛkyerɛ sɛ boseabɔ bɛyɛ mmerɛ nkakrakakra. 91-day Treasury bill bo no asian fi bɛyɛ 28% kɔ bɛyɛ 5.7%, a ɛte Aban no bosea tiawa ka so. Real GDP nyinii 6.4% wɔ 2026 afa a ɛdi kan no mu, mmerɛ a debt-to-GDP ratio asian fi 61.6% kɔ bɛyɛ 45%, a ɛkyerɛ sɛ sikasɛm no soa ne ka no yie kyen kana no. Cedi no nso asiesie ne ho pa ara fi ahweaseɛ a na Ɛwɔ 2024 mu no, a ɛma nhyɛsoɔ a Ɛwɔ nneɛma a yɛde fi aburokyire ba so ate.
Nanso nkyerɛkyerɛmu nni nsɛm a yɛka mu sɛ nkaeɛ nni mu a.
Wɔ Akufo-Addo ne Bawumia aban ase no, mfɛntom kɔɔ soro sene 50% ansa na Ɛreba 23.8% wɔ 2024 awieeɛ. Akatua som bo teeɔ osram biara. Mfɛntom sika kɔɔ soro denden, Treasury bill nsɛkyerɛnee bɛpɛnee 30%, cedi bɛyɛɛ sika a ɛnni ahoɔden koraa wɔ wiase mu bi, na ɔman ka kɔɔ soro sene GH¢700 billion, a Ɛhyɛɛ Domestic Debt Exchange Programme ne US$3 billion IMF bailout mmoa no mmerɛ a na entumi ntua emu ka bio no.
Mfɛntom na ɛrekyere paa. Cedi na ɛrehwe ase. Mfɛntom nsɛkyerɛnee na ɛrehyɛ adwumakuo aniwuo. Ka na ɛrenyinsɛn. Yeinom mu biara ammma kwa.
Nnɛ, saa IMF dwumadi no awie, a Ɛretutu sika US$371 million a ɛtɔ so awieeɛ mu ansa na Ghana akɔ asram 36 no Policy Coordination Instrument (PCI) mu a sika nni mu.
Saa nsɛm no nso ammma sɛ sikasɛm mu ahokyerɛ gow ara kwa.
Na ɛyɛ sikasɛm mu mporagya ne mfuturo.
Ɛno nti na nteaseɛ nni mu sɛ wɔbɛtwɛn sɛ Ghana bɛtutu mmirika akɔ mpuntuo a ɛdi mu mu asram kaku pɛ akyi a ɔfiri mfeɛ pii a na sikasɛm asotwe wɔ ne so mu no. Mpuntuo yɛ kwan, Ɛnyɛ ɛberɛ koraa pɛ.
Nanso mpuntuo nnyaa kwan sɛ Ɛbɛyɛ anibianne ho adwene.
Kɔ Makola, Kejetia anaa Aboabo na bisaw gwafoɔ no sɛ nneɛma bo asan aba fa a na Ɛwɔ mfeɛ mmienu a atwam no mu anaa.
Ebia wɔbɛsere.
Mfɛntom a ɛresian nkyerɛ sɛ nneɛma bo asian koraa. Ɛkyerɛ ara pɛ sɛ nneɛma bo rekɔ soro nkakrakakra. Sɛ kɔmi bo kɔɔ soro firi GH¢3 de kɔɔ GH¢5 wɔ ahokyerɛ no mu a, mfɛntom a ɛresian kyerɛ pɛ sɛ ebia seesei Ɛbɛkɔ GH¢5 de kɔ GH¢5.20 sen sɛ Ɛbɛkɔ GH¢6.
Ɛno nti na Aban no betumi aka nokware sɛ mfɛntom asian mmerɛ a afie difoɔ nso betumi aka nokware sɛ asetena da so yɛ den no.
Nkyerɛkyerɛmu mmienu no nyinaa betumi ayɛ nokware.
Aban no fata ayeyie nso wɔ sɛ wɔatumi ayɛ ɔman no sika ho nhyehyɛeɛ yie no.
Sɛ wosiesie GH¢1,000 sɛ wode bɛsiesie wo fie nanso wokɔsɛe GH¢700 pɛ a, wo sika a ɛkora so no bɛyɛ kɛse. Nanso sɛ fie kyinia no da so so fi a, asɛm no asiesie anaa?
Mid-Year Review no kyerɛ sɛ Aban no sɛee sika a ɛbaa fam koraa sen sika a na wɔahyɛ da wɔ nnwuma pii mu. Saa no betumi akyerɛ sika so hyɛ a Ɛyɛ.
Ka no nso ka asɛm a Ɛse koro.
Ka-kɔ-GDP no asian bɛyɛ 45%, a Ɛkyerɛ sɛ sikasɛm no oso inia ka no yie. Nanso sika a Ghana nyinaa de ka no asan akɔ soro bɛyɛ GH¢720 billion.
Sɛ yɛhwɛ no yie a, ɔman ka no gyinaa bɛyɛ GH¢122 billion wɔ 2016 mu, GH¢292 billion wɔ 2020 mu na Ɛkɔɔ soro sene GH¢726 billion wɔ 2024 mu ansa na ka siesie ne cedi mu den a Ɛbaa no tee ka a wɔatwerɛ no so.
Ɛno bɛyɛ GH¢22,500 wɔ Ghana ni biara so—a Ɛyɛ ɔman no ka so ahoyera, Ɛnyɛ ankorankorɛ bi ka.
Sika cedi biara a yɛde tua ka so no yɛ cedi a yentumi nso de nsi sukuu, nnyɛ ayaresabea, nsiesie kwan anaa nmoa adwumakuo a Ɛreko wɔ asetena mu.
Dwene obi a ne sro fiti sika kɔ soro mmɔho mmienu firi GH¢5,000 kɔ GH¢10,000 mmerɛ a ne bosea kɔ soro firi GH¢50,000 kɔ GH¢55,000. Saa bosea no abɛyɛ mmerɛ sɛ wɔbɛso mu. Nanso ɛnmfiri hɔ.
Afei adwumayɛ nso wuma mu.
Sikasɛm nyini betumi agye sikasɛm ho animdefoɔ ani mmerɛ a adwumaye a nni hɔ no da so hyɛ mmabunu ne afie abofuor.
Sika kɔkɔɔ tu betumi ayɛ sika biliɔn pii a adwumayɛfoɔ kakraayie pɛ na wɔwɔ hɔ. Kɔmputa adwumakuo betumi anyini ntɛm ara ne nnipa kakraa bi. Sikasɛm nyini nya nhyira berɛ a Ɛduru adwumayɛbea, mfuo so, adwuma tumpan mu, taksi gyinabea ne mpotam fiase hɔ.
Ɛno nti ɔman nkɔmmɔbɔ a Ɛreba no nsɛe bere wɔ nyini so pɛ, na mmom emu papayɛ so.
Adwuma pa ahe na wɔabɔ? Mmabunu ahe na wɔnyaa adwuma? Adwumakuo ahe na ɛtrɛɛɛ efisɛ boseabɔ a ɛyɛ mmerɛ danee sika a betumi abɔ? Afie ahe na wɔnya sika bebree a ɛka wɔn nsam wɔ afie bo tu akyi?
Yeinom ne nsɛmmisa a Ɛdane sikasɛm nkontabuo kɔ da biara da asetena mu.
Ebia asuadeɛ kɛseɛ a Ɛwɔ saa Mid-Year Budget Review mu ne sɛ sikasɛm mu nsɛm akɛseɛ (macroeconomics) ne ketewa (microeconomics) nyɛ abu deɛ korɔ.
Macroeconomics yɛ deɛ Aban no hunu. Microeconomics yɛ deɛ womo te nka.
Aban no betumi adi ahurisie wɔ mfɛntom a Ɛresian ho mmerɛ a awofoɔ renwiinwiin sɛ sukuu sika, fie mfetoa, akwantuo sika ne eduan bo da so gye asetena sika fa kɛseɛ.
Nokware no mmienu no nyinaa betumi agyina hɔ baabi korɔ.
Afa korɔ kpo sɛ ɔbɛgye nkɔsoɔ to mu efisɛ amanyɔsɛm di kan. Afa a ɛka no yɛ adeɛ te sɛ nsɛkyerɛnee a Ɛreyɛ yie no kyerɛ sɛ wɔaduru hɔ dedaw.
Afa mmienu no mu biara msom Ghana yie.
Akyinnyegyefoɔ no abɛyɛ te sɛ nnipa a wɔte kar mu a wɔrekyerɛ kwan akyi a ɔkafoɔ no anya nkwa wɔ aksidenti no akyi. Wɔyeraeɛ mmerɛ a sikasɛm no retwerɛ ne sɔhwɛ a Ɛyɛ den pa ara, na wɔasan aba wɔ sɔhwɛ krataa nhwehwɛmu akyi, rekyerɛ sɛnea na ɛsɛ sɛ wɔbyedua nsɛmmisa biara.
Ato yɛ Forson. Afenyo da so yɛ Markin. Na ɔsono no da so rehwehwɛ mmuaeɛ krataa akyi a sɔhwɛhwɛfoɔ no agye nkrataa no dedaw.
Sikasɛm so hwɛ nyɛ akansie a akyire nteaseɛ nya akatua.
Ghana ni Foforo no ɛsɛ sɛ ɔko tia sɛ ɔbɛyɛ kamfofoɔ anaa obi a ɔkasa tia adeɛ biara daa.
Di ahurisie wɔ deɛ ɛfata ayeyie ho. Bisabisa nsɛm wɔ deɛ ɛfata nhwehwɛmu ho. Bisabisa adanseɛ wɔ baabi a wɔka nsɛm.
Efisɛ sikasɛm so hwɛ nyɛ akyinnyegyeɛ a wɔdi nkonim.
Ɛyɛ asetena a Ɛyɛ yie ho dwuma.
Mid-Year Review no kyerɛ sɛ Ghana asiesie ne sikasɛm afiri fa kɛseɛ. Sɔhwɛ ankasa ne sɛ ebia saa afiri no betumi atwe kar no nyinaa kɔ anim, a ɛde akuafoɔ, dwadifoɔ, adwumayɛfoɔ, afiridwumayɛfoɔ, sukuuni a wiewieɛ ne apenpenfuo kɔ pɛ.
Ɛno ne mpuntuo a Ghanafoɔ keteewa bɛhunu koraa—ɛnyɛ deɛ wɔatwerɛ no wɔ budget krataa mu, na mmom deɛ wɔbetumi ate nka wɔ wɔn afie mu, wɔn dwumadi mu ne wɔn kotokuo mu.




Mmuae (0)