Environmental Protection Authority (EPA) ka sɛ wɔbɛhyɛ ɔman no nyinaa amansan nkitahodi ne adwumayɛfo nkitahodi mu den ansa na nhyehyɛe a wɔayɛ sɛ wɔbɛbara mprɛnsa koro styrofoam aduane kyekyedeɛ wɔ Ghana no ahyɛaseɛ, a botaeɛ ne sɛ nnipa de wɔn pɛ bɛdi so ansa na nhyehyɛeɛ no ahyɛaseɛ wɔ Ɔpɛpɔn 1, 2027.
Berɛ a ɔreka nsɛm wɔ Loud and Green X Spaces dwumadi a ɛtɔ so nwɔtwe mu no, EPA Nhyehyɛeɛ Kwankyerɛfoɔ a ɔhwɛ Nnipa Tenabea so, Hope Smith Lomotey, kaa sɛ Tumidie no de mfeɛ bebree ne nnipa a wɔwɔ prastik nhyehyɛeɛ mu no akasa na wɔbɛtoa so de nkitahodi ho dwumadie yi bɛko mmorɔm mmorɔm kɔsi berɛ a nkyerɛkyerɛ yi bɛhyɛ aseɛ.
“Ɛrenya obiara so sunsuansoɔ pɔtee biara, nso ɛbɛnya, ɛfiri sɛ yɛresesa biribi. Yɛrefiri polystyrene anaa mprɛnsa koro styrofoam so kɔ ade foforɔ a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia no so,” Owura Lomotey kaa sɛɛ.
Ɔhyɛɛ Ghanafoɔ den sɛ wɔnhwɛ mfa boɔ a nneɛma a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia gye mprenren yi so nko ara, na mmom wɔndwen mfasoɔ a ɛbɛba daakye wɔ atwa yɛn ho ahyia ne amansan apɔmuden so berɛ a yɛresesa yi ho.
“Mo ma yɛnsusu boɔ no ho yie. Boɔ no, ɛnyɛ sika nko ara, daakye boɔ no, apɔmuden boɔ, atwa yɛn ho ahyia boɔ, ne nsɛe foforɔ nyinaa ka ho. Ɛno na ɛde yɛn baa baabi a yɛsiisii yɛn tirim sɛ yɛsese kɔ nneɛma a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia kyekyedeɛ so,” ɔkae.
Owura Lomotey kaa sɛ EPA ne aduane-de-ba-ɔman-mu, nnwuma a wɔyɛ nneɛma, ahɔhodan akyi adwumayɛfoɔ, aduanedan, aduanetɔnfoɔ ne nnwuma foforɔ a nhyehyɛeɛ yi bɛka wɔn no akasa dada.
“Yɛayɛ nkitahodi pii na nkɔmmɔdie no bɛtoa so ne wɔn a wɔde nneɛma ba ɔman mu no, ɛfiri sɛ wubuntumi mfa adeɛ biara a wɔde yɛ styrofoam mba ɔman mu a woannya kwan a efi EPA hɔ. Yɛne wɔn a wɔde nneɛma ba no nyinaa akasa. Yɛnim wɔn. Yɛne wɔn a wɔyɛ adwuma no akasa. Yɛne ahɔhodan wura, aduanetɔnfoɔ no akasa, na nkɔmmɔdie no bɛtoa so,” ɔkae.
Sɛɛ kwan a wɔbɛfa so ahyɛ amansan nkitahodi ho nkra den no fa bi no, Tumidie no hyɛ nkɔm sɛ wɔde wɔn nkra yi bɛkɔ aguadifoɔ ne tɔfoɔ hɔ tɛtee wɔ mmeaeɛ a aguadi kɛseɛ kɔ so wɔ ɔman no nyinaa mu.
“Ɛbɛba Benada, dapaa a ɛreba yi, yɛreko dwa mu. Yɛreyɛ nkuraase nkra kɛseɛ bi wɔ Makola, na yɛbɛyɛ float nso akɔ Accra akwan akɛseɛ so… na mantam ahorow no nso renoa wɔn ho nkitahodi dwumadie,” ɔdaasɔ adie.
Sɛnea ɔkyerɛeɛ no, nkitahodi yi bɛda nneɛma foforɔ a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia a ɛwɔ dwa so dada no adi, berɛ a wɔrehyɛ nnwuma den sɛ wɔnsesa ansa na berɛ a wɔahyɛ no arodu.
“Dada no, wɔn mu dodoɔ no ara reyɛ anaa wɔde [nneɛma foforɔ no] adi dwuma. Nnipa bi ahyɛaseɛ dedaw sɛ wɔde reydi dwuma… Wɔn a wɔyɛ nneɛma no resesa nkakrakakra. Na yɛrehwɛ sɛ ɛba Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so 1, 2027 a, yɛbɛsesa koraa kɔ saa nneɛma foforɔ yi so,” ɔkae.
Berɛ a ɔreka nsɛm a ɛfa boɔ a ɛsɔ ne kyekyedeɛ a ɛporeɛ ho no, Owura Lomotey gyee toom sɛ nneɛma a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia no boɔ yɛ den sen styrofoam seesei, nso ɔkyerɛe sɛ ɔwɔ anidasoɔ sɛ boɔ no bɛsian berɛ a yɛda so reyɛ nneɛma bebree na nnipa rehwehwɛ no pii no.
“Ɛyɛ nokware. Biribiara a ɛyɛ fɛfɛɛfɛ (green), biribiara a ɛnsɛe atwa yɛn ho ahyia no boɔ yɛ den kakra ɛfiri sɛ ɛye pa ara wɔ atwa yɛn ho ahyia ne amansan apɔmuden ho… Ɔbara no akyi, sɛ nnipa pii fa so de ba ɔman mu, reyɛ anaa wɔde redi dwuma a, ahwehwɛdeɛ no bɛkɔ anim. Nso ɛda adi sɛ, boɔ no bɛgyina na ɛba fam nkakrakakra.”
Berɛ a ɔresi so dua sɛ amansan nkitahodi ne kwan a EPA pɛ sɛ wɔfa so no, ɔkaa sɛ Tumidie no asiesie wɔn ho sɛ wɔbɛhyɛ ɔbara no mu den baabi a ɛho hia berɛ a ɛhyɛ aseɛ yɛ adwuma no.
“Ɛyɛ yɛn mpaebɔ sɛ obiara remmabu ɔbara no so,” ɔkae.
Ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ styrofoam nneɛma a wɔabra a wɔde bɛba ɔman mu wɔ Ɔpɛpɔn 1, 2027 akyi no, wɔremma kwan wɔ Ghana hyɛn gyinabea ahorow no, na atumfoɔ bɛgye afiri wɔn nsam.
“Sɛ wode nneɛma no ba a, wubuntumi nnyi firi hɔ. Wubuntumi nnyi firi hɔ… Wɔbɛgye wɔ hyɛn gyinabea hɔ.”
Ɛmfa ho sɛ EPA wɔ tumi a wɔde bɛhyɛ aseɛ no, Owura Lomotey kyerɛe sɛ ɔwɔ anidasoɔ sɛ obiara a ɔbɛdi so no bɛma asotwe dwumadie ho ammia pii.
“Mewɔ gyidi wɔ Ghanafoɔ mu ɛfiri sɛ ɛnyɛ mprɛnsa a edi kan a yɛrebara biribi ni. Nnipa gye to mu. Na minim sɛ yɛrenkɔsi baabi a yɛbɛkɔ dwa mu nkorɔm nkye nnipa sɛ wɔda so de styrofoam redi dwuma. Obiara bɛdi so.”
Ɔkyerɛe sɛ Ghana ayɛ nseseɛ ahorow a ɛyɛ atwa yɛn ho ahyia ho adwuma a ɛkɔɔ so yie wɔ mfeɛ a atwam no mu, a leaded fuel a wɔyi fii hɔ ne nhyehyɛeɛ a wɔde baa prastik kyekyedeɛ so wɔ semente adwumayɛ mu ka ho, a ɔkyerɛe sɛ ɔwɔ anidasoɔ sɛ ɔman no nseseɛ a ɛfiri styrofoam so no bɛnya nkɔsoɔ korɔ no ara.





Mmuae (0)