Nkuro a ɛwɔ Ghana–Togo hyeɛ so wɔ Oti Mantam mu no asan ama wɔn nne so hwehwɛ akwan a eye, apɔmuden nhyehyɛeɛ, nkitahodiɛ ne bammɔ berɛ a Ghana Boundary Commission wiee nnanson nhwehwɛmu a ɛkɔɔ so nna num a ne botaeɛ ne sɛ ɛbɛhyɛ hyeɛ so nnisoɔ den na wɔahwɛ nkɔsoɔ ho nsennennen a ɛwɔ mfeɛ no mu.
Ghana Boundary Commission (GhBC) so amansan panin, Major General Anthony Ntem, no na ɔdii nhwehwɛmu no anim firi Ayɛwohomumu 27 kɔsi 31 wɔ Kadjebi District, Nkwanta South Municipality ne Nkwanta North District mu.
Dwumadie yi bɔɔ mmɔden wɔ Commission no mmɔdenbɔ mu a ɛbɛhyɛ hyeɛ so nnisoɔ den, ama hyeɛ so bammɔ atu mpon, asɔ nkitahodiɛ a wɔne hyeɛ so nkuro kura no mu, na wɔahwɛ nkɔsoɔ ne nnipa bammɔ ho nsennennen a emu fiewura a wɔte Ghana apueeɛ hyeɛ so no hyia.
Dwumadie no kuraa nkitahodiɛ a wɔne wɔn a asɛm no fa wɔn yɛeɛ, mfeɛ so ahyiamu, hyeɛ so bammɔbea ahodoɔ a wɔasɔ ahwɛ, ne Amanaman Ntam Hyeɛ Dum (IBPs) ho nhwehwɛmu.

Berɛ a wɔyɛɛ nhyiamu wɔ Kadjebi District mu no, Amansan Panin no ne ne ahenfo a wɔka ne ho no hyiae amansan a wɔte Ampeyoo, Ahamansu ne Butabe wɔ Dodi Papaso ansa na wɔrekɔ Nkwanta South Municipality, baabi a Kuropɔn So Sahene, Joseph Awal Abubakari Antwi, bɛkaa wɔn ho.
Wɔn a wɔkɔɔ hɔ no ne amammerɛ mpanimfoɔ, nsɛsoɔ panin ne amansan a wɔte Dadiase, Kue ne Chillinga nkɔmmɔbɔ faa hyeɛ so bammɔ, hyeɛ so nkitahodiɛ, hyeɛ so hwɛ ne asetra ne anigyeɛ ho nsennennen a ɛwɔ hyeɛ so nkuro no so no ho.
Nkuro mu fiewura no faa kwan no so de yɛɛ kyerɛkyerɛɛ nsɛnnennen a ɛfa mpuntundwuma a ɛbɔ wɔn abrabɔ nkonyim.
Berɛ a ɔreka nsɛm ama Dadiase Traditional Council no, Dadiase Amankrado, Nana Amanfo Monfakye I, dii awerɛhoɔ wɔ nkitahodiɛ kwan a ɛnyɛ papaa a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ho, na ɔkae sɛ ɛma ɛyɛ den sɛ wɔbɛfrɛ bammɔ adwumayɛfoɔ wɔ berɛ a asiane bi asi. Wɔn a wɔgyinaa Kue ananmu no nso de nsɛm a ɛte saa ara toɔ dwa.
Chillinga fiewura kɔɔ so de srɛɛ sɛ wɔansi kwan a afidie tumi fa so a ɛkyekyere nkuro no ne Nkwanta, na wɔkyerɛɛ sɛ mprempren afumguadifoɔ ne ɛwoɔ guadifoɔ nante bɛyɛ dɔnhwereɛ nan ansa na wɔanya afidie a ɛbɛoa wɔn de wɔn nnɔbaeɛ kɔ dwa so.
Wɔsan nso srɛɛ sɛ wɔmma apɔmuden, adesua, dwa ho nhyehyɛeɛ ne bammɔ ho nneɛma atu mpon, na wɔkyerɛɛ saa nneɛma yi sɛ ɛho hia na ama abrabɔ atu mpon ne sɛ nkɔsoɔ bɛyɛ ntɛm wɔ hyeɛ so nkuro mu.

Nhwehwɛmu no wiee wɔ Nkwanta North District mu, baabi a Major General Ntem, a na Mansini panin Dordoe Kudjoe Isaiah ka ne ho no, ne amammerɛ mpanimfoɔ, nsɛsoɔ panin, bammɔ dwumayɛfoɔ ne Tinjase amansan kɔɔ nkɔmmɔbɔ mu.
Nkɔmmɔbɔ no sii pi wɔ bammɔ a ɛwɔ Ghana–Togo hyeɛ so, Amanaman Ntam Hyeɛ Dum tebea, hyeɛ so nkitahodiɛ ne nnipa bammɔ ho nsɛnnennen a fiewura yi hyia ho.
Nkuro mu amansan srɛɛ aban sɛ ɔnyɛ ntɛm nsi Kpassa–Tinjase kwan a ɛkɔ Tinjase hyeɛ so kwan no, na wɔkae sɛ kwan a eye no bɛma kwan a ɛyɛ mmerɛ na ama sikasɛm dwumadie akɔ so yie.
Wɔsan nso hwehwɛɛ nsuo a ɛho te ne apɔmuden yɛbea a eye.
Berɛ a ɔreyɛ mmuaeɛ kɔsi nsɛm a wɔdii ho dwuma wɔ nkitahodiɛ no mu no, Major General Anthony Ntem kamfoo nkuro mu fiewura a wɔte amanaman ntam hyeɛ so no boasetɔ ne wɔn man dɔ.
Ɔhyɛɛ nkuro no bɔ sɛ Ghana Boundary Commission no ne asoeɛ, dwumadibea ne nhyehyɛeɛ a ɛfata, metropolitan, municipal ne district assemblies, ne nkɔsoɔ afa ahodoɔ bɛyɛ adwuma na ama wɔanya mmoa a ɛbɛsiesie wɔn nsɛnnennen.
Hyeɛ dum ne hyeɛ so bammɔbea a wɔkɔhwɛeɛ
Wɔkyɛn nkitahodiɛ a wɔne wɔn a asɛm no fa wɔn yɛeɛ no, Amansan Panin no ne ne kuo no kɔhwɛɛ Ghana–Togo amanaman ntam hyeɛ no mu fa ahodoɔ pii.
Kuo no hwɛɛ Amanaman Ntam Hyeɛ Dum pii tebea na ama Commission no ate hyeɛ no ho nsɛm ase yie na wɔahwɛ siesie biara a ɛho hia.

Wɔn a wɔkɔɔ hɔ no san kɔsraa hyeɛ so bammɔbea ahodoɔ a wɔasɔ ahwɛ, baabi a wɔne Customs Division of the Ghana Revenue Authority, Ghana Immigration Service ne bammɔ adwumayɛfoɔ ahodoɔ bɔɔ nkɔmmɔ.
Nkɔmmɔbɔ no sii pi wɔ adwumayɛ ho nsennennen ne nhyehyɛeɛ a ɛbɛhyɛ hyeɛ so bammɔ den berɛ a ɛrma amamneɛ ne aguadiɛ a ɛfata kɔ so wɔ hyeɛ so yie.
Ghana Boundary Commission no kae sɛ dwumadie yi de sii pi wɔ ne botaeɛ mu sɛ ɛbɛbɔ Ghana amanaman ntam hyeɛ ho ban, ama hyeɛ so nnisoɔ den, na woahyɛ hyeɛ so nkuro asetra ne sikasɛm nkɔsoɔ den denam amammerɛ mpanimfoɔ, mpɔtam nsɛsoɔ, bammɔ adwumayɛfoɔ ne nkɔsoɔ afa ahodoɔ nkitahodiɛ a ɛkɔ so bere mpo so.






Mmuae (0)