Ghana Red Cross Society (GRCS), nam mmoa a wɔnya fii International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies (IFRC) hɔ so, ahyɛ amansan ntɛmso nsuyiri mmoa dwumadi a ɛbɛkɔ so bosome nsia ase aban kwan so, a ne bo yɛ bɛyɛ GH¢8.3 million de de nkwa-gye adɔyɛ mmoa bɛma nnipa mpempem a nsuyiri a ɛsɛee nneɛma pii wɔ Ghana mmeae horow wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no mu no tɔɔ wɔn so.
Bere a ɔrehyɛ dwumadi no ase wɔ kaseɛbɔfo nsɛmbisa ase wɔ Accra wɔ Fida no, Ghana Red Cross Society Ɔkyerɛwfo Panin, Eric Gregory Kwatia, kyerɛɛ nsuyiri no mu sɛ ɛyɛ adɔyɛ amanehunu a emu yɛ den paa a ato ɔman no wɔ mfe kakra a atwam reko mu, bere a osi so dua sɛ nsɛeɛ a esii no kɛseɛ no hwehwɛ ntɛmso mmoa a ehuam a yɛde baako bom yɛ.
Bere a ɔrekasa wɔ Ghana Red Cross Society ne IFRC din mu no, Owura Kwatia kae sɛ dwumadi a wɔahyɛ no ase no si wiase afanaa nyinaa Red Cross ne Red Crescent Movement bɔhyɛ so dua sɛ wɔbɛgyina Ghana Aban ne nkuro a asiane no tooo wɔn no akyi wɔ wɔn bere a emu yɛ den paa mu.
“Yɛahyia ha nnɛ wɔ ntɛmso ne botae koro a yɛakyɛ so de bɛyɛ biribi wɔ nsuyiri amanehunu kɛse a emu yɛ den paa a ato yɛn ɔman no wɔ mfe kakra a atwam mu no ho,” ɔkae.
“Asiane no kɛseɛ hwehwɛ sɛ yɛyɛ ntɛmso adeɛ, yɛyɛ no nkabom mu ne nkwa-gye dwumadi.”
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ dwumadi no bɛma adɔyɛ mmoa a ɛka bom kɔma mmerɛwyɛfo nnipa 30,000 wɔ Greater Accra, Central, Volta ne Western North Mantam mu, mmeae a nsuyiri no kaa wɔn paa no.
Owura Kwatia kae sɛ asiane no bae bere a osuo kɛse a emu yɛ den paa tɔɔ mprɛnsa mprɛnsa wɔ bere a nsuo tɔ paa wɔ Ghana no, wɔ Ayɛwohomumɔ 2026 mu.
Ɛwom sɛ Ghana Meteorological Agency (GMet) de kɔkɔbɔ pii mae wɔ ewiem nsakrayɛ a emu yɛ den a ɛrekɔ so a ɛbɛma nsuyiri aba wɔ Ghana anaafoɔ nyinaa ho mpo, tebea no sɛee kɛse wɔ Ayɛwohomumɔ 29 anopa no mu, bere a dɔnhwerew 13 sam a nsuo tɔe a angyae no ma asubonten, nsuka ne kuro mu asubonten nsu-fĩ akwan bubui.
Osuo kɛse a ebi mmae da no maa nsuyiri tɛree wɔ mantam anan a asiane no tooo wɔn no mu, ma emimii nkuro pii, etwaa akwan mu, esɛɛ afie ne nkuro mu adansi nneɛma a ɛho hia.
“Tebea no sɛee mpofirim,” Owura Kwatia hyɛɛ nsow.
“Osuo tenten a emu yɛ den no bubuu asubonten, nsuka ne kuro mu nsu-fĩ akwan, a ɛde nsuyiri amanehunu kɛse bae.”
Bere a Ɔkyerɛwfo Panin no rekyerɛ adɔyɛ mu sunsuansoɔ a ɛbae no, ɔkae sɛ nsuyiri no agya nsɛeɛ kɛseɛ wɔ ɔman no nyinaa mu.
Eduu Ayɛwohomumɔ 30 no, nnipa 30 na wɔahwere wɔn nkwa, nnipa kyɛn 70 na wɔapira, bere a nnipa 30 da so yew.
Ne nyinaa mu no, nsuyiri no kaa nnipa 69,867, ma nnipa mpempem pii hwereee wɔn afie bere a nsuyiri no mimii nkuro ma mmusua hyɛɛ aseɛ kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ nsukuu, asɔredan ne bere tiawa suabon foforo mu.
Nnipa pii asetena mu nneɛma nyinaa asa bere a wɔasɛe afie, adwumayɛbea ne mfuo no.
Wɔ Central ne Western Mantam mu nkoa no, nnipa a wɔborɔ 7,000 na wɔannya baabi nda bere a nsuyiri faa wɔn afie kɔe anaa ɛsɛee no kɛse no.
Akwan, twene ne amansan adansi nneɛma foforo nso sɛee kɛse, a ɛsɛee mmoa kɔ so ne akwantuo ne sikasɛm dwumadi nso.
Owura Kwatia kyerɛɛ asiane no mu sɛ ɛkyɛn akontabuo nsɛm ara kwa.
“Ɛnyɛ akontabuo mu amanehunu ara kwa. Ɛyɛ nnipa tebea a emu yɛ den a ɛreka mmusua, mmofra, nkokoraa ne mmerewa ne yɛn mpɔtam hɔ mmerɛwyɛfo paa no,” ɔsii so dua.
Ɔkyerɛwfo Panin no bɔɔ kɔkɔ sɛ nsuyiri no ama yareɛ a ɛbɛtumi atrɛm no ho asiane adoɔ kɛse nam nsuo a amene fĩ ne guankɔbea a nnipa adɔɔso wɔ hɔ kyɛn so no so.
Sɛnea ɔkyerɛ no, nkuro no seesei hyia yareɛ a nsuo de ba ho asiane kɛse a cholera, ayaase-yareɛ a emu yɛ den, dysentery ne typhoid ka ho, saa ara nso na mmoawa yareɛ te sɛ asɔkye (malaria) a ɛda so wɔ Ghana no ka ho.
Ɔkae sɛ, yareɛ amanehunu a ɛtɔ so mmienu a yɛbɛsi ho kwan no bɛyɛ dwumadi atitiriw a wɔde bɛdi kan no mu baako.
Nsuyiri no akyi pɛɛ no, Ghana Red Cross Society de ne ntɛmso mmoa akwan hyɛɛ aseɛ de boaasɛm a aban reyɛ no.
Owura Kwatia daa no adi sɛ Fekuo no somaa adwumayɛfo 10 ne pɛ-adwumayɛfo 50 sɛ wɔnkɔboa na wɔnhwehwɛ na wɔngye nnipa, wɔmma mfitiaseɛ ayaresa mmoa, wɔmma adwene ne nkate mmoa na wɔnyɛ nkuro a asiane no tooo wɔn no ahiadeɛ ho hwehwɛm ntɛmsoɔ.
Nsokwa, ɔpene so sɛ amanehunu no kɛseɛ kɔɔ anim ntɛm kyɛn ahyehyɛdeɛ no tumi a wɔde bɛyɛ adwuma no.
Bɔne a wɔde bɛhyɛ mmoa no den no, IFRC de ne Disaster Response Emergency Fund (DREF) hyɛɛ aseɛ, a ɛmaa Ghana Red Cross Society tumi yɛɛ adɔyɛ mmoa kɛseɛ a ɛka mmeae pii bom.
“DREF ma yɛtumi de adɔyɛ mmoa a ɛwɔ bere mu, a ehuam na ɛka mmeae pii bom kɔma mmusua mmerɛwyɛfo paa a nsuyiri kaa wɔn no,” ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Owura Kwatia kae sɛ wɔbɛyɛ ntɛmso dwumadi no bosome nsia a ne bo a wɔabu yɛ GH¢8.3 million, a adɔyɛ nnyinasosɛm a ɛfa nnipadɔ, teneneeyɛ ne afa-nye-ho so bɛkyerɛ kwan, bere a wɔda so kura akontabuo ne anidie a wɔde ma nnipa a asiane no tooo wɔn no mu.
Wɔayɛ mmoa dwumadi no sɛ ɛbɛma nkwa-gye mmoa a ɛka bom ne mfitiaseɛ dwumadie mmoa kɔma nsuyiri no mu nnipa wɔ mantam anan a asiane no tooo wɔn no mu.

Wɔ ntɛmso dabere afa mu no, Ghana Red Cross Society bɛkyɛ ntɛmso mmoa nneɛma ama mmusua a wɔn afie sɛeee.
Mmoa nneɛma no bi ne:
- 150 ntɛmso dabere nneɛma kiti
- 2,000 kuntu
- 2,000 mfifii (gyaade) nneɛma kiti
Wɔbɛkyɛ nneɛma no ama mmusua 2,000 a wɔyɛ mmerɛwyɛfo paa, bere a pɛ-adwumayɛfo a wɔatete wɔn no nso bɛma mfiridwuma mu akwankyerɛ wɔ dabere a ɛyɛ bammɔ adansi ne nsiesiei kakra ho de anyan mfitiaseɛ ntetee.
Bere a Fekuo no rehu sika fam ɔhaw a mmusua a asiane no tooo wɔn no hyiae no, wɔbɛma sika mmoa a nhyehyɛe biara nni ho ama mmusua mmerɛwyɛfo 1,050, a ɛgyina hɔ ma nnipa bɛyɛ 5,250.
Mmusua biara bɛnya GH¢1,200 nam mobile money kwan so.
Owura Kwatia kae sɛ sika a wɔde bɛma kwan no bɛma anyonko no tumi akyerɛ wɔn ahiadeɛ atitiriw, sɛ ɛyɛ aduane tɔ, ayaresa sika tua, afie a asɛe nsiesiei anaa fie nneɛma ho ka foforo tua.
“Saa sika mmoa yi ma mmusua tumi de wɔn ahiadeɛ di kan,” ɔkae. “Ɛyɛ anidie, ɛyɛ adwuma yiye na ɛhyɛ mfitiaseɛ dwumadie den.”
Ntɛmso dwumadi no nso ka apɔwmuden dwumadi kɛse a ne botae ne sɛ ɛbɛsi yareɛ a ɛbɛtumi atrɛm ho kwan na ɛdi asiane no ho adwene ne nkate mu sunsuansoɔ ho dwuma.
Mmoa a wɔayɛ ho nhyehyɛe no bi ne:
- Nsowa 2,000 a wɔade ahyɛ mu kyo kɔma mmofra a wɔnnii mfe mpanin anan, mmaa a wɔeminsɛn ne nkokoraa ne mmerewa.
- Ntetee ne ɔsoma a wɔde pɛ-adwumayɛfo 200 bɛkɔ nkuro mu apɔwmuden nkɔso, mfitiaseɛ ayaresa mmoa, adwene ne nkate mmoa ne yareɛ so hwɛ mu.
- Adwumayɛ ne nkyɛgya a wɔde mpɔtam ne suban nsakrae nkitahodi nneɛma 7,000 bɛkyɛ, a mfonini, krataa nketa ne flip charts ka ho de hyɛ apɔwmuden suban den wɔ nkuro a asiane no tooo wɔn no mu.
Bere a Ghana Red Cross Society rehu asiane a emu yɛ den a nsu-fĩ ne ahotew bɔne de ba no, wɔde Nsuo, Ahotew ne Ho-hohoro (WASH) mmoa dwumadi atotɔ ne ntɛmso dwumadi no mfimfini.
Dwumadi no bɛka ho:
- Ahotew ne anidie kiti 1,700 a wɔbɛkyɛ ama mmusua 850, a ɛbɛboa mmaa ne mmabaa paa nam ahotew nneɛma ne nneɛma a ɛho hia a wɔde bɛma so.
- Aquatabs 20,000 a wɔde bɛma mmusua 2,000 de ama nsuo pa a wɔnom ho kwan ayɛ yiye.
- Nsa-hohorobea 50 a wɔbɛsi wɔ nsukuu, ayaresabea ne dwaso mmeae.
- Pɛ-adwumayɛfo 200 a wɔbɛtete wɔn wɔ ahotew nkɔso, yareɛ nsanyan ho banbɔ ne mpɔtam ahoteɛ kampaen mu.
- Banbɔ ntaadeɔ (PPE) sets 500 a wɔbɛkyɛ ama pɛ-adwumayɛfo ne adwumayɛfo a wɔrefe mmoa dwumadi no mu.
Owura Kwatia kae sɛ dwumadi no bɛka Banbɔ, Bɔbeasu ne Fra-mu (PGI) bom wɔ mmoa dwumadi biara mu de ahwɛ sɛ mmoa no bɛdu obiara nkyɛn pɛpɛɛpɛ.
Wɔde di kan bɛma mmusua a mmaa na wɔda ano, mmofra, nkokoraa ne mmerewa ne nnipa a wɔwɔ dɛmdi.
Ɔde kaaho sɛ adwumayɛfo ne pɛ-adwumayɛfo nyinaa bɛnya ntetee wɔ banbɔ nhyehyɛeɛ, nna mu adidabɔ ne ntini-so-hyɛ a wɔbɛsi ho kwan, mmofra banbɔ, kɔkɔbɔfo banbɔ ne Fekuo no abrabɔ akwankyerɛ so de akura adɔyɛ dwumadi gyinapɔn a ɛsoro paa no mu.
Mpɔtam Nkitahodi ne Akontabuo (CEA) nso bɛyɛ dwumadi no gyinapɔn kɛse baako.
Fekuo no wɔ adwene sɛ ɛbɛsi mpɔtam nsɛmbisa ne afebɔ akwan de ahwɛ sɛ nnipa a asiane no tooo wɔn no bɛtumi ade wɔn ho ahyɛ nyansapɔ mu na wɔatumi akyerɛ sɛnea wɔde adɔyɛ mmoa bɛma.
Saa nkitahodi dwumadi yi bɛdu nnipa 240,000 nkyɛn tɛɛ na amansan mmoa yi aboa nnipa bɛyɛ 300,000 foforo nso nam kwan foforo so.
Ɔkyerɛwfo Panin no sani sii Ghana Red Cross Society mmoayɛ dwumadi a ɛne amansan tumidifo yɛ adwuma no so dua, bere a ɔhyɛɛ nsow sɛ ahyehyɛdeɛ no da so ne National Disaster Management Organisation (NADMO) yɛ adwuma paabɔnam National Emergency Operations Centre ne mansini mu nkabom akwan so.
Ɔkae sɛ nkabom no botae ne sɛ ɛbɛboa aban dwumadi, a ɛbɛsi mmoa a yɛde bɛmma mprɛnsa ho kwan na wɔde nneɛma a ɛwɔ hɔ no adi adwuma kɛse.
Owura Kwatia nso daa mfiridwuma ne dwumadi mmoa a IFRC Country Cluster Delegation, Africa Regional Office ne Abuja Cluster de mae no adi.
Owura Kwatia bɔɔ kɔkɔ sɛ Ayɛwohomumɔ nsuyiri no kyerɛ sɛnea Ghana mmerɛwyɛ wɔ ewiem nsakrayɛ ne ewiem tebea a emu yɛ den a ɛreba mmrɛ pii no so renyin.
Ɔsrɛɛ aban asoɛe, United Nations nkorabata, nkɔsoɔ anyonko, amansan ahyehyɛdeɛ, ankorankorɛ adwumayɛbea, kaseɛbɔfo ne amansan wiase dwumadibea sɛ wɔmmoa adɔyɛ mmɔdenbɔ no so.
“Adɔyɛ ahiadeɛ no yɛ kɛse na bere a yɛde bɛyɛ adwuma ne seesei,” ɔkae.
“Yɛntumi nyɛ no yɛn mmiako. Yɛhwehwɛ mo asɔre-gyina ne bɔhyɛ. Nam nkabom so no, yɛbɛtumi de ntɛmso mmoa ama, asi amanehunu foforo ho kwan na yɛaboa yɛn nkuro mfitiaseɛ dwumadie.”
Ɔdaa Ghana amansan ne wiase amansan ase wɔ wɔn nkabom ho, bere a ɔhyɛɛ nsuyiri nkuro a asiane no tooo wɔn no bɔ sɛ Ghana Red Cross Society bɛda so akura bɔhyɛ mu de aboa mpɔtam no mfitiaseɛ dwumadie bere a wɔrehyɛ asiane ho ahoboa ne gyina-pintu den wɔ ɔman no nyinaa mu.
“Ghana Red Cross wɔ ha kyɛ,”
“Yɛbɛda so de mmoa ne nsi-so ama nkuro a asiane no tooo wɔn no na yɛahyɛ asiane ho ahoboa ne gyina-pintu den wɔ yɛn dɔ man no mu,” ɔde wiei.






Mmuae (0)