Ghana Red Cross Society (GRCS) Ɔtwerɛfoɔ Panin, Owura Eric Gregory Kwatia, abɔ kɔkɔ sɛ Ghana ewiem nsakraeɛ ne ewiem nsɛm a emu yɛ den a ɛrekɔ so kɔ anim no de nhyɛsoɔ a ɛnsɔɔ da nso reto adwumayɛfoɔ a wɔboaboa nneɛma ano ma nnipa a wɔnam mmusuo mu ho nhyehyɛeɛ so, na ɔrefrɛ ɔman no nyinaa sɛ wɔnyɛ baako mmɔ mpɔtam a wɔnyɛ den ho ban afiri mmusuo a ɛreba daakye ho.
Bere a ɔrekasa wɔ amandwuma dwumadi a Ghana Red Cross Society yɛeɛ de hyɛɛ gye-me-nkwa dwumadi ase ma nsuyiri ho wɔ Accra wɔ Fiada, Kutuonim 30 (July 30) no, Owura Kwatia kaae sɛ nsuyiri a ɛsɛee nneɛma pii a ɛtɔɔ mantam nan mu wɔ Ayɛwohomumɔ (June) mu no ɛseɛ sɛ ɛyɛ kɔkɔbɔ ma ɔman no sɛ wɔnhyɛ mmusuo ahoboa, gyinayeɛ ne ahofama gye-me-nkwa nhyehyɛeɛ den.
“Ayɛwohomumɔ nsuyiri no yɛ nkaebɔ a emu da hɔ fa Ghana a ne ho yɛ mmerɛ kɔ anim wɔ ewiem nsakraeɛ ne ewiem nsɛm a emu yɛ den ho,” ɔkae. “Nnipa a wɔhĩa mmoa dɔɔso kɛse na ɛsɛ sɛ yɛyɛ adwuma seesei ara.”
N'nsɛm no baae bere a Ghana Red Cross Society, a mmoa firi International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies (IFRC) hɔ ka ho no, yiɛ GH¢8.3 million Disaster Response Emergency Fund (DREF) dwumadi a ne botaeɛ ne sɛ ɛbɛboa nsuyiri no mu nsɛm a ɛtoo nnipa 30,000 wɔ asram nsia a ɛreba no mu.
Nsokwaa, Owura Kwatia siise so sɛ bere a gye-me-nkwa mmoa ho hia no, mmusuo a ɛtɔeɛ nkyɛeeɛ no kɛseɛ kyerɛ sɛ mmoakuo ntumi nyɛ adwuma yie a ayɔnkofa kɛseɛ nni aban nsosɔɛ, nkɔsoɔ ayɔnkofoɔ, ankorankora nnwuma ne mpɔtam hɔ mpanimfoɔ ntam.
“Yɛntumi nyɛ nkutoo,” ɔka kyerɛɛ nsɛmkyerɛwfoɔ. “Yɛhĩa aban nkyekyɛm, United Nations, aban nnyae nnwuma, ankorankora nnwuma, dawurbɔ nnwuma ne Ghanaani biara asɔdemɛ ne bɔhyɛ. Sɛ yɛka bom a, yɛbɛtumi asiw amanehunu foforɔ ano na yɛaboa mpɔtam hɔ ma wɔasɔre bio.”
Owura Kwatia kae sɛdeɛ nsuo a etoo dendenntenn mprɛnsa mprɛnsa wɔ Ghana nsuotɔ berɛ kɛseɛ mu no vieeɛ ma ɛde nsuyiri a ɛyɛ hu baeɛ wɔ Ayɛwohomumɔ 29 (June 29).
Ɛmfa ho kɔkɔbɔ mprɛnsa mprɛnsa a Ghana Meteorological Agency de maae fa nsuyiri a ɛtumi ba mpofirim ho no, nsuo a etoo boro dɔnhwereve 13 mpo yɛɛ ma asubonten, nsuka ne nsuka a wɔyayɛ no yɛɛ ma buruburu, na ɛde nsuyiri trɛɛtrɛɛ baa Greater Accra, Central, Volta ne Western North Mantam mu.
Mmusuo no yii krowura ne nkuraaseɛ mmeaeɛ mmerɛyɛ adi kyereɛ ewiem nsɛm a emu yɛ den a ɛrekɔ so kɔ anim, bere a nsuyiri sɛee afie, akwan, twene ne amanfoɔ nneɛma titire.
“Mmusuo no kɛseɛ hĩa anmonmu anmonmu, ntontonsom ne nkwa-gye adwuma,” Owura Kwatia kae.
Sɛnea nsɛm a Ghana Red Cross Society de toom kyerɛ no, nsuyiri no kaa nnipa 69,867, ma mpempem pii nnya baabi nda na ɛhyɛɛ mmusua pii ma wɔkɔtenaa bere tiawa dabere a wɔyɛɛ no sukuu, asɔredan ne amanfoɔ adan a ɛkeka ho mu.
Dekodeɛ a ɛkɔɔ so besi Ayɛwohomumɔ 30 (June 30) no, mmusuo no kumm nnipa 30, maa nnipa boro 70 pirae, bere a nnipa 30 foforɔ nso ayera.
Wɔ Central ne Western Mantam mu nkutoo no, amansin a wɔboro 7,000 wuraa wɔn afie guiee bere a nsuyiri bɔ faa mpɔtam hɔ no.
Ɛnhyɛ akyi ma nneɛma a ɛsɛeeɛ no, Owura Kwatia bɔɔ kɔkɔ sɛ kɔm ne amanehunu no da so rehunahuna nnipa asetena ne amansan apɔmuden, na nsuo a agyimi ne mmeae a nnipa ahyɛ hɔ ma pii no rema yareɛ tumi trɛntrɛɛ ntɛm.
Ɔkae sɛ kɔlera (cholera), ayaresabodeɛ, yafunu tu denden, typhoid ne asɔkwa (malaria) tumi trɛntrɛɛ wɔ wɔn a wɔatu wɔn afiri wɔn afie mu no ntam.
“Ɛnyɛ nkontabuo mu amanehunu nkutoo ne oyie,” ɔkae. “Ɛyɛ nnipa mmusuo kɛse a ɛreha mmusua, mmofra, nkokorafoɔ ne mmerewa, ne nnipa a wɔn ho yɛ mmerɛ kyɛne biara wɔ yɛn mpɔtam.”
Ɔtwerɛfoɔ Panin no yii adi sɛ Ghana Red Cross Society hyɛɛ n'ahoboa ne gye-me-nkwa nhyehyɛeɛ ase ntɛm ara bere a nsuyiri no baeeɛ no, bere a wɔde adwumayɛfoɔ 10 ne apɛde-adwumayɛfoɔ 50 kɔbɔɔ aban dwumadi a ɛrehwehwɛ nnipa na wɔagye wɔn nkwa no ho, ama ayaresabea mmoa a ɛdi kan, de adwene ne nkateɛ mu mmoa ama, na wɔayɛ nhwehwɛmu a ɛyɛ ntɛm wɔ mpɔtam a nsɛm no too wɔn no mu.
Nsokwaa, ɔgyee toom sɛ mmusuo no kɛseɛ yɛɛ kɛse ntɛm ara sen Fekuo no ntɛm adwumayɛ tumi.
Wei nti, IFRC no Disaster Response Emergency Fund a wɔde yɛɛ adwuma no ama ahyehyɛdeɛ no atumi ayɛ nneɛma trɛtrɛɛ de aboa nnipa wɔ mantam a nsɛm no too wɔn no mu.
“Yɛn gye-me-nkwa ahoboa anya ahooden nam DREF so, a ɛma yɛtumi de mmoa a ɛfata, nhyehyɛeɛ pa ne afa ahodoɔ mmoa ma mmusua a wɔn ho yɛ mmerɛ pa ara,” ɔkae.
Sɛ́ anka wɔbɛyɛ ntɛm mmoa nkutoo no, asram nsia dwumadi no hwehwɛ sɛ ɛbɛboa ntɛm adwumayɛ ne daakye nsɔre bio nyinaa.
Wɔ dwumadi no ase no, Ghana Red Cross Society bɛma dabere mmoadeɛ, fie nneɛma ne mfididwuma mmoa ama mmusua a wɔn afie sɛeeɛ.
Ahyehyɛdeɛ no nso yɛɛ nhyehyɛeɛ sɛ wɔbɛkyɛ dabere kits 150, ntoma kɛseɛ (blankets) 2,000 ne mmofra/mfeɛ nyinaa mfyɛn (kitchen sets) 2,000 ama mmusua a wɔn ho yɛ mmerɛ bere a wɔreboa mpɔtam hɔ ma wɔasi afie bio wɔ akwan a ɛsɔ ani so.
Sɛ deɛ ɛbɛyɛ a nsuyiri no sika nsɛm mu nkɛntɛnsoɔ bɛso no, mmusua 1,050 a wɔn ho yɛ mmerɛ—bɛyɛ nnipa 5,250—mu biara bɛnya GH¢1,200 nam mobile money so.
Owura Kwatia kyerekyerɛɛ mu sɛ sika a wɔde ma a ɛnni ahyɛdeɛ biara no ma mmusua tumi si gyinaeɛ wɔ wɔn ahiadeɛ titire so, sɛ ɛyɛ aduane tɔ, ayaresabea ka tua anaa afie a ɛsɛeɛ no siesie.
“Saan kwan yi bu nnipa a nsɛm no too wɔn no obuo na ɛboa nkɔsoɔ ntɛm,” ɔkae.
Gye-me-nkwa nhyehyɛeɛ no fa kɛseɛ bi bɛsi amansan apɔmuden ne yareɛ nsiewei so.
Ghana Red Cross Society pɛ sɛ ɛkyɛ ntontom ho ban bɔ nsamena (mosquito nets) 2,000, ntetee apɛde-adwumayɛfoɔ 200 wɔ apɔmuden nkɔsoɔ, ayaresabea mmoa a ɛdi kan ne yareɛ nhwehwɛmu mu, na wɔayɛ nhoma a ɛkyerɛkyerɛ nneɛma mu 7,000 de ama amansan anya nimdeɛ fa yareɛ nsiewei ho wɔ mpɔtam a nsuyiri no kaa wɔn no.
Nsuo, ahoteɛ ne ahotew adwumayɛ nso bɛda adi kɛse.
Ahyehyɛdeɛ no yɛɛ nhyehyɛeɛ sɛ wɔbɛkyɛ ahoteɛ ne anidie nneɛma (hygiene and dignity kits) 1,700, wɔde Aquatabs 20,000 bɛma de ama nsuonipa ma nnipa nom nsuo a ɛyɛ, wɔbɛsisi nsa ho hohoro mmeaeɛ 50 wɔ amansan mmeaeɛ na wɔatete apɛde-adwumayɛfoɔ ma wɔadi ahoteɛ dwumadi anim wɔ mpɔtam hɔ.
Owura Kwatia kae sɛ yareɛ nsiewei ho banbɔ ho hia sɛdeɛ gye-me-nkwa aduane ne dabere mmoa ho hia no.
Ɔtwerɛfoɔ Panin no siise so sɛ banbɔ ne nnipa nyinaa ka ho bɛyɛ adwuma no fa biara fapem.
Mmaa, mmofra, nkokorafoɔ ne mmerewa, mmusua a mmaa da anim ne nnipa a wɔwɔ dɔm mu dɔm a wɔn ho wɔ dɛm bɛnya ntene-so titire, bere a Red Cross adwumayɛfoɔ ne apɛde-adwumayɛfoɔ nyinaa bɛnya nteteeɛ wɔ banbɔ, nna mu nsisi ne nneyɔeɛ bɔne ano siw, mmofra banbɔ ne abrabɔ pa suban ho.
Fekuo no nso pɛ sɛ ɛhyehyɛ mpɔtam hɔ nkaebɔ ne mmuaeɛ nhyehyɛeɛ de hwɛ sɛ nnipa a nsɛm no too wɔn no bɛtumi de wɔn ho ahyɛ gyinaeɛ a ɛfa wɔn nsɔre bio ho no mu.
Sɛnea Owura Kwatia kyerɛ no, nkitahodi dwumadi wɔ mpɔtam hɔ no bɛtumi aduru nnipa 240,000 tɛɛ na bɛyɛ nnipa 300,000 nso bɛnya mu mmoa kwan foforɔ so.
Owura Kwatia siise Ghana Red Cross Society mmoa dwumadi yɛ ma amansan mpanimfoɔ so bio, na ɔkae sɛ ahyehyɛdeɛ no ne National Disaster Management Organisation (NADMO), National Emergency Operations Centre ne mansini nkyekyɛm nhyehyɛeɛ akuo rebaaboa adwuma yie de hwɛ sɛ nnipa mmoa no bɛka aban mmɔdenbɔ ho.
Ɔdaa aseda nso firi mmoa a ɛto kɔ anim a ɛfiri International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies hɔ, a Country Cluster Delegation, Africa Regional Office ne Abuja Cluster ka ho.
Bere a nneɛma titire a wɔde wɔn adwene esi so seesei ne sɛ wɔbɛboa mpɔtam a nsuyiri kaa wɔn no, Owura Kwatia kae sɛ ɛsɛ sɛ Ghana de sika gu mmusuo ahoboa ne ewiem nsakrae gyinayeɛ dennen mu sɛ yɛpɛ sɛ yɛdi gye-me-nkwa nsɛm a ɛte saa ho dwuma yie wɔ daakye a.
Ɔhyɛɛ mpɔtam hɔ afa nyinaa den sɛ wɔnhwɛ nnipa mmoa adwuma sɛ ɔman no nyinaa asɔdemɛ mmom sen sɛ ɛbɛyɛ mmoakuo nkutoo adwuma.





Mmuae (0)