Ɛyɛ nsɛm a ɛyɛ dɛ sɛ aban a Ne Nyansabufo Titenani John Dramani Mahama di no anim no agye nyansahyɛ a Constitutional Review Committee, a Professor H. Kwasi Prempeh da ano no de bae no to mu wɔ fapem so, sɛnea ɛwɔ aban no krataa a ɛtwatoɔ no mu no.
Nyansahyɛ no mu baako ne sɛ wɔbɛte mfe a obi nim nyɛ kaseɛ a ɔbetumi egyina ama mampanyin guasodee no ase afiri mfe 40 akɔ 35, a ɛne nsesa a wɔbɛyɛ wɔ Ghana Amansan Mmara a ɛwɔ hɔ wɔ mfe 1992 no Ahyɛdeɛ 62(b) mu hyia.
Sɛ aban no agye saa nyansahyɛ yi ato mu no kyerɛ ahotosoɔ a wɔwɔ wɔ Ghana mmeranteɛ ne mmabaawa mu sɛ wɔbɛtumi de nneɛma a ɛsom bo aboa wɔ ɔman animdibea ne amambu a ɛsɔrene koraa mu. Ɛsan nso sɔ adwene a akyɛ a wɔwɔ sɛ obi mfeɛ na ɛsɛ sɛ ɛkyerɛ sɛ ɔwɔ ahoɔden, atembua ne osuahu a ɛsɛ sɛ ɔwɔ de tena ɔman fapem dibea a ɛsɔrene mu no hwɛ.
Yei ne me ara me suahunu hyia koraa.
Bɛyɛ afe ne fa a atwam no, wɔ me mmɔdenbɔ mu sɛ megyina me mmanfoɔ ananmu wɔ Agyinatufoɔ Baatan (Council of State) mu no, mehyiaa akyinnyegyeɛ a meminim no yie. Wɔbɔɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyerɛ sɛ me mfeɛ nti mɛyɛ m'a memfata sɛ mesom wɔ afotu asoeɛ a ɛsɔrene koraa a wɔde sii hɔ wɔ Ghana Amansan Mmara 1992 Ahyɛdeɛ 89 ase no mu.
Akyinnyegyeɛ no firi adwene a wɔwɔ sɛ Agyinatufoɔ Baatan yɛ asoeɛ a wɔde asie ma nnipa a wɔwɔ mfeɛ pɔtee bi, baabi a wɔbu dwenen sɛ ɛyɛ adeɛ a ɛma obi fada sɛ ɔbɛyɛ dɔm no mu baako.
Mefiri mfitiaseɛ no minim sɛ saa adwene a akyɛ yi, wɔbetumi de ayɛ atuturasɛm de atia me dwumadie no. Enti, na mesiesie me ho sɛ mɛsɔ ano ahwɛ, ɛnyɛ sɛ na mepɛ sɛ mesɔ amamerɛ ano kwa nti, na mmom ɛnam sɛ na migye di pa ara sɛ nimdeɛ, osuahu, atembua pa ne pɛ a obi wɔ sɛ ɔbɛsom no, ɛnsɛ sɛ mfeɛ nko ara si kwan.
Me mmɔdenbɔ a mebɔeɛ no, wɔ ne kwan ketewa mu no, sɔɔ saa adwene a na ɛwɔ hɔ no ano, na ɛboaa de kyerɛe sɛ mmeranteɛ ne mmabaawa nso betumi de adwene pa, osuahu ne atembua pa aba asoeɛ a ɛho hia wɔ ɔman mu.
Metumi ka sɛ me ho agye me pa ara sɛ efiri saa mmerɛ no, wɔahyɛ Ghana mmeranteɛ ne mmabaawa pii nkuran sɛ wɔnkɔpere Agyinatufoɔ Baatan abatoɔ no wɔ ɔman no mu baabiara.
Sɛnea demokrasi mu nsesa hyɛ aseɛ ni. Obi bisabisa adwene dadaw bi ho nsɛm, obi foforo nya akokoduru sɛ ɔbɛsɔ ano ahwɛ, na awiei ne sɛ mpɔtam anaa amanfoɔ hyɛ aseɛ dwene nea kan no na wɔgye to mu a akyinnyegyeɛ nni ho no ho bio.
Amansan mmara mu nsessae a seesei wɔredwen ho no ma Ghana kwan sɛ ɔbɛdwene sɛnea yɛkyerɛ amanyɔsɛm mu animdibea ne ntoboa kyerɛ no ho bio.
So yɛpɛ demokrasi a wɔhyɛ mmeranteɛ ne mmabaawa nkuran sɛ wɔnto aba, wɔnyɛ amanyɔsɛm dwumadie ne nkitahodi nko ara, anaa baako a wɔde asodie a ɛho hia hyɛ wɔn nsa de kyerɛ kwan a Ɔman no bɛfa so?
Migye di sɛ emu mmuaeɛ no ne nea ɛtɔ so mmienu no.
Sɛ wɔte mampanyin mfeɛ ano a ɛnsɛ sɛ obi nya koraa no gye kyerɛ sɛ obiara a ɔwɔ mfeɛ 35 no fata sɛ ɔdi ɔman anim ara kwa. Mfeɛ, sɛ ɛyɛ ketewa anaa kɛseɛ o, ɛnsɛ sɛ ɛyɛ adeɛ koro a wɔde susuw nimdeɛ da. Mmom, nsessae no hwɛ sɛ mfeɛ nko ara rento pon mu nsi ma mmanfoɔ a wɔwɔ tumi, a wɔfata na wɔpɛ sɛ wɔsom.
Ghana wɔ mmeranteɛ ne mmabaawa dɔm pii, na yɛn amansan mmara demokrasi yi wɔ sɛ ɛyɛ baabi a ɛso ma awoɔntoatoa a ɛreba no anisoadehyeɛ, adwene ne animdibea tumi.
Wɔ me adwene mu no, Aban no gyinabea wɔ saa nyansahyɛ yi ho yɛ anammɔn a ɛho hia pa ara wɔ saa kwan no so.
Gyama, mfeɛ pii akyi afiri seesei, yɛbɛhwɛ akyi na yɛahu sɛ saa amansan mmara mu nsessae a wɔahyɛ ho nyansa yi yɛ nsakrayɛ a ɛho hia wɔ kwan a Ghana fa so te amanyɔsɛm mu animdibea ne ntoboa ase.
Saa Ghana no ne nea migye di sɛ ɛsɛ sɛ yɛkɔ so si.
Ɛfiri: Gabriel Tanko Kwamigah-Atokple, Agyinatufoɔ Baatan mu Ba.





Mmuae (0)