Ho-Dome Ahemaa panyin a ɔwɔ Asogli Mpɔtam wɔ Volta Mantam mu, Mama Atrato II, abɔ soboɔ denden sɛ wɔtɔɔ aba dodoɔ wɔ Ghana Council of State abatoɔ mu, a ɔka sɛ amansan ananmusifoɔ bi gyeesɛ GH¢5,000 ɔyɛfoɔ biara de sesaa wɔn aba wɔ bere a na wɔrepaw nnipa wɔ Volta Mantam mu.
Bere a ɔrekasa wɔ JoyNews’ Impact Makers Foundation “Democracy Is Not for Sale” baguam nhyiamu a wɔyɛe wɔ Ho wɔ Fida, Kitawonsa 31 no, amammerɛ mu hembaa no kyerɛɛ ne suahunu sɛ kan Council of State kɔntɛstante wɔ Volta Mantam mu sɛ ɛyɛ awerɛhosɛm kɛse, a ɔgye akyinnyeɛ sɛ sika abɛyɛ ade kɛseɛ a ɛkyerɛ sɛ ebi bɛnya amansan dwumadibea mmom sen nimdeɛ anaa ahotosoɔ a wɔde bɛsom amansan.
Sɛnea ɔkyerɛ no, sika a wɔde ahyɛ abatoɔ kwan mu no ama Volta Mantam no annya ananmusifoɔ pa na ɛmpo ama nkɔsoɔ kɔ aheneem wɔ mantam no mu.
“Bere a mekɔyɛɛ m'adwene sɛ mɛgyina hɔ ama Council of State [abatoɔ] no, deɛ ɛrekɔ so wɔ hɔ no yɛ awerɛhosɛm na ɛyɛ awerɛhosɛm paa efisɛ me Volta Mantam nnyaa nkɔsoɔ,” ɔka kyerɛɛ atiefoɔ no.
Mama Atrato II bɔɔ soboɔ sɛ amansan ananmusifoɔ bi a wɔde wɔn ho hyɛɛ Council of State abatoɔ no mu no, wɔtuaa wɔn mu biara GH¢5,000 na wɔde ato aba ama akɔntɛstante pɔtee bi.
Ɔtooa so kae sɛ wɔde hyɛɛ ananmusifoɔ no bɔmmɔfiɔ kɔe na wɔde wɔn kɔdaasɛ hotel bi mu wɔ Sogakope ansa na abatoɔ no reba.
“Ananmusifoɔ gyeesɛ GH¢5,000 de toosɛ aba wɔ Council of State mu,” ɔbɔɔ soboɔ.
“Deɛ ɛyɛ aniwusɛm ne sɛ wɔde wɔn guu kar mu kɔhyɛɛ Sogakope Hotel mu. Wɔdee nnowatwe wɔ hɔ. Wɔka kyerɛɛ wɔn sɛ wɔnni deɛ wɔpɛ biara.”
Ahemaa panyin no kae sɛ ananmusifoɔ a wɔbɛyɛ 40 na wɔnyaa sika so mfasoɔ fii sika a wɔkyerɛ sɛ wɔtuae no mu.
Nanso, ɔkae sɛ ɔno de, ɔtumi maa ananmusifoɔ no GH¢200 pɛ obiara de yɛɛ deɛ ɔfɛre no sɛ “ahɔhodidie ne kar akatua”, na ɛno maa annya tumi sɛ ɔne akɔntɛstante a wɔwɔ sika pii no bɛsĩ akan.
“Ananmusifoɔ aduonan na wɔmaa wɔn GH¢5,000, bere a me de, na merema wɔn GH¢200 pɛ ama wɔn tii. Wɔbɛtumi adwen ho ahyɛ,” ɔkae.
Amammerɛ panyin no bisae sɛ ebia nnipa a wɔpaw wɔn denam aba a wɔtɔɔ mu so no bɛtumi agyina hɔ denneennen ama Volta Mantam no mfasoɔ anaa.
Ɔsii so dua sɛ wɔnhwɛ kwan sɛ Council of State mma no bɛyɛ ananmusifoɔ a wɔpɛ nkɔsoɔ ama wɔn amantam denam nkɔso dwumadi ahorow a wɔbɛpɛ na wɔakanyan ɔman no mmara ne nhyehyɛeɛ ama wɔn manfoɔ mfasoɔ.
“Asemmisa no ne sɛ, wɔnim deɛ mantam no pɛ?” ɔbisae.
“Council of State adwuma ne sɛ wɔbɛpɛ nneɛma ama mantam no.”
Ɔkyerɛe sɛ Volta Mantam no da so di akyi wɔ nkɔsoɔ mu ɛmfa ho sɛ wɔwɔ ananmusifoɔ wɔ ɔman no aban mu no, na ɛno ma adwenkyerɛ ba wɔ sɛ ebia ananmusifoɔ a wɔpaw wɔn no redi wɔn hyɛdeɛ so anaa.
Mama Atrato II kae sɛ ɔyɛɛ adwene sɛ ɔbɛgyina Council of State abatoɔ no mu bere a mantam no mu afiefo hyɛɛ no den sɛ ɔnyɛ saa loto wɔ ne mmɔdenbɔ a ɔde boa nkɔsoɔ nnwuma wɔ Volta Mantam mu akyi.
Ɔkaee sɛ ɔboae ma wɔde dialysis (mfe dwumadi) som baa mantam no mu na ɔboae wɔ adesua nkɔso mu, adwuma a ɔkae sɛ ɛmaa nnipa pii gyei sɛ ɔbɛtumi agyina hɔ yie ama Volta Mantam no.
“Menyaa frɛ pii. Nnipa kae sɛ, ‘Mama, kɔ ma yɛn.’ Mpo nsɛmkyerɛwfoɔ hyɛɛ me den,” ɔkaee.
Nanso, ɔkae sɛ ne suahunu no yi deɛ ɔgye di sɛ ɛyɛ nhyehyɛeɛ a sika ayɛ mu ma adihyia.
Bere a ɔde ne adwene si Council of State abatoɔ no so titire no, Mama Atrato II gye akyinnyeɛ sɛ aba a wɔtɔ no atrɛw akɔ akyiri sen amanyɔkuo amanyɔsɛm kɔ fã ahorow bi wɔ mpɔtam hɔ.
Ɔbɔɔ soboɔ sɛ abatoɔ a ɛkɔ so wɔ Kristofo asafo bi mu nso, sika nya so tumi kɛse.
Sɛnea ɔkyerɛ no, nneyɛe a ɛte saa ara anya kwan akɔ amammerɛ nsese mu, a ebi ne abatoɔ a wɔyɛ de paw mpanimfoɔ wɔ Ahemfo Fie (House of Chiefs) mu.
Ɔtooa so bɔɔ soboɔ sɛ aba a wɔtɔe no nyaa nkɛntɛnso wɔ bere a atwam no mu abatoɔ a wɔyɛe de paw Ahemfo Fie Titenani no so, a ɔkae sɛ sika ne akyɛdeɛ foforɔ kaa nsunsuansoɔ no so. Ɔbisae nso deɛ enti a dwetremfoɔ ne amammerɛ panyin Togbe Afede XIV ampɛ sɛ ɔbɛgyina biom, a ɔbɔɔ soboɔ sɛ aba a wɔtɔe no na ɛmaa no abamubuo a wannyina.
Saa soboɔ yi na Ahemaa panyin no bɔe wɔ nhyiamu no mu na ne ho adanseɛ biara ne no amba wɔ dwumadi no ase.
Mama Atrato II gyee deɛ ɔkyerɛɛ no sɛ ananmusifoɔ nhyehyɛeɛ (delegate system) a Asɛnnibea Kɛseɛ (Supreme Court) yi fii hɔ no toom, na ɔda anidasoɔ adi sɛ saa anammɔn no bɛte sika tumi so wɔ daakye Council of State abatoɔ mu.
Ɔgye akyinnyeɛ sɛ porɔeɛ hyɛ aseɛ ansa na abatoɔ no mpo aba, a ɔbɔ soboɔ sɛ mprenso no ɛsɛ sɛ nnipa tua sika ansa na wɔabɛyɛ ananmusifoɔ.
“Ansa na wobɛyɛ ananmusifoɔ mpo no, ɛsɛ sɛ wotua sika,” ɔkae.
Ɛwom sɛ ɔgye toom sɛ aba a wɔtɔ da so atrɛw deɛ, nanso ɔda anidasoɔ adi sɛ nsakyeraeɛ a wɔde bɛba abatoɔ nhyehyɛeɛ mu no bɛtumi ama yɛanya mpanimfoɔ a wɔde wɔn amantam mfasoɔ di kan ampa.
Ahemaa panyin no de aba a wɔtɔe no bataa deɛ ɔkyerɛe sɛ ɛyɛ Volta Mantam nkɔsoɔ a ɛnsa kɔm bere a atwam no ho.
Ɔsuu ayaresabea ahorow tebea ho, a ɔkae sɛ mantam ne kuropɔn ayaresabea ahorow da so hyia nneɛma titiriw a wɔde sa yareɛ a ɛnnɔɔso ho haw ɛmfa ho mfeɛ pii a wɔanya ananmusifoɔ wɔ ɔman no mu no.
Ɔkamfaa Edem Agbana, Mmarahyɛbadwani a ɔgyina Ketu North anani, wɔ ne akatua a ɔde kyɛe de tɔɔ ayaresabea nneɛma maa Volta Regional Hospital no, na ɔkyerɛe sɛ ɛyɛ nhwɛsoɔ pa a ɛfa kan-akyi yie a ɛde amansan som di kan.
Mama Atrato II hyɛɛ amanyɔfoɔ, amammerɛ mpanimfoɔ ne amansan adwumayɛfoɔ nkuran sɛ wɔde Volta Mantam no yiyedi bɛdi kan ansa na wɔadwen wɔn ankasa ahonyadeɛ ho.
“Yɛhyɛ wɔn nkuran sɛ wɔndwen mantam no ho ansa na wɔadwen wɔn kotokuo ho,” ɔkae.
Ho-Dome Ahemaa panyin a ɔwɔ Asogli Mpɔtam mu, Mama Atrato II, abɔ soboɔ denden sɛ wɔtɔɔ aba dodoɔ wɔ Ghana Council of State abatoɔ mu, a ɔka sɛ ananmusifoɔ gyeesɛ GH¢5,000 ɔyɛfoɔ biara de sesaa wɔn aba wɔ bere a na wɔrepaw nnipa no.







Mmuae (0)