Ho-Dome Hemaa a ɔwɔ Asogli Mpɔtam, Mama Atrato II, ada anidaso adi sɛ kwan a wɔfa so de delegate yi nnipa wɔ Ɔman Agyinafo Bagua (Council of State) abatoɔ mu a wɔagyae no bɛbue kwan ama wɔapaw ananmusifo a wɔampaemuka de wɔn ho ama ampa ma Volta Mantam mpuntudwuma.
Wɔ JoyNews’ Impact Makers Foundation nhyiamu a wɔato din “Democracy Is Not for Sale” ase no, amammerɛ mu panin no kae sɛ delegate kwan no a wɔayi afiri hɔ no ma ho kwan ma wɔsiesie nea ɔkyerɛe sɛ ɛyɛ sika a ɛredɔɔso wɔ ɔman adwumayɛfo a wɔpaw wɔn mu no.
Berɛ a ɔresu fa nea ɔkae sɛ ɛyɛ aba tɔ a ɛtrɛw wɔ kan Ɔman Agyinafo Bagua abatoɔ mu no, Mama Atrato II kae sɛ ɔwɔ anidaso sɛ nsesae no bɛma wɔapaw nnipa a wɔwɔ tumi ne mpuntudwuma ho adwene na wɔagyina hɔ ama mantam no.
“Afei a wɔagyae delegate kwan no, ma yɛnbɔ mpae na yɛnhwɛ sɛ yɛbɛnya nnipa pa a wɔbɛgyina hɔ ama mantam no a,” sɛnea ɔkae wɔ Ho wɔ Fida, Kitawonsa 31.
Sɛnea Ɔhemmaa no kyerɛ no, Volta Mantam no ahunu amane efiri sɛ nnipa pii a wɔde mpanyindwa hyɛɛ wɔn nsam no akyi no, wɔantumi amammere ma emu mpuntudwuma asehweɛ.
Ɔkae sɛ ananmusifo a wɔpaw wɔn kɔ Ɔman Agyinafo Bagua mu no ɔse ɛsɛ sɛ wɔyɛ adwuma sɛ akasafo ma wɔn mamtamu denam aban ne afoforo a wɔwɔ ho kyɛfa no a wɔbɛkɔ wɔn nkyɛn akɔsrɛ mmoa de abra sika a wɔde bɛyɛ nnwuma ne ɔman som nyinaa mu.
“Nnipa pii a yɛde wɔn hyɛ mbea bi no nnim sɛ mantam no ada hɔ a ɛrehwehwɛ nneɛma pii,” sɛnea ɔkae.
Ɔsii so dua sɛ Ɔman Agyinafo Bagua emufo asɛdeɛ titiriw nyɛ sɛ wɔbɛtena ɔman dwumadibea kɛkɛ, na mmom sɛ wɔbɛhwɛ ma wɔn mampɔm anya adwene ne nneɛma a ɛho hia ma mpuntudwuma.
“Ɔman Agyinafo Bagua no dwumadi ne sɛ wɔbɛkɔ akɔsrɛ nneɛma ama mantam no,” sɛnea ɔde kaaho.
Mama Atrato II nsɛm no bae wɔ akyinnyegye a ɛkyerɛ sɛ kan Ɔman Agyinafo Bagua abatoɔ no deɛ, sika na ɛdi akoten wɔ mu no akyi.
Wɔ ne nimdeɛ a ɔnyae sɛ kan obi a ɔrehwehwɛ no mu no, ɔkae sɛ delegate no nyaa sika de tooo aba maa akansifo pɔtee bi, nea ɛmma ankasam a wɔnni sika pii no antumi ne wɔn ansi kani.
Ɔtoa so kae sɛ saa ayɛde no asɛe abatoɔ no mu tenenee na ɛno de ananmusifo a wɔmfata papapa sɛ wɔbɛsom Volta Mantam no mmoa mu na ɛbae.
Ɛmfa ho sɛ ɔgye nsosoe a wɔde ba abatoɔ kwan mu no to mu no, ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ delegate kwan no ara a wɔde bɛto nkyɛn no renya aba tɔ no afiri hɔ korakora.
“Enti aba tɔ deɛ aba bɛtena hɔ,” sɛnea ɔkae, berɛ a ɔda anidaso adi sɛ nsesae a ebi bae foforɔ no bɛte emu tumi so papapa.
Ɔhemmaa no de amanyɔfo ananmusifo su bataa mpuntudwuma mu haw a Volta Mantam no hyia no ho.
Ɔbisae sɛ ebia ananmusifo a wɔapaw wɔn no ayɛ adeɛ a ɛso de ayɛ apɔwmuden, nkɔso ne ɔman som afoforo a ɛho hia yie.
Ɔkasa faa tebea a ɛwɔ apɔwmuden mbea bi no ho no, ɔhyɛɛ wɔn a wɔba nhyiamu no den sɛ wɔnkɔsrasra Volta Regional Hospital ne municipal ayaresabea ahorow no na wɔnhu mmoa ho kyɛfa ne nneɛma a ɛrehiase wɔ apɔwmuden dwumayɛfo nkyɛn.
“Munkɔ mantam ayaresabea no mu na munkɔhwɛ nea ɛwɔ hɔ. Munkɔ municipal ayaresabea no mu. Dɛn na amanyɔfo reyɛ ma yɛn?” sɛnea ɔbisae.
Ɔkamfaa Edem Agbana, Mmarahyɛbadwani a ɔgyina hɔ ma Ketu North, wɔ ne akatua a ɔde kyɛe de tɔɔ ayaresabea nneɛma maa Volta Regional Hospital no ho, a ɔkyerɛe sɛ eyi yɛ ɔyɛkyerɛ a ɛyɛ nhwɛsoɔ ma nkɔsoɔ a ɛfa ɔmanfo yiyedi ho.
Mama Atrato II nso daa adwendwen adi fa nea ɔkae sɛ ɛyɛ mpuntudwuma mu nsonsonoe a ɛredɔɔso wɔ Volta Mantam ne ɔman no fa afoforo ntam.
Berɛ a ɔrekae akwantuo a ɔtu kɔɔ Bolgatanga nnansa yi no, ɔkae sɛ mpuntudwuma a ɔhunue wɔ hɔ no yɛɛ no nwonwa kɛse berɛ a ɔde totoo ne mantam mu tebea ho no.
“Aniwuo kɛseɛ na ɛfaa me berɛ a mekɔɔ Bolga no,” sɛnea ɔkae, de kyerɛe sɛ akwantuo a ɔtu wɔ ɔman no mu no ama watumi ahunu nsonsonoe kɛse a ɛda mu no.
Ɔtoa so su faa mmoa kakraa a wɔde ma apɔwmuden ho animdefo a wɔreyɛ adwuma wɔ Volta Mantam mu no ho, a ɔkae sɛ nnɔkta ne adwumayɛfo afoforo no taa nya nkuranhyɛ ne mmoa a wɔde ma wɔ mantam afoforo bi mu no bi.
Ɔhemmaa no hyɛɛ amanyɔfo, amammerɛ mu mpanyimfo ne ɔman mpanimfo den sɛ wɔnde Volta Mantam no mmoa ndi kan pɛn ansa na wɔadwen wɔn ankorankor mfaso ho.
Ɔkae sɛ mantam no hwehwɛ akandifo a wɔne amammerɛ mpanimfo bɛbom ayɛ adwuma, akɔsrɛ mpuntudwuma nnwuma ne kwan a wɔbɛfa so ama ateetee afiri tebea a emu amamfo te mu so, sen sɛ wɔbɛyɛ wɔn ho adefo.
“Yɛn amanyɔfo no wɔ hɔ ma wɔn ho ara, na wɔn mee da,” sɛnea ɔkae.
Ɔdaa anidaso adi sɛ nsesae a ɛwɔ Ɔman Agyinafo Bagua abatoɔ kwan mu no bɛma ananmusifo pa a wɔwɔ tumi sɛ wɔbɛma mantam no mmoa kɔ anim no abae.
“Na yɛbɔ mpae sɛ berɛ a wɔagyae aba tɔ kwan no, yɛbɛnya nnipa a wɔfata ma wɔde wɔn ahyehyɛ mbea bi na wɔakɔsrɛ ma mantam no anya nkɔsoɔ,” sɛnea ɔkae.





Mmuae (0)