National Commission for Civic Education (NCCE) ama adwene aba sɛ wɔnyɛ Democracy Fund de boa amanyɔkuo ahorow no emu dwumadi sika, na wɔakyerɛ sɛ sika a ɛnnɔɔso ne ade titiriw a ɛkanyan aba tɔ wɔ Ghana’s abatow mu.
Wɔ ne kasa mu wɔ JoyNews’ “Democracy Is Not For Sale” nhyiam a JoyNews Impact Makers Foundation yɛe no ase no, NCCE Programme Director, Dr Imurana Mohammed, kae sɛ nsakyerɛe a wɔreyɛ de ako atia aba tɔ no sika haw a ɛrehyia amanyɔkuo no.
“Me fam no, eyinom ne nsɛm a ɛho hia pa ara a ɛsɛ sɛ, sɛ yɛrekasa fa aba tɔ ne abatowfo adaadaa ho a, yɛka ho nsɛm,” snea ɔkae.
Dr Mohammed hyɛɛ no nsow sɛ aban agye amanyɔmbra Nsiesiei Nkorabata (Constitutional Review Committee) no afotu ahorow pii tom wɔ ne White Paper mu, a Democracy Fund a wɔasi so pi no ka ho.
Sɛnea ɔkyerɛe no, bere a ɔman asoɛe a wɔde wɔn ho hyɛ aban mu nya ɔman sika no, wɔhwɛ kwan sɛ amanyɔkuo bedi wɔn amanyɔsɛm dwuma a saa sika mmoa koro no bi nnim.
“Sɛ mikasa ma amanyɔkuo no a, yɛwɔ nhyehyɛe kɛse ma yɛn amanyɔsɛm. Asoɛe biara nya firi aban hɔ. Aban no ti (executive) nya firi aban hɔ. Mmarahyɛbadwa no nya firi aban hɔ. Asoɛe a wɔhwɛ abatow so no nya firi aban hɔ. Nso amanyɔkuo no nnya sika mfiri aban hɔ de nyɛ wɔn emu dwumadi ahorow. Na migye di sɛ ɛno yɛ tokuru kɛse,” snea ɔkae.
Ɔkasae sɛ aban mmoa a ɛnni hɔ no hyɛ amanyɔkuo ma wɔde wɔn ho to adefo ne akuw a wɔwɔ anigye titiriw so, na eyi ma sika tumi nya nkɛntɛm kɛse wɔ emu abatow ne akandifo paw mu.
Dr Mohammed san frɛe sɛ wɔnhyɛ amanyɔsɛm mu pɛpɛɛpɛyɛ den wɔ amanyɔkuo no emu, na ɔkae sɛ ɛsɛ sɛ wɔdi amanyɔsɛm nnyinasosɛm so wɔ kwan a wɔfa so paw mmarahyɛbadwa ne ɔmampanyin akandifo mu.
“Amanyɔkuo no gye amanyɔsɛm mu pɛpɛɛpɛyɛ tom. Wɔdwene sɛ wɔgye amanyɔsɛm tom. Nso sɛ ɛto wɔn nhyehyɛe a wɔde paw wɔn akandifo ma ɔmampanyin ne mmarahyɛbadwa abatow a, ɛyɛ te sɛ nea wɔbu amanyɔsɛm mu nnyinasosɛm so,” snea ɔhyɛɛ no nsow.
Ne nsɛm no bae nna kakra akyi a Supreme Court buu amanyɔkuo ahorow 'delegate-based electoral college' nhyehyɛe sɛ ɛne amanyɔmbra nhyia, na ɔbuae sɛ abatow a wɔyɛ no kuo foforo mu a wɔto hyɛ delegates kakra bi pɛ so no bu 1992 Amanyɔmbra Kyɛfa 55(5) so.
Asennibea no hyɛɛ amanyɔkuo no sɛ wɔmfa “ɔmamba biara, aba baako” nhyehyɛe no bedi dwuma wɔ afe baako mu.
Dr Mohammed san bisae sɛ ebia ɛyɛ pɛpɛɛpɛ sɛ wɔbehyɛ amanyɔkuo sɛ wɔmfa wɔn sika ho kyerɛwtohɔ a sika sohwɛfo ahwɛ mu (audited accounts) mma Electoral Commission bere a wonnya sika mmoa biara tɛnn firi ɔman no hɔ.
“Sɛ woka sɛ nhwɛso no, amanyɔkuo no mfa wɔn sika ho kyerɛwtohɔ a wɔahwɛ mu mma Electoral Commission a. Dɛn nnyinasosɛm so na wobɛka saa? Efisɛ Electoral Commission mmma wɔn sika na wɔde nyɛ wɔn dwumadi. Ɔman no mmma wɔn sika na wɔde nyɛ wɔn dwumadi. Enti sɛ womma wɔn sika na wɔde nyɛ wɔn dwumadi a, ɛyɛ dɛn na wobɛkɔ akɔbisa wɔn sika ho kyerɛwtohɔ a wɔahwɛ mu?” snea ɔbisae.
Ɔkɔɔ so kae sɛ Democracy Fund benya nneɛma pa a ɛnnɛ amanyɔkuo sika mmoa nkutoo so, na mmom ɛbɛhyɛ emuda, akontabuo ne amansan ahotoso den wɔ Ghana amanyɔsɛm kwan no mu.
Saa adwene a wɔde ato dwa no ka amanyɔmbra nsiesiei nkɔmmɔbɔ kɛse no ho, bere a aban asoɛe ahorow ne ɔman mmoa akuw (civil society organisations) kɔ so kyerɛkyerɛ sɛ wɔmfa afotu titiriw no di dwuma de ahyɛ Ghana amanyɔsɛm den na wɔate sika nkɛntɛm a ɛwɔ amanyɔsɛm mu no so.





Mmuae (0)