Parliament agye Ghana Cocoa Board (COCOBOD) Mmara Nseseɛ, 2026 no ato mu, a ɛrebue kwan ama nsakraeɛ kɛseɛ aba Ghana kookoo dwumadibea mu denam amammuo nhyehyɛeɛ foforɔ, sika nhyehyɛeɛ foforɔ ne mmara mu ahyɛdeɛ a ɛsi kookuafoɔ akatua a ɛbɛtu mpɔn ne mfididwuma mu nneɛma a yɛyɛ wɔ kuro no mu a ɛbɛtrɛ no so.
Mmara foforɔ yi, a wɔfaa kwan a ɛyɛ ntɛm so yɛeɛ no, de kwan foforɔ ba a ɛbɛsi mmara ahodoɔ a ɛasusu abɔ mu a ɛadi kookoo dwumadibea no so mfeɛ pii no ananmu, na ama amansan anya nhyehyɛeɛ korɔ a ɛyɛ foforɔ a ɛbɛyɛ dwumadie ahodoɔ no so nhyehyɛeɛ, ahwɛ so, na ahyɛ dwumadie a ɛwɔ kookoo nhyehyɛeɛ mu no den.
Mmara foforɔ yi de aban krataa so hyɛ Ghana Cocoa Board asoeɛ kɛseɛ a ɛwɔ asɔdeɛ sɛ ɛhwɛ kookoo yɛ, tɔne ne de kɔ amannone so, berɛ a ɛrehyɛ mofrafra mu amammuo, sika ho kyerɛkyerɛmu, nneɛma a ɛkɔ so daa ne akyi di ho den wɔ ɔman no dwumadibea a ɛde nneɛma kɔ amannone a ɛho hia pa ara no mu biako mu.
Nneɛma titiriw biako a ɛwɔ mmara yi mu ne mmara mu ahyɛdeɛ a ɛkyerɛ sɛ kookuafoɔ bɛnya dodoɔ a ɛnsɛ sɛ ɛba fam sene dɔla aduoson (70 per cent) wɔ Free-On-Board (FOB) boɔ a kookoo kura no mu, a ɛreyɛ aban akwankyerɛ a ɛwɔ hɔ dedaw no mmara a ɛyɛ hyɛeɛ.
Berɛ a ɔredane Mmara Nseseɛ no kyerɛ wɔ nkenkan a ɛtɔ so mmienu mu wɔ Parliament no, Sika Kɔkorɔ Soafoɔ Abadiakyiri, Thomas Nyarko Ampem, kaae sɛ saa nhyehyɛeɛ yi botaeɛ ne sɛ ɛbɛbɔ kookuafoɔ sika ho ban ahyɛ no den na daakye nhyehyɛeɛ biara ansa no ase.
“Ɛsɛ sɛ yɛde eyi to mmara mu na ama ayɛ ahyɛdeɛ a obiara ntumi nsene ne ho, na obiara ntumi nsi gyinaeɛ ɔkyena sɛ ɔbɛte kookuafoɔ kyɛfa no fi 70 nkɔ 60 per cent.”
“Eyi ne deɛ nnipa mmoa bi kye ho atia. Nnipa bi mpɛ sɛ yɛsi yɛn kookuafoɔ pi sɛ wɔbɛnya anyɛ yie koraa 70 per cent wɔ FOB boɔ no mu,” ɔde kaaho.
Owura Ampem kyerɛkyerɛɛ mu sɛ nsakraeɛ no san pɛ sɛ ɛsiesie sika fam haw a aka COCOBOD anim mfeɛ pii no.
Ɔkae sɛ, kyɛn mfeɛ aduoasa ne akyi no, Asodeɛ no de ne ho toɔ kɛseɛ wɔ amannone bɔseɛ kɛseɛ so de tɔɔ kookoo wɔ berɛ biara a kookoo yɛ pɛ. Nanso, Ghana ka a ɛsiesieeɛ nkyɛee yi maa saa sika nhyehyɛeɛ no yɛɛ den sɛ wɔbɛso mu atena so, a ɛhyɛɛ COCOBOD ma ɔfaa atɔfoɔ sika deyɛ nhyehyɛeɛ mu.
Sɛdeɛ ɔkyerɛɛ no, mmara foforɔ yi de kuro mu sika nhyehyɛeɛ ba a ɛbɛma Asodeɛ no atumi aboaboa kuro mu nneɛma ano de atɔ kookoo afiri yɛn kookuafoɔ a wɔyɛ adwumaden no hɔ.
“Mmara Nseseɛ yi de sika nhyehyɛeɛ foforɔ ba a ɛbɛma COCOBOD atumi annya sika wɔ kuro mu de atɔ kookoo nsa afiri yɛn kookuafoɔ a wɔyɛ adwumaden no hɔ,” ɔkae.
Kuro mu nneɛma yɛ a ɛde boɔ ka ho
Mmara no san pɛ sɛ ɛhyɛ kuro mu mfididwuma den denam nneɛma a wɔde yɛ kookoo a wɔbɛnya wɔ kuro mu no ma afa kɛseɛ ma wɔn a wɔyɛ no wɔ kuro yi mu.
Aban ahodoɔ a aba no abɔ mmoden sɛ wɔbɛma kuro mu kookoo yɛ akɔ anim na ama wɔanya boɔ pii afiri Ghana kookoo dwumadibea mu. Nanso, aban mpanimfoɔ ka sɛ kookoo a wɔtɔne ansa na wɔate ne kookoo a wɔde yɛ awowa de gye sika no taa te deɛ ɛkɔ kuro mu mfididwumibea ahodoɔ no so.
Mmara foforɔ yi siesie saa haw no denam ahyɛdeɛ a ɛse anyɛ yie koraa kookoo a Ghana yɛ no mu 50 per cent kɔ kuro mu yɛ mu, anammɔn a wɔhwɛ kwan sɛ ɛbɛhyɛ nkuran ma sika hyɛ chocolate yɛ ne kookoo nneɛma foforɔ a boɔ wɔ mu bere a ɛrebue adwumaye kwan ma nnipa.
Mmara Nseseɛ no san siesie COCOBOD mmofra sukuu sika mmoa (scholarship) nhyehyɛeɛ no.
Berɛ a kookuafoɔ mma bɛkɔ so anya nwomasua mmoa no, sukuu sika mmoa no bɛhyɛ aseɛ ade mmoa titiriw akɔ dwumadie a ɛde mpuntuo ne nneɛma foforɔ ba Ghana kookoo dwumadibea mu tɛɛ.
Dɔm Kumaa gye nsakraeɛ no to mu, de amammuo ho haw to dwa
Wɔ mmarahyɛbadwam nkɔmmɔdie mu no, Dɔm Kumaa no gyee to mu sɛ ɛho hia sɛ yɛyɛ ɔman no kookoo mmara no foforɔ.
Mmarahyɛbadwani ma Effia, Isaac Yaw Boamah, kaae sɛ mmara nhyehyɛeɛ a ɛwɔ hɔ seesei no afa nsakraeɛ pii mu wɔ mfeɛ aduasa a atwam no mu na ɛho hia sɛ wɔboaboa mu ma ɛkyerɛ seesei nsɛm a ɛrekɔ so.
“Sɛ wo kura mmara nketenkete pii a akyekyɛ mu a, ɛho hia sɛ wo boaboa wɔn anom ma ɛde seesei nsɛm a ɛrekɔ so ba, a din hyɛ ne krataa ma dwumadie nhyehyɛeɛ ka ho,” ɔkae.
Nanso, ɔdaatɔɔ adi sɛ ɔwɔ adwene bi wɔ amammuo nhyehyɛeɛ a wɔde ato dwa no afa bi ho, na ɔgyinaa so sɛ ɛsɛ sɛ COCOBOD di dwuma a ɛwɔ faahodie kɛseɛ.
Ɔkae sɛ ɔhwɛ kwan sɛ bɛnya Board a ɛdi dwuma a amannone ntortorsoeɛ ba fam bere a ɛresɔ pefeeyɛ ne sika ho kyerɛkyerɛmu mu den.
Mfitiaseɛ Nsɛm
Ghana da so yɛ ɔman a ɛtɔ so mmienu a ɔyɛ kookoo pii wɔ ewiase mu wɔ Côte d’Ivoire akyi, bere a kookoo yɛ nneɛma titiriw a ɛde amannone sika ba ɔman no mu biako na ɛmma afiefie kuaye ho adwuma ma akuafoɔ mpepem pii.
Ghana Cocoa Board Bill, 2026 a wɔagye ato mu no yɛ aban mmodenbɔ kɛseɛ no fa de hyɛ kookoo dwumadibea no mu den denam sika foforɔ, amammuo a ɛmu yɛ den, boɔ kɛseɛ a wɔde ka ho ne nhyehyɛeɛ a wɔayɛ de gye akatua a ɛso ma akuafoɔ berɛ a wɔresiesie dwumadibea no ma daakye tenetene.




Mmuae (0)