Ghana Gold Board (GoldBod) so Panin Kɛseɛ, Sammy Gyamfi, ka sɛ Ɔmampanyin John Dramani Mahama resesa Ghana gyinabea denam nsesae ahodoɔ so snea ɛbɛba a Abibirifoɔ bɛnya dwumadi ahodoɔ a ɛbɛkyerɛ asasepɔn no daakye no mu tumi kɛseɛ.
Berɛ a ɔrekasa wɔ EMY Africa – Africa Rising Symposium wɔ London wɔ Yawoada, Kitawonsa 30 no, Owura Gyamfi kaa sɛ Mahama aban no “reset” dwumadi no botaeɛ ne sɛ ɛbɛsesa Ghana sikasɛm berɛ a ɛreboa nso ma wakyerɛ Abibirem nkɔsoɔ asɛm no mu kɛseɛ.
Sɛdeɛ ɔkyerɛeɛ no, aban no anisoadehyeɛ gyina so sɛ ɛbɛhwɛ ma sikasɛm mu afa a ɛho hia no ayɛ kwan kɛseɛ na ɛde ahonyadeɛ abrɛ Ghananai mmerɛ a ɛbue kwan ma amannɔne agyapadeɛ kyɛfa a ɛfata nso.
“Wɔ Ghana no, Ɔmampanyin John Mahama di anim resesa snea yɛdi anim, yɛsom, na yɛhyehyɛ yɛn sikasɛm. Ɔrekyerɛ Abibirem asɛm no mu foforɔ denam Ghana mu a ɔresesa no so,” Owura Gyamfi kaa saa.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ adwene a ɛhyɛ aban no sikasɛm nhyehyɛeɛ akyi no ne sɛ ɛbɛhwɛ ma Abibirifoɔ ayɛ adwumayɛfoɔ titire wɔ afa a ɛde ɔman nkɔsoɔ ba no mu, sen sɛ wɔbɛyɛ akyidwomfɔɔ wɔ wɔn ara wɔn sikasɛm mu.
“Wɔ saa nsesaeɛ yi fapim ne nnyinasosɛm mmerɛ nso a ɛyɛ den: Ɛsɛ sɛ Abibirifoɔ nya dwumadi ahodoɔ a ɛreyɛ yɛn daakye no mu tumi kɛseɛ, berɛ a yɛmuna amannɔne agyapadeɛ a ɛhyɛ fapim so ma yɛn ahodoɔ nya mfasoɔ mmienu no nkuran,” ɔno na ɔkyerɛeɛ.
Owura Gyamfi gyeetoo mu sɛ Abibirem nkɔsoɔ nsɛ sɛ ɛgyina agyapadeɛ fumu tu nko ara so na mmom sɛ yɛbɛtrɛ kɔ yɛn ara yɛn agyapadeɛ wɔ fie, nsaano adwuma ne nkɔsoɔ a yɛde bɛka ho wɔ afa a ɛho hia no nyinaa mu.
Ɔhyɛɛ no nsow sɛ saa kwan yi na ɛde nhyehyɛeɛ te sɛ GoldBod baeɛ, a ɛrehpwe sɛ Ghana bɛnya mfasoɔ kɛseɛ afiri ne fumu agyapadeɛ mu berɛ a ɛrehyɛ pee yɛ ne fiefoɔ kyɛfa nkuran.
Sɛdeɛ ɔkyerɛeɛ no, Abibirem soɔ bɛsusu denam asasepɔn no tumi a ɛde bɛsi mfiri dwumadi, ayɛ adwuma, na wayɛ nnwuma a ɛbɛtumi ne wiase nyinaa asi akan a Abibirifoɔ wɔ no.
“Me anuanom mmarima ne mmaa, Abibirem soɔ nsɛ sɛ ɛkyerɛ sɛ Abibirem agyapadeɛ reba amannɔne sika korabea berɛ a Abibirem mmeranteɛ ne mmaabunu nni adwuma. Abibirem soɔ sɛ sɛ ɛkyerɛ sɛ Abibirem agyapadeɛ reyɛ Abibirem nnwuma, Abibirem adwuma, Abibirem agyiraehyɛdeɛ, Abibirem ahonyadeɛ, Abibirem sika korabea, ne Abibirem anidie,” ɔsii so dua.
Owura Gyamfi kaa sɛ Ghana nsesaeɛ kyerɛ sɛɛ denam nhyehyɛeɛ ne nneɛma a ɛfata so no, Abibirem ahenni ahodoɔ bɛtumi afa wɔn ara wɔn kwan so akɔ nkɔsoɔ mu berɛ a wɔrehyɛ ayɔnkofa a ɛda wɔn ne amannɔne agyapadewura a wɔne wɔn kyɛ asasepɔn no anisoadehyeɛ a ɛkɔ akyiri no den.





Mmuae (0)