Ghana Gold Board (GoldBod) Chief Executive Officer, Sammy Gyamfi, hyɛɛ Abibirem aban ahorow, dwumadibea ahorow ne wiase nyinaa abrokyiridom nkuran sɛ wɔmfa sika nhyɛ asasepɔn no mmerante ne mmaabunu emu dodow no mu pɔtee, na ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ Abibirem nnipa dodow mfaso no betumi adane ahokyere kɛse sɛ wɔanbɔ mfiri ahorow ankyerɛ wɔn a.
Ɔreka kyerɛ adwumayɛfo a wɔkɔɔ EMY Africa – Africa Rising Symposium wɔ London wɔ Yawoada, Yuli 30 no, Owura Gyamfi kyerɛɛ Abibirem mmerante ne mmaabunu dodow no sɛ ɛyɛ emu agyapade kɛse no mu baako, na ɔkae sɛ asasepɔn no daakye gyina sɛnea ebetumi ama emu mmerante ne mmaabunu ahoɔden ne nkuranhyɛ kɛse no so.
Ɔde Mastercard Foundation’s Africa Youth Employment Outlook 2026 dii dwuma no, ɔhyɛe nsow sɛ Abibirem wɔ mmerante ne mmaabunu bɛyɛ miliyɔn 532 a wɔn mfe da 15 ne 35 ntam, na wɔhwɛ kwan sɛ saa dodow no bɛkɔ so adɔɔso wɔ mfe du du a ɛreba no mu.
“Yɛn asasepɔn no daakye yɛ mmerante ne mmaabunu de. Mastercard Foundation’s Africa Youth Employment Outlook 2026 bu akontaa sɛ Abibirem wɔ mmerante ne mmaabunu bɛyɛ miliyɔn 532 a wɔwɔ mfe 15 kosi 35 ntam, na asasepɔn no mmerante ne mmaabunu dodow bɛkɔ so adɔɔso kosi mfe 2070 no mu,” ɔkae.
Owura Gyamfi sii so dua sɛ ɛsɛ sɛ wɔbu asasepɔn no mmerante ne mmaabunu dodow a ɛrekyere no sɛ ɛyɛ adwumayɛ kwan na ɛnyɛ adesoa, sɛ wɔyɛ sika nhyɛso a ɛfata a.
“Sɛ yɛtumi de saa mmerante ne mmaabunu yi ahoɔden di dwuma a, Abibirem bɛyɛ wiase afidie kɛse a ɛdi kan a ɛma nwuma ne adwene foforo ba. Sɛ yɛantumi ammoa wɔn a, adekye a ɛsɛ sɛ ɛyɛ nnipa dodow mfaso no betumi adane nnipa dodow ahokyere, a ɛda adi nam adwumabɔne a ɛkɔ anim, kɔ-ne-ba a enni obuo, amanfo mu basabasayɛ, ne anidaso a wɔwɔ wɔ Abibirem bɔhyɛ mu a ɛyera so,” ɔbɔɔ kɔkɔ.
Sɛnea ɔkyerɛe no, akwanside kɛse a ɛrehyia Abibifo mmerante ne mmaabunu bebree no nyɛ sɛ wɔnni nimdeɛ, na mmom ɛyɛ akwan a wɔnya de kɔ kwan horow so, sika ne akwankyerɛ a ɛyɛ ketewa.
“Awerɛhosɛm a ɛwɔ hɔ nnɛ ne sɛ Abibifo mmerante ne mmaabunu bebree nni akwan a wɔfa so nya adwuma a ɛso ba ne sika. Bebree nso wɔtetee wɔn ma sikasɛm a emu ntrɛntrɛɛ ntɛmtɛm. Bebree hu wɔn ho wɔ amansan a sika, akwankyerɛ ne akwanya bɔ mpae mu.”
Owura Gyamfi sii so dua sɛ Abibirem mmerante ne mmaabunu nhia mmɔborohunu, na mmom wɔhia mmoa a ɛyɛ adwuma pa ara a ɛbɛma wɔanya nkɔso.
“Nanso Abibirem abofra nhia mmɔborohunu. Abibirem abofra hia kwan; kwan a ɔbɛfa so nya nimdeɛ, sika mmoa, fɛm, dwa, mfididwuma, akwankyerɛ, ne ahyehyɛde a ɛma brɛm adwuma akatua. Abrokyiridom no betumi aboa ma wɔabue saa nsɛm yi nyinaa anom,” ɔkae.
Enti ɔfrɛɛ Abibifo a wɔte abrokyi sɛ wɔnyɛ dwuma kɛse wɔ mmerante ne mmaabunu a wɔyɛ adwumawura ahorow kyerɛ mu, wɔmfa sika ngu adwumakuw a ɛso wɔ mfaso mu na wɔnkyɛ nimdeɛ a wɔnyae wɔ abrokyire de aboa ma wɔabɔ adwuma a ɛtena hɔ daa wɔ asasepɔn no nyinaa so.
Owura Gyamfi kae sɛ Abibirem mmerante ne mmaabunu a wɔbɛma wɔn ahoɔden nam nhomasua, adwuma ne sika nhyɛso so bɛyɛ nea ho hia pa ara de ahwɛ hu sɛ asasepɔn no sikasɛm nkɔso a wɔhwɛ kwan no dadane asetra pa ma nnipa amiliyon pii.




Mmuae (0)