Ghana Gold Board (GoldBod) panyin a ɔda ano, Sammy Gyamfi, de nhyehyɛe nsɛm anan ato hɔ a emu nsɛm de botae sii hɔ sɛ ɛbɛhyɛ abusuabɔ a ɛda Abibirem ne amannɔne Abibifo ntam mu den na ahwɛ ama asasepɔn no sikasɛm mu nsakrae ayɛ ntɛm.
Ɔreka nsɛm wɔ EMY Africa – Africa Rising Symposium a ɛkɔɔ so wɔ London no ase no, Owura Gyamfi kaa sɛ ɛsɛ sɛ Abibirem ne amannɔne Abibifo abusuabɔ kɔ akyiri sen ɔdɔ ne nkate kɛkɛ na ɛyɛ nkitsahodi a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ a ɛbɛtumi atwe sika hyɛ, adwumayɛ ne mfididwuma nkɔso.
Ɔgyinae sɛ berɛ a Abibifo pii a wɔwɔ amannɔne da so kura botae sɛ wɔbɛboa asasepɔn no nkɔso no, asɛnnennen a ɛda hɔ ne sɛnea wɔbɛhyɛ saa botae no den ma ayɛ ahyehyɛde ne nnwuma a ɛbɛtena hɔ daa.
“Eti asɛnnennen a ɛda yɛn anim ne sɛ amannɔne Abibifo dɔ Abibirem anaa. Asɛnnennen no ne sɛ ebia saa ɔdɔ no, yɛbɛtumi de ayɛ ahyehyɛde, sika pɔtee, nnwuma, gyinapɔn, nkitsahodi, ne ayɔnkofa a ɛtena hɔ kɔ akyiri sen nkate kɛkɛ anaa,” ɔno na ɔkaa wɔn.
Ne saa nti, Owura Gyamfi de mmeae titiriw anan a Abibirem ne amannɔne Abibifo bɛtumi aboom ayɛ adwuma toom.
Nea ɛdi kan no, ɔhyɛɛ amannɔne sika hyɛfo nkuran sɛ wɔmfa sika mmoa nnwuma a wɔyɛ ade, wɔyɛ so adwuma, wɔde kɔ amannɔne, na wɔbɔ adwuma ma nkorɔfo wɔ asasepɔn no so nyinaa.
“Mma amannɔne Abibifo sika mmɔ nkuran mma Abibirem nnwuma a wɔyɛ nneɛma, wɔyɛ so adwuma, wɔde kɔ amannɔne, wɔfɛrɛ nnipa wɔ adwuma mu, na wɔma nnwuma so kɔ anim,” ɔno na ɔsrɛe.
Nea ɛto so mmienu no, ɔhyɛɛ Abibifo a wɔwɔ amannɔne nkuran sɛ wɔnhwehwɛ ayɔnkofa a esi gyidi, obuo ne nkɔso a wɔmmoom nya so.
“Mma mo ne Abibirem nkitahodi nsi obuo, adwene a ɛsɔ ani na ɛbɛtumi de sika aba, asiane a wɔkyɛ mu, ne mfaso a wɔkyɛ mu so.”
Ne nhyehyɛe a ɛto so mmiensa no siidii so sɛ wɔbɛsisi akwankyerɛ ne ntetee nkitahodi ne sika hyɛ nhyehyɛe a ɛmu yɛ den.
“Mma amannɔne Abibifo mfa sika nhyɛ mmeae a ɛde nneɛma ba, wɔnsisi akwankyerɛ ne ntetee nhyehyɛe ne amannɔne sika hyɛ akwan.”
Owura Gyamfi toaaso frɛɛ amannɔne Abibifo sɛ wɔmmoa ma wɔmfa mfaso foforo nka Abibirem nneɛma so na ahonyade pii atena Abibirem afa wɔn abɔde mu nneɛma mu sen sɛ wɔbɛton nneɛma amonom akɔ amannɔne.
“Mma amannɔne Abibifo mmoa Abibirem ma ɛnkura mfaso kɛse wɔ nea Abibirem yɛ mu denam mfaso a wɔde ka so ne mfaso a wɔkura mu no so.”
Nanso, ɔsiidii so sɛ Abibirem aban nso wɔ asɛde sɛ wɔbɛbɔ atwahenkyere a ɛbɛma amannɔne sika hyɛ no anya nkɔso.
“Nanso na yei ayɛ ampa no, ɛsɛ sɛ Abibirem aban sisi gyinabea a ɛbɛma amannɔne sika hyɛ atu mpɔn. Na yei mu no, mekyerɛ nhyehyɛe a ɛgyina hɔ pintinn, apam ne nkrataa a wɔbu mu krɔkron, ahyehyɛde a ɛmu yɛ den na emu da hɔ, ne obuo a wɔde ma atrompɔfmɛ ne sika hyɛfo nyinaa.”
Owura Gyamfi kaa sɛ ayɔnkofa ne nkitsahodi a ɛmu yɛ den wɔ aban, nnwuma, ne Abibifo a wɔwɔ amannɔne ntam ho bɛhia sɛ asasepɔn no pɛ sɛ ɛnya sikasɛm mu nkɔso a ɛtena hɔ daa na ɛfa obiara ho.




Mmuae (0)