Obi a ɔyɛ nsisifoɔ kɔnɔtefoɔ a ɔwɔ krataa ne aban nhwehwɛmufoɔ, Ransford Nana Addo Junior, abɔ kɔkɔ sɛ Artificial Intelligence (AI) resesa intanɛte so nsisibɔ anim, mpo seesei nsisibɔ binom kɔ so denam afidie a wɔahyɛ no nkɔsoɔ so na ɛnyɛ nnipa nsisiiforɔ kɛkɛ.
Ɔrekasa wɔ Joy FM’s Super Morning Show on Friday, July 31, bere a na wɔresuani fa sɛnea wɔbɛdi intanɛte so nsisibɔ anim no, ɔsaw sɛ AI nkɔsoɔ ama nsisiifoɔ no anyya nimdeɛ kɛseɔ na wɔn dwumadie abɛyɛ den sɛ wɔbɛhu.
“Adu beae a AI akɔka nsisiifoɔ adwuma ho ama ɛso akyen, na seesei wɔyɛ nsisibɔ no denam afidie so. Enti, nipa a ɔresisi wo no bɛtumi aba sɛ ɛnyɛ onipa mpo, na mmom ɛbɛtumi ayɛ AI,” ɔno na ɔkae.
Sɛnea ɔkyerɛe no, afidie a AI kanyan no seesei tumi ne nsisii amanehunufoɔ no bɔ nkɔmmɔ prɛko pɛ, a ɛma intanɛte so nsisibɔ no gye di kɛse sen bere biara a atwam.
“Wɔatete wɔn. Afidie sukɔresiam nkyerɛkyerɛ (Machine learning) akyerɛ wɔn sɛnea wɔbɛgyye nkra biara so. Wɔne wo bɔ nkɔmmɔ,” ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ransford Nana Addo Junior kae sɛ ɛho hia sɛ amansan no te ase sɛ ɛnnɛ mmerɛ mu nsisibɔ nko so kwa biara, na mmom ɛyɛ amumufeɔ adwuma a wɔahyehyɛ no yie.
“Mepɛ sɛ yɛto fapem pɛ sɛ nsisiifoɔ nyɛ nnipa a wɔnnnim nwoma anaa nnipa a wɔnnim deɛ wɔreyɛ. Wɔkɔ nteteeɛ pa mu, wɔkɔ nteɛsoɔ mu,” ɔkae.
Ɔhyɛɛ no nsow sɛ nsisiifoɔ nya nimdeɛ a ɛseɛ ne deɛ wɔkyerɛ kɔnɔtefoɔ fɔrensik nhwehwɛmufoɔ ne mmara sohufoɔ nhwehwɛmufoɔ.
“Wɔsua adeɛ korɔ no ara a yɛn a yɛyɛ kɔnɔtefoɔ fɔrensik nhwehwɛmufoɔ ne kɔpolisi nhwehwɛmufoɔ sua no,” ɔde kahoɔ.
Nsisibɔ so nhwehwɛmufoɔ no kae sɛ nsisibɔ atena hɔ afebɔɔ efiri sɛ nnipa binom bepɛ sɛ wɔdie nnofoo so mfasoɔ berɛ biara na wɔanya sika.
“Firi Adam ne Hawa mmerɛ so no, nsisibɔ ne yɛn atena hɔ, na ɛbɛkɔ so atena yɛn ho efiri sɛ nnipa bɛpɛ sɛ wɔgye afoforo so mfasoɔ,” ɔkae.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ mprenren pii no nsisiifoɔ di nnipa nkateɛ so adwuma te sɛ anibone, amandweɔ ne akɔnnɔ a ɛne sɛ wɔbɛnya sika ntɛm ansa na amanehunufoɔ no awo aka sɛ wɔadaadaa wɔn.
Ɔbɔɔ nsisibɔ ahodoɔ pii din, a emu bi ne ɔdɔ mu nsisibɔ, sika so dwuma nsisibɔ (money mule), sikasɛm mu nsisi, adadaa loto, Ponzi ne pyramid hyehyɛɛ, adwumayɛ mu nsisibɔ ne intanɛte so tɔneɛ mu nsisibɔ.
Mmere a intanɛte so nsisibɔ kɔ so gye amansan adwene no, ɔkae sɛ ɛyɛ nsisibɔ nneɛma a ɛtrɛɛ kɛseɔ no fa baako pɛ.
“Yɛantumi ante aseɛ sɛ nsisi ne nsisibɔ abɛyɛ adwumaye ma nnipa a wɔn nso wɔkɔ ɔyerekyerɛ (apprenticeship) mu. Wɔteetee wɔn ho,” ɔkae.
Ɔfa ne nhwehwɛmu mu su ahodoɔ soɔ no, ɔkae fa dwumadie bi a ɔne polisifoɔ yɛe wɔ Teshie Nungua Estate, baabi a nhwehwɛmufoɔ hwehwɛɛ nsisiifoɔ kuo bi ahyehyɛdeɛ mu dwumadie.
“Yɛkyeree barima bi wɔ Teshie Nungua Estate, na mmerɛ a yɛne polisifoɔ kyeree wɔn no, yɛhunui sɛ wɔwɔ adwuma hyehyɛe (organogram). Wɔkɔ nsɛmbisa mu, wɔwɔ akatua hyehyɛe, na yeinom yɛ nnipa a wɔafre wɔn sɛ wɔmmra mmɛsisi nnipa,” ɔdae adie.
Sɛnea ɔkyerɛe no, amumuyɛfoɔ akuo yi mu nnipa yɛ adwuma wɔ akuo a wɔahyehyɛ no yie mu, wɔtena kɔmputa akyi hwehwɛ nnipa a wɔbɛtumi asisi wɔn, yɛ intanɛte so nkyerɛkyerɛdaeɛ (fake websites), bɔ nnaadaa dawuru wɔ intanɛte so na wɔteetee wɔn ansa na wɔawia wɔn sika.
“Wɔrehwehwɛ nnipa a wɔbɛsisi wɔn, wɔsiesie baabi no, wɔteetee wɔn, wɔkɔ so yɛ intanɛte baabi a ɛnyɛ ampa, na afei wɔbɔ dawuru. Wɔwɔ botaeɛ a ɛseɛ sɛ wɔdu ho wɔ da no awieeɛ,” ɔkae.
Ɔsan nso hwehwɛɛ sɛnea nsisibɔ anyini wɔ mfeɛ aduanan a atwam no mu.
Sɛnea ɔkyerɛe no, nsisibɔ wɔ mfeɛ 1980 mu no na ɛda hɔ kɛseɛ ma berɛ a ɛbɛba, na amumuyɛfoɔ gye nnipa a wɔnnim hwee so mfasoɔ wɔ nkɔmmɔbɔ a wɔne wɔn hyia anim ne anim mu.
“Nanso ntɛm ara a yɛkɔɔ mfeɛ 2000 mu no, mmerɛ a intanɛte ne kɔmputa baa sub-Saharan Afrika mantam mu, na yɛnyai intanɛte café ahodoɔ no, nsisibɔ kɔɔ saa kwan no so. Nsisibɔ firii deɛ ɛbato wo so kɔɔ deɛ wɔfrɛ no nhyehyɛeɛ pa mu,” ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ɔkae sɛ intanɛte a ɛtrɛɛ no danaa nsisibɔ kɔɔ amumuyɛ dwumadie a wɔahyehyɛ no yie na ɛtwa hyeɛ so, a deɛ ɛyɛ sɛ obi nnim wo din bɛyɛɛ akodeɛ kɛseɛ baako a nsisiifoɔ wɔ.
“Ɛbɛyɛɛ deɛ wɔahyehyɛ no yie. Ɛtwaa hyeɛ so efiri sɛ intanɛte ma wo kwan trɛɛ. Din a wɔnnim a ɛnni hyeɛ ne nsisibɔ agya kɛseɛ efiri sɛ wonnim onipa a wo ne no rekasa,” ɔkae.
Ɔsan bɔɔ kɔkɔ sɛ intanɛte so tɔneɛ a ɛregye din kɛseɔ no ama amumuyɛfoɔ nyaa kwan foforɔ a wɔde bɛgye adetɔfoɔ so mfasoɔ.
Ɔkae sɛ nsisiifoɔ gye nnipa pɛ a wɔpɛ adwumayɛ a ɛyɛ mmerɛ so mfasoɔ denam wɔn ho a wɔde hyɛ gua nketewa dwumayɛfoɔ ampa ne adetɔfoɔ ntam.
“Adetɔfoɔ ne amansan pɛ adwuma a ɛyɛ mmerɛ na amumuyɛfoɔ nso pɛ no saa. Efiri sɛ wompɛ sɛ wobɛnantie kɔ saa dwareɛ no mu arokɔfa nneɛma. Wopɛ sɛ wobɔ fon na wɔde nneɛma no brɛ wo,” ɔkae.
“Mmerɛyɛ a worehwehwɛ no, wɔbɛba wo ne dwareɛ no ntam na wɔagye wo sika. Dwareɛ no nnya sika no, adetɔni no nnya nneɛma no, na amumuyɛni no ani gye.”
Nsisibɔ so nhwehwɛmufoɔ no de ka ho bio sɛ intanɛte so nsisibɔ dodow ampa no so kyɛn deɛ aban akontabuo kyerɛ no efiri sɛ amanehunufoɔ pii si gyinaeɛ sɛ wɔrennnkyerɛ deɛ ato wɔn.
“Firi me su mu no, sɛ onipa baako bɔ amanneɛ, na wɔkye obi a, afei wohu sɛ nnipa 10 afoforɔ ba bɛka sɛ, ‘Wɔyɛɛ ade korɔ no ara tiai me,’” ɔkae.
“Me akontabuo ne sɛ nsem 10 mu baako pɛ na wɔka. Deɛ aka no wɔnka. Ɛyɛ amanehunufoɔ ɔha mu nkyekyɛmu 10 pɛ na ampa wɔkasa fa ho anaa mpo wɔbɔ ho amanneɛ.”




Mmuae (0)