Fifa mpaninfoɔ titire Gianni Infantino afotufoɔ panin gyaee dwuma nnɔnhwerew kakra pɛ akyi berɛ a kuo a tɔ so mmiensa kasa tiaa ne nhyehyɛeɛ a ɛne sɛ wɔbɛtɔn kyɛfa a ɛwɔ akansi ahodoɔ mu kyerɛ ankorankorɛ sika hyɛfoɔ.
Carlos Cordeiro kaa sɛ Infantino’s nhyehyɛeɛ no yɛ “nkɔmmɔbɔ bɔne ma bɔɔlbɔ” na ɛbɛ “de bɔɔlbɔ” daakye ato awowa mu.
Cordeiro’s adwuma a ɔgyaee no baeɛ berɛ a Asian Football Confederation (AFC) de nsɛm bɔtoo dwa sɛ ɔne ne fɛfoɔ a wɔwɔ Europe ne North, Central America ne Caribbean no “gyina hɔ de baakoyɛ ma”.
AFC de kaa ho sɛ Infantino’s nhyehyɛeɛ no ntumi “mfa fapem pa mu nsiamu ne baakoyɛ a ɛho hia na de kɔ anim no mma turodoo”.
“Fifa World Cup ne ewiase bɔɔlbɔ akansi kɛseɛ paa na ɛnya ne ho ahooden firi akuo no nyinaa ne ewiase’s bɔɔlbɔ aman titire no kyɛfa a wɔde ma mu,” sɛnea wɔkaa no.
“Nhyehyɛeɛ biara a ɛde asiane bɛba baakoyɛ ne akansi no ewiase afanaa nyinaa suban so no, ɛsɛ sɛ wɔsan susu ho bio.”
AFC’s nsɛm a wɔde bɔtoeɛ no kyerɛ sɛ ɛyɛ den sɛ Fifa emmamba bɛpen Infantino’s nhyehyɛeɛ no so sɛ wɔde to aba a.
Infantino kyerɛeɛ sɛ nhyehyɛeɛ no bɛhia dodoɔ fanteefantee na edru mu – a ɛkyerɛ sɛ na ɛsɛ sɛ ne emmamba 211 mu 106 to aba foa nhyehyɛeɛ no so.
Uefa – kuo a ɛwhɛ Europe bɔɔlbɔ so – wɔ aba 55. Concacaf, a ɛwhɛ bɔɔlbɔ so wɔ North, Central America ne Caribbean, wɔ 35 na Asia wɔ 46.
Sɛ emmamba ahodoɔ nyinaa gyina wɔn mpanyimfoɔ gyinaɛeɛ akyi a, ɛkyerɛ sɛ aman 136 bɛtiatia Infantino’s nhyehyɛeɛ no so.
Dɛn na AFC kaa?
Wɔ ne nsɛm a ɔde bɔtoeɛ mu no, AFC bɔɔ Fifa soboɔ sɛ wasan nso ahyehyɛ “kwan a wɔbɛfa so” ama “nhyehyɛeɛ kɛseɛ” ansa na wafeefee wɔn a asɛm no fa wɔn ho no anomu.
Ɔkaa sɛ Fifa’s a wamma aban/emmamba feefeeɛ wɔ nhyehyɛeɛ no ho no “eda mmerɛwyɛ titire a ɛwɔ Fifa’s afotu ne nsɛm pɛnsɛnpɛnsɛnmudɛ yɛ mu a seesei deɛ ɛsɛ sɛ wɔsiesie”.
AFC san kasatiaa Fifa sɛ wagyae “akuo ahodoɔ, emmamba kuo ne mpo Fifa’s amambu kuo dɔdom, a Fifa Council ka ho, ma wɔte nka sɛ wɔatowe wɔn akyi.”
Ɔde kaa ho sɛ: “Fifa World Cup, ne agorɔ no mpo, yɛ ewiase bɔɔlbɔ abusua no nyinaa dea.
“Ɔsɛ sɛ wɔde bom hyehyɛ wɔn daakye berɛ biara, denam asoɛeɛ a ɛda akuo ahodoɔ ne emmamba kuo nyinaa nne adi so.
“AFC frɛ Fifa sɛ ɔnyɛ nhwehwɛmu a ɛyɛ ntɛm wɔ ne mpaninfoɔ ne ntɛmgyinaeɛ nhyehyɛeɛ mu na ama wɔahyɛ da abu nhyehyɛeɛ a ɛho hia wɔ ewiase afanaa nyinaa denam afotu pa, abosiammɔ a ɛwɔ nteaseɛ ne ahwɛsoɔ pa a ɛfata a ɛfiri Fifa’s amara asoɛeɛ hɔ.”
Dɛn na Cordeiro kaa?
Na Cordeiro ayɛ Fifa afotufoɔ panin mfeɛ nan ne abosome 11.
Na ɔgyina ewiase amambu kuo no ananmu wɔ White House dwumadie kuo a ɛhwɛ 2026 World Cup so, na na ɔyɛ kan sikakorabea sika-hyɛfoɔ wɔ Goldman Sachs.
Wɔpaw no sɛ afotufoɔ panin wɔ ewiase nhyehyɛeɛ ne amambu so wɔ Ɛbɔ 2021 mu, na ɔno ne panin a ɔdi kan wɔ Fifa a wagyae adwuma wɔ nhyehyɛeɛ yi ho.
Wɔ ne nsɛm tenten a ɔde bɔtoeɛ mu no, Cordeiro kaa sɛ ɔtia nhyehyɛeɛ no “koraa” na ɔkaa sɛ “wampen asɛm no so” sɛ Fifa hia akyiwɔfoɔ sika hyɛfoɔ na ama “anya boɔ kɛseɛ”.
“Nhyehyɛeɛ no abɛyɛ asɛmmisa titire ama Fifa’s daakye,” sɛnea ɔtwerɛeɛ.
“Fifa’s asɔdeɛ nnyɛ sɛ ɔbɛnya dwa mu mfasoɔ dodoɔ wɔ ɛka biara so. Ɛyɛ sɛ ɔbɛbɔ bɔɔlbɔ ho ban na waahyɛ no den ama awoɔntoatoasoɔ a ɛreba daakye.
“Sɛ saa nnyinasosɛm no ne ho ko a, ɛsɛ sɛ bɔɔlbɔ di kan.”
Cordeiro kaa sɛ ɔnni kyɛfa biara wɔ saa nhyehyɛeɛ yi mu.
“Deɛ ɛhaw adwene koraa ne sɛ mmuaeɛ nni hɔ ma nsɛmmisa titire,” sɛnea ɔde kaa ho. “Adɛn nti na saa nkɔmmɔbɔ yi? Adɛn nti na ɛyɛ seesei? Ahwɛsoɔ bɛn na ɛwɔ hɔ? Hwan na ɔnya mu mfasoɔ?” sɛnea ɔtwerɛeɛ.
“Saa nsɛmmisa yi da so nnya mmuaeɛ, nso wɔrebisa emmamba kuo sɛ wɔnyɛ gyinaeɛ a ɛho hia papaatwa wɔ nnanson 50 nko mu, anaa sɛ wɔbɛka akyi.
“Ɛno nnyɛ kwan pa a wɔfa so si ewiase’s agorɔ yi daakye so gyinaeɛ.”
Dɛn ne Infantino nhyehyɛeɛ?
Fifa ne Infantino pɛ sɛ wɔyɛ adwumakuo nkumaa a ɛwɔ dwadwa mu na ɛdi ne dwumadie titire, a ne World Cup ka ho, na ankorankorɛ sika hyɛfoɔ a wɔfiri akyirikyiri bɛtumi atɔ kyɛfa wɔ mu.
Ɔkaa sɛ ɔbɛ “to nsa afrɛ afoforoɔ ma wɔabɛhyɛ sika kakra a ɛnni tumi” wɔ adwuma foforɔ no mu – Fifa Forward Enterprise (FFE).
Wɔ krataa krataafa 25 a sika-hyɛ sikakorabea JP Morgan yɛeɛ mu no, ɛda adie pefee sɛ Fifa’s akansi bɛtrɛɛ na ama sika a wɔtua ma emmamba kuo biara aduru euro million 24 wɔ mfeɛ 2035-2039 mmerɛ mu.
Ɛbɔ “dwadwa nhyehyɛeɛ foforɔ” din ne “nimdefoɔ titire a wɔbɛtwe wɔn denam akatua a ɛhyɛ nkuran so”.
Wɔka World Cup ho asɛm wɔ mu sɛ ɛyɛ agorɔ dwumadie a “nnipa hwɛ no kɛseɛ paa” nso Fifa deɛ, ne nea ɛne no bɔ abira no, wɔka sɛ “wɔnnya sika afiri mu sɛnea ɛsɛ”.
Bɔɔlbɔ a mmaa bɔ ho asɛm biara nni krataa no mu.
Sɛ wɔma ho kwan a, Fifa kaa sɛ wɔhwɛ kwan sɛ Thrive Eternal bɛdi sika hyɛfoɔ kuo a wɔasusu ho ama FFE no anim.
Thrive yɛ America sika-hyɛ adwumakuo a Joshua Kushner – US President Donald Trump’s asebarima Jared nua no hyehyɛeɛ.
Mmuaeɛ/adeɛ a esiiɛ ne dɛn?
Yawoada, Uefa tooyɛ aba sɛ wɔbɛpo World Cup sɛ Fifa nhyehyɛeɛ no toa so a.
Nnɔnhwerew kakra akyi no, Concacaf, a ɔyɛɛ saa afe yi World Cup no fie Wura, de nsɛm bɔtoo dwa a ɔno nso pooo nhyehyɛeɛ a Infantino yɛeɛ no.
Fifa de nsɛm bɔtoo dwa Fiada anopa sɛ ɔbɛtoa nhyehyɛeɛ no so nso ɔde kaa ho sɛ “obiara nntɔn bɔɔlbɔ”.
Ewiase bɔɔlbɔ amambu kuo no kaa sɛ dwumadie a wɔde reafeefee nsɛm mu no “nsemmɔneyɛfoɔ amanneɛbɔ a ɛnteɛ asɛe no”.
Ɔkaa sɛ ɛno “rennsɛe honorhom anaa amambu a ɛwɔ Fifa anaa bɔɔlbɔ ho mpo”.
Uefa abɔ Fifa soboɔ sɛ ɔde bɔɔlbɔ redi dwuma “de renya sika ama wɔn ho ne wɔn adamfonam”, berɛ a Concacaf ne AFC nyinaa ada dadwen adi wɔ afotu a ɛfa nhyehyɛeɛ no ho no.
“Wɔntumi mfa World Cup nnyɛ sika hyɛ adeɛ,” sɛnea Uefa’s nsɛm a ɔde bɔtoeɛ Yawoada kenkaneɛ.
“Ɛyɛ bɔɔlbɔ’s mu egyapadeɛ kɛseɛ paa no mu baako. Agorɔfuo, ɔman mu kuo ahodoɔ ne akyidifoɔ a wɔwɔ asasepɔn biara so na ayɛ saa afe kɔsi afe.
“Faako biara mma ankorankorɛ sika hyɛfoɔ. Wɔntɔn World Cup.
Amambu kuo a ɛhwɛ bɔɔlbɔ so wɔ South America, Conmebol, nnya nkaa hwee wɔ badwam fa nhyehyɛeɛ no ho. Amambu kuo a ɛwɔ Africa (CAF) ne Oceania (OFC) aka sɛ wɔbɛsusu Fifa nhyehyɛeɛ no ho wɔ Ɔsannaa mu.
Adɛn nti na aman ‘nkumaa’ bɛtumi ada so akyigye Infantino akyi
Berɛ a Uefa emmamba ka ewiase mu asikafoɔ ho no, aman afoforoɔ dodoɔ no ara de wɔn ho to Fifa sika so ma ahyehyɛdeɛ titire.
Berɛ a AFC tia Infantino nhyehyɛeɛ no, ɛne Uefa nshɛse nam, ampɔpɔm sɛ ɔbɛpo Fifa akansi. AFC emmamba no rennya nhyɛsoɔ sɛ wɔto aba tia nhyehyɛeɛ no.
Rogers Byamukama, a ɔwɔ Ugandan Football Federation mu, gye kyeim sɛ kwan biara a ɛbɛtumi mfa ahonyadeɛ pii bɛma aman a ɛte sɛ ne dea no, ɛsɛ sɛ wɔhwehwɛ mu.
“Nea di kan koraa no, ɛsɛ sɛ wote aseɛ sɛ bɔɔlbɔ yɛ adwuma a ɛyɛ ka kɛse, ne titire wɔ Africa asasepɔn so baabi a ahonyadeɛ nnya nso nnya ntɛm,” sɛnea ɔka kyerɛɛ Newsday wɔ BBC World Service so.
“Mfatoho ne sɛ wɔ Uganda, ahyehyɛdeɛ nnwuma dodoɔ a Fifa de sika a ɔnyaeɛ firi Fifa hɔ ayɛ, ne titire wɔ World Cup ase, firi tekiti tɔn mu ne nsianamfoɔ hɔ.
“Ɛno akyi no, dwumadie nkumaa pii wɔ hɔ a Fifa de sika ahyɛ mu, a bɔɔlbɔ nsɔwɔeɛ ka ho.
“Wɔ me fam no, kwan biara a ɛde ahonyadeɛ pii ba no yɛ, ɛfiri sɛ saa ahonyadeɛ no wɔbɛkyɛ na wɔde ama kuo ahodoɔ no, ne titire wɔ Africa asasepɔn so na ɛno bɛhyɛ nkɔsoɔ nkuran.”
Byamukama gye tom sɛ Uefa’s wɔ kwan sɛ ɔkasa, nso ɔkyerɛeɛ sɛ ne emmamba no de wɔn ho nto Fifa sika so sɛnea emmamba kuo pii a wɔwɔ ewiase afanaa afoforoɔ teɛ no, baabi a Infantino gye din paa no.
Wɔ Fifa Forward nkɔsoɔ dwumadie mu mmerɛ mmienu a di kan no mu, de kɔsi 2022, $2.8bn (£2.08bn) na wɔde maeɛ ama sika hyɛ wɔ emmamba kuo 211 no nyinaa mu.
Fifa Forward 3.0 – a ɛfiri mfeɛ 2023 de kɔsi 2026 – ama sika no afoa so 30%.
Fifa de $5m (£3.7m) foforɔ ama emmamba kuo biara, na wɔatua $60m (£44.48m) foforɔ ama kuo kɛseɛ biara ama wɔn ankasa nnwuma.




Mmuae (0)