Abɔnten so nwura a wɔhyew ma nnipa a wuwui wɔ Ghana wɔ afe 2023 mu boroo 32,000, a ɛyɛ ade a ɛto so mmienu a ɛma nnipa wuwu kɛse wɔ ɔman no mu wɔ mogya mmoroso akyi, sɛnea afe 2025 State of Global Air amanneɛbɔ kyerɛ no.
Amanneɛbɔ no kyerɛe sɛ fie fi a ɛfi gya na nkwa ne nwura mu no yɛebɔ bɛyɛ nkyem mmiensa mu mmienu wɔ owu a ɛne abɔnten so nwura hyew bɔ abira no mu.
Wɔdaa nea wohu kyerɛe yi adi wɔ Wukuada wɔ Breathe Adentan ɔsatu a wɔyɛe wɔ Frafraha Community Senior High School wɔ Adentan Municipality wɔ Greater Accra Mantam mu.
Amanneɛbɔ no kɔɔ so daa no adi sɛ wɔ Adentan Municipality mu no, bɛyɛ afie a wɔnya nwura fow dwumadie mu mmoa nkyem mmiensa mu baako da so ara hyew nwura a ɛboro so wɔ amena a wɔatutu mu.
Ɛkae sɛ suban yi redom wa a ɛntɔ te wɔ mmofra mu na ɛrema asthma yareɛ nya nkɔanim bɔne.
Sɛnea amanneɛbɔ no kyerɛ no, fie baako wɔ mmiensa biara mu wɔ Adentan a wɔnya nwura fow dwumadie daa no da so ara de nwura hyew kyɛn sɛ wɔde begu no yiye.
Nkitahodi yi yɛ mmɔdenbɔ a wɔrebɔ de ateate asuafo, a wɔaka wɔn ho asɛm sɛ daakye akannifo, na wɔadi mframa pa pere ho anim denam ɔsatu no asɛmti so: ‘'Borla' a wohyew no, wo fiefo na wɔhome.’
“Asuafo yɛ abɔfo; wɔkɔ asuaefie ne afie ntam, de nea wɔsua kɔma afoforo. Sɛ wɔde sukuu ahorow hyɛ mu no yɛ akwanhyɛ mmɔdenbɔ a ɛgu aba ma ndɛ asuafo yɛ ɔkyena fie gyinaesi-fo, mpɔtam akannifo ne Breathe Adentan Ambassadors of Clean Air berɛ tenten wɔ ɔsatu no akyi,” amanneɛbɔ no kyerɛe.
Kuw no Kannifo ma ɔsatu no, Dr Vincent Kyere, kae sɛ mframa fĩɔyɛ yɛ ehu kɛse ma nkwa na ɔhyɛɛ afiefo nkuran sɛ wɔnnye akwan a ɛwɔ banbɔ ne apɔwmuden pa ato mu.
“Anohohyɛ no nnye amanyɔfo ma mmara ahyɛfo nko ara, na mmom ɛyɛ fie biara a ɛhesi gyinae sɛ wɔbɛhyew anaa wɔbɛtwɛn, wɔbɛpaapae nwura mu anaa wɔbɛto gya mu. Breathe Adentan atirimpɔw ne sɛ ɛbɛma afiefo tumi denam nneɛma ho nimdeɛ ne akwan foforo a wɔde bɛma na wɔasiesie nsɛm a wɔn nko ara betumi asiesie,” ɔkyerɛe.
Frafraha Community SHS Headmistress Abadiakyire, Ms Augusta Lartey Young, kamfoo Breathe Adentan wɔ wɔn ne sukuu no nsosoeɔ a wɔyɛe de hyɛɛ mframa pa ho nkuran no ho.
“Sukuu no bue kwan daa ma nhyehyɛe a ɛte sɛ yi a efi ankorankorɔ dwumadibea ahorow mu, efisɛ mofye nkuto ne nimdeɛ a ɛde suban nsakrae ampa ba wɔ ateetee nsɛm so wɔ yɛn mpɔtam, ade a yɛntumi nyɛ no yɛn nko ara daa,” ɔkae.
Ms Young daa anidaso adi sɛ nsosoeɔ yi bɛkɔ so ama asuafo nsem ne ntetee na efi so aboa ma atenae hɔ ayɛ kronkron ma awontoatoaso a ɛreba.
Mfiridwuma sohwɛfo wɔ Environmental Protection Authority (EPA), Kwaku Anim, tiintim adwumakuw no bɔhyɛ so sɛ wɔbɛhyɛ mpɔtam a mframa fi nni mu nkuran denam mmara ahorow a wɔbɛhyɛ mu den, a Environmental Protection Act, 2025 (Act 1124) ka ho.
“Wɔ yɛn a yɛwɔ EPA fam no, mpɔtam banbɔ ne apɔwmuden yɛ ade a ɛdi kan wɔ yɛn dwumadi ahorow mu na yɛbɛhwɛ sɛ Ghanafo nyinaa bɛdi mmara no so na yɛn mframa ayɛ kronkron,” ɔsiim so.
Centre for Sustainable Cycles (SCYCLES Ghana) Panyin Kɛse, Dr Sampson Manukure Atiemo, hyɛɛ afiefo nkuran sɛ wɔnhwɛ nwura sɛ ade a ɛsom bo na wɔnyɛ nwura mu mpaapaemu pa na ɛmma kwan ma sika nya.
TIMES REPORTER NGWAFO
Di yɛn WhatsApp Channel so seesei! https://whatsapp.com/channel/0029VbAjG7g3gvWajUAEX12Q







Mmuae (0)