Obi a ɔyɛ nsisi ho abenfo a ɔwɔ abodin krataa ne nhwehwɛmufo nimdefo, Ransford Nana Addo Junior, abɔ kɔkɔ sɛ Artificial Intelligence (AI) resesa Intanɛte so nsisi suban, esiane sɛ seesei nsisi nneɛma bi wɔ hɔ a mfiri a wɔayɛ no kɔmputa so na ereyɛ na nyɛ nnipa abɔnefo.
Wɔ nkɔmmɔbɔ bi a ɔne wɔn yyɛe wɔ Joy FM’s Super Morning Show so wɔ Fida, Kitawonsa 31 so, fa sɛnea wɔbɛka intanɛte so nsisi nkyɛn ho no, ɔkae sɛ nkoso a aba AI mu no ama adwonsuntorofo no anya nyansahu kɛse na wɔn nnwuma yɛ den sɛ wɔbɛhu.
“Adu baabi a AI de nkɔanim aba adwonsuntorofo dwuma mu, na seesei nsisi nnwuma no, afiri na ereyɛ no mmoa akyi. Enti, onipa a ɔresisi wo no betumi ayɛ sɛ ɔnyɛ onipa mpo, na mmom ebia ɔyɛ AI,” ampa ara na ɔkae.
Sɛnea ɔkyerɛe no, mfiri a AI kyerɛ no kwan no betumi ne wɔn a wɔresisi wɔn no adii nkɔmmɔ tɛnn, a ɛma intanɛte so nsisi no gye di kɛse sen bere biara a atwam.
“Wɔatete wɔn. Afiri mu nkitahodi nyansahu (Machine learning) akyerɛ wɔn sɛnea wɔbua nkra biara. Wɔne wo di nkɔmmɔ,” ampa ara na ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ransford Nana Addo Junior kae sɛ ɛho hia sɛ amansan te ase sɛ nnɛyi nsisi nyɛ biribi a ɛstɔ no kɛkɛ bio, na mmom ɛyɛ nsisi nnwuma a wɔahyehyɛ no yiye.
“Mepɛ sɛ mede to hɔ kɛkɛ sɛ adwonsuntorofo nyɛ nnipa a wɔnam a wɔnksɔ sukuu anaasɛ nnipa a wɔnnim nea wɔreyɛ. Wɔfa ntetee pa mu; wɔtete wɔn yiye,” na ɔkae.
Ɔhyɛɛ no nsow sɛ adwonsuntorofo no nya nimdeɛ a ɛseɛ ne nea wɔkyerɛ nsisi ho nhwehwɛmufo a wɔwɔ abodin krataa ne kyerɛwtohɔ ho nhwehwɛmufo a wɔwɔ mmara mu no.
“Wɔsua nneɛma a yɛnesua no sɛ nsisi ho nhwehwɛmufo a yɛwɔ abodin krataa ne kyerɛwtohɔ ho nhwehwɛmufo a wɔwɔ polisifo mu,” na ɔde kaa ho.
Nsisi ho nhwehwɛmufo no kae sɛ nsisi atena hɔ afebɔɔ esiane sɛ nnipa bi benya pɛ sɛ wɔdie nnipa afoforo so mfaso wɔ sika ho nti.
“Efi Adam ne Hawa mmere so, nsisi atena yɛn ho, na ɛbɛkɔ so atena yɛn ho esiane sɛ nnipa bɛpɛ sɛ wɔgye afoforo so mfaso nti,” na ɔkae.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ adwonsuntorofo no taa daadaa nnipa nkate te sɛ anibere, abotɔyam ne ntɛm a wopɛ sɛ wonya sika ntɛm ansa na wɔn a wɔasisi wɔn no ahu sɛ wɔadaadaa wɔn.
Ɔboaboaa nsisi ahodoɔ a ɛstɔ kɛse no bi ano, a ebi ne ɔdɔ ho nsisi, sika gye-ne-ma nsisi (money mule), sika a de to hɔ (investment) nsisi, loto nsisi, Ponzi ne pyramid hyehyɛe nsisi, adwuma hwehwɛ ho nsisi ne intanɛte so tɔne tɔ nsisi.
Berɛ a intanɛte so nsisi kɔ so ma amansan adwene si so no, ɔkae sɛ efe krado fa kɛse a nsisi ho nneɛma trɛw mu no fã bi kɛkɛ na ɛyɛ.
“Yɛantumi ante ase sɛ nsisi abɛyɛ adwuma pa ara ma nnipa a wɔfa ntetee mu nso. Wɔtete wɔn ho,” na ɔkae.
Wɔ nhwehwɛmu suahu a ɔwɔ mu no so no, ɔkaee dwumadi bi a ɔne polisifo yɛe wɔ Teshie Nungua Estate, baabi a nhwehwɛmufo huu dwumadi a wɔahyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a nsisi kuw bi reyɛ.
“Yɛkyeree barima bi wɔ Teshie Nungua Estate, na berɛ a me ne polisifo no twaa wɔn ho hyiae no, yɛhuu sɛ wɔwɔ dwumadi nhyehyɛe krataa (organogram). Wɔfa nsɛmbisa mu, wɔwɔ akatua nhyehyɛe, na nnipa a wɔate ahyɛ mu yi yɛ nnipa a wɔatwe wɔn sɛ wɔmmɛsisi nnipa,” ampa ara na ɔdaa no adi.
Sɛnea ɔkyerɛe no, ammamfo a wɔwɔ nsisi akuw yi mu no yɛ adwuma wɔ akuw a wɔahyehyɛ no yiye mu, wɔtenatena kɔmputa akyi hwehwɛ nnipa a wɔbetumi asisi wɔn, yɛ intanɛte so nkitahodibea (website) a ɛyɛ atorode, di intanɛte so dawuru a ɛdaadaa nnipa na wɔtete wɔn ansa na wɔawia wɔn sika.
“Wɔrehwehwɛ nnipa a wɔbɛsisi wɔn, wɔsiesie asase no, wɔtete wɔn, wɔyɛ webusait a ɛyɛ atorode, na afei wɔyɛ dawuru. Wɔwɔ botae a ɛsɛ sɛ wɔdu ho wɔ da no awiei,” na ɔkae.
Ɔsan nso hwehwɛɛ sɛnea nsisi anyin wɔ mfe aduanan a atwam no mu.
Sɛnea ɔkyerɛe no, nsisi a ɛkɔɔ so wɔ 1980 mfe no mu no fã kɛse no ara yɛ berɛ a adwonsuntorofo nyaa kwan gyeee nnipa a wɔnnim biribiara so mfaso wɔ anim-ne-anim nkitahodi mu.
“Nso berɛ a yɛkɔɔ 2000 mfe no mu pɛɛ, berɛ a intanɛte ne kɔmputa baa sub-Saharan Africa mantam mu, na yɛnyaa intanɛte kafé no, nsisi firii hɔ kɔɔ saa kwan no so. Nsisi firii kwan a wonya kɛkɛ so kɔɔ nea wofre no nhyehyɛe mu,” na ɔkyerɛkyerɛɛ mu.
Ɔkae sɛ intanɛte a ɛtrɛwee no dan nsisi kɔɔ dwumadi a wɔahyehyɛ no yiye, a ɛtwa hye so kɔ amannone, berɛ a nea wonnim wo din no bɛyɛɛ akode kɛse a adwonsuntorofo de di dwuma.
“Ɛbɛyɛɛ nea wɔahyehyɛ no yiye. Ɛtwaa hye esiane sɛ intanɛte ma wodu baabiara nti. Nea wonnim onipa a ɔne wo rekasa koraa no yɛ nsisi nananom esiane sɛ wonnim onipa a ne wo rekasa no,” na ɔkae.
Ɔsan bɔɔ kɔkɔ sɛ intanɛte so tɔne tɔ a ɛreyɛ kɛse no ama adwonsuntorofo nyaa kwan foforo de sisi atɔfo.
Ɔkae sɛ adwonsuntorofo no gye nnipa pɛ a wɔpɛ sɛ nneɛma yɛ mmerɛw ma wɔn no so mfaso denam wɔn ho a wɔde hyɛ gua nketewa pa ne atɔfo ntam no so.
“Atɔfo pɛ nea ɛyɛ mmerɛw na adwonsuntorofo no pɛ saa ara. Esiane sɛ ompɛ sɛ wonante kɔ saa dwumadibea no mu kɔfa nneɛma. Wopɛ sɛ woma frɛ na wɔde nneɛma no brɛ wo,” na ɔkae.
“Mmerɛwyɛ a worehwehwɛ no, wɔbɛba wo ne dwumadibea no ntam na wɔagye sika wɔ wo hɔ. Dwumadibea no nnya sika no, ɔtɔfo no nnya nneɛma no, adwonsuntorofo no anya anigye.”
Nsisi ho nhwehwɛmufo no san kyerɛe sɛ intanɛte so nsisi kɛseyɛ ankasa da hɔ kɛse sen nea akontabuo pa kyerɛ esiane sɛ nnipa a wɔasisi wɔn no pii paw sɛ wɔrenka wɔn suahu ho asɛm.
“M'osuahu mu no, berɛ a onipa baako bɔ amanneɛ, na wɔkyere obi no, afei wuhu sɛ nnipa 10 afoforo ba bɛka sɛ, ‘Wɔyɛɛ me saa ara,’” na ɔkae.
“Me nkontabuo ne sɛ nsɛm 10 mu no, baako pɛ na wɔka. Nea ɛka ho no, wɔnka. Ɔha mu nkyekyem 10 pɛ na wɔn a wɔasisi wɔn no keka ho asɛm anaasɛ wɔbɔ ho amanneɛ mpo.”




Mmuae (0)