Court of Appeal atembuafo kuo a ɛyɛ nnipa baasa gyeetɔm pɛnee Sedinam Tamakloe asɛmmisa no so, sɛee fɔ a wɔbuu no ne asotwe a wɔde maa no no, na wɔagyae no na wɔadi no bim. Atemmu krataa a ɛyɛ krataafa 94 no, Justice E. Ankamah na ɛbɔeɛ, na Justices S. Diawuo ne E. S. Amedahe nso pɛnee so.
Wɔbɛtumi ate atemmu no so akɔ nsɛmmisa ne mmuaeɛ a ɛdidisoɔ yi mu. Sɛnea ɛte daa no, Without Tears dwumadie yi de ba a adwene anaa atemmu biara nni ho.
1. Dɛn na asɛm no faa ho?
Sedinam Tamakloe, a na ɔyɛ MASLOC CEO dada, ne Daniel Axim, a na ɔyɛ adwumayɛ ho panin dada (Operations Manager), na wɔde nsɛm kɔɔ asennibea wɔ MASLOC dwumadie ahorow ho. Sika/nsɛm gyinafoɔ no kaa sɛ, nsɛm foforo mu no:
• Obaatanpa Microfinance de GH¢500,000 sika ntenten maeɛ tɛnteɛm pɛɛ maa Sedinam, a ɔde kwammɔne so faeɛ;
• Sedinam ne Daniel Axim de sika a wɔde maeɛ sɛ wɔde bɛyɛ ɔman nyinaa nteaseɔ, hwehwɛmu, nteteɛ ne sika ho nimdeɛ dwumadi ahorow no dii dwuma bɔne;
• Sedinam de GH¢579,800 a na wɔde bɛma Kantamanto dwa mu gya hyeɛ ho anohobafoɔ no dii dwuma bɔne;
• Sedinam yɛɛ apam sɛ ɔbɛtɔ kaarre 350 a wannya kwan anaa kwayɛ soronko a ɛseɛ sɛ ɔnya firii Public Procurement Authority hɔ;
• kaarre no boɔ a wɔde bɔɔ ho dawuro no kɔɔ soro koraa sen nea tɔnfoɔ no tɔn no kuroso, ɛmfa ho sɛ na wɔanya toɔ agyaeɛ (tax waivers);
• MASLOC tuaa GH¢93,412 de tɔɔ nsɛmboafoma (mobile phones) 200 a wɔkyerɛ sɛ ne boɔ yɛ GH¢24,400 pɛ wɔ dwa mu; na
• wɔtuaa ex gratia ne akwanhyɛ sika a ɛnmfata maa Sedinam ne ne abadiakyire.
Sedinam ne Daniel Axim hyiaeɛ nsɛmmisa 78 a ɛfa korɔnoɔ, apam bɔne, ɔman no sika a wɔahyɛ da asɛe no, ɔman no agyapadeɛ a wɔasɛe no, money laundering, ɔman sika a wɔtuaa no wɔ kwan bɔne so, sika ho ahyɛdeɛ a kwan nni ho, ne Public Procurement Act mmara a wɔasɛe no ho.
Nsɛm gyinafoɔ no frɛɛ adansefoɔ bason de gyinaeɛ wɔ wɔn asɛm no ho. Sedinam kɔɔ asennibea hɔ fɛfɛɛfɛ fa kɛseɛ no ara. Wɔ Kitawonsa 30, 2021 mu no, ɔnyae ne passport sɛ ɔde bɛkɔ amannɔne akɔhwehwɛ ayaresabea, wɔ ahyɛdeɛ mu sɛ ɔbɛsan aba asennibea wɔ Ahinime 10, 2021. Wammba.
Wɔ Ɔpɛpɔn 18, 2022 mu no, High Court no bui sɛ waagwane na waabu ne bail ahyɛdeɛ so. Wɔhyɛɛ ne gyae-me-kɔ gyinafoɔ (sureties) no sɛ wɔmfa no mbra, anaa sɛ wɔbɛfa wɔn sika a wɔde gyinaeɛ no. Wɔde wɔn sika/bɔhyɛ no firi wɔn nsam wɔ Ɔpɛpɔn 24, 2023 mu.
Asennibea asɛm no toa so a na Sedinam nni hɔ. Wɔ Oforisuo 16, 2024 mu no, High Court no buu no fɔ wɔ nsɛm a wɔde bɔɔ no so no nyinaa mu na wɔde asotwe ahorow guu no so. Afiase kɔ a ɛho hia paa ne mfeɛ 10.
Wɔ Ɔbɛnem 9, 2024 mu no, ɔde asɛm no kɔɔ asennibea kɛseɛ mu (appealed).
2. Dɛn na Sedinam gyinaa so kaa asɛm no mu wɔ apɛɛle (appeal) no mu?
Ne krataa a ɔde gyinaeɛ wɔ apɛɛle no mu no kura nnyinasoɔ nkron. Nnyinasoɔ (a) yɛ kɔmpleente kɛseɛ sɛ fɔ a wɔbuu no no nnni kwan so na adanseɛ biara nnyae ho. Nnyinasoɔ (b) kɔsi (h) mu biara kaa pɛɛ sɛ asennibea no fomɛɛ bere a wɔbuu no fɔ wɔ nsɛm pɔtee bi mu. Nnyinasoɔ (i) kaa sɛ asotwe no yɛ den dodo na ɛkɔɔ soro dodo.
Ne nsɛm a ɔkaeɛ no titiriw ne sɛ:
• nsɛm a wɔde bɔɔ no so pii no, wɔantwerɛ no yiye na emmfa nea ɔyɛeɛ anaa nea wannyɛ no so yiye;
• nsɛm gyinafoɔ no antumi ankyerɛ bɔne no nneɛma titiriw no mu dennen a akyinnyeɛ nni ho;
• temmufoɔ no de adwuma no hyɛɛ ne nsa bɔne sɛ ɔnkyerɛ sɛ na ɔwɔ tumidie, ɔdiidii kwan pa so anaa ɔde sika no dii dwuma a wɔahyɛ da de maeɛ no;
• adanseɛ no angyina fɔbuo mmiako mmiako no akyi; na
• asotwe no yɛ den dodo na ɛkɔɔ soro dodo.
3. Anka ɔbɛtumi de asɛm no akɔ apɛɛle mu bere a ɔwɔ Ghana akyi?
Ɔman (Republic) no gyinaeɛ kaa sɛ, ɛnam sɛ na Sedinam yɛ ogwanifoɔ bere a ɔde apɛɛle no toeɛ no nti, ɛnse sɛ wɔma no kwan ma ɔsɛe ne fɔbuo no.
Asennibea no poo saa asɛm no. Wɔkaa sɛ Amansan Mmara (Constitution) anaa Ghana atemmu krataa biara a Ɔman no de baeɛ no mfa nnii nipa a wɔabu no fɔ a ɔnni hɔ no ho kwan sɛ ɔbɛkɔ apɛɛle mu.
Sedinam de ne apɛɛle no toɔ wɔ berɛ mu ne kwan a mmara hwehwɛ no so. Nti nea ɔnnim Ghana no amfa Court of Appeal tumi a ɛwɔ sɛ ɛtie ne asɛm no amfi hɔ.
4. Dɛn na ɛtoo ne apɛɛle nnyinasoɔ bason no?
Asennibea no yii nnyinasoɔ (b) kɔsi (h) no firii ho ɛfiri sɛ wɔkaa pɛɛ sɛ asennibea no "fomɛɛ" wɔ fɔ a wɔbuu Sedinam no mu a wɔankyerɛkyerɛ mfomsoɔ a wɔkyerɛ no mu.
Wɔ kasa a ɛyɛ mmerɛ mu no, ɛnsɛ sɛ wokɔka kyerɛ apɛɛle asennibea sɛ: "Temmufoɔ no fomɛɛ." Deɛ ɔde asɛm no baeɛ no sɛ ebia ɔnkasa nkyerɛ sɛ: "Ɛyɛ nea temmufoɔ no yɛeɛ bɔne ni, na ɛno nti na ɛyɛ mmara bɔne."
Nsokwa, nnyinasoɔ bason no a wɔyii no amfa apɛɛle no amma awieeɛ. Asennibea no koraa susuukɔɔ nnyinasoɔ (a) ho: kɔmpleente kɛseɛ a ɛfa sɛ fɔbuo no nnni kwan so na adanseɛ mmoa no.
5. Nsɛm a wɔde bɔɔ no so no su seɛeɛ?
Asennibea no kaa sɛ nsɛm a wɔde bɔɔ no so pii seɛeɛ pefee ɛfiri sɛ wɔamma nsɛm a ɛkyerɛ nea ɔyɛeɛ, nea wannyɛ anaa sika dwumadie a wɔse ɛyɛ bɔne no mu kɔɔ akyiri.
Ɛnyɛ Kasa Mmara mfomsoɔ anaa nkyerɛkyerɛmu nomba a ɛyɛ bɔne ho kɔmpleente pɛ. Wɔ amandzeɛ atemmu mu no, ɛsɛ sɛ wɔka kyerɛ nea wɔde asɛm bɔ no so no pefee nea wɔkyerɛ sɛ ɔyɛeɛ. Asɛmbɔsoɔ nnse sɛ ɛbɔ bɔne bi din pɛ; ɛsɛ sɛ ɛde ampae nsɛm a ɛyɛ ma ma nea wɔde bɔ no so no ate aseɛ na waanobu mmuaeɛ.
Nsokwa, Asennibea no ansi gyinaeɛ wɔ apɛɛle no so firii sɛ nsɛm bi seɛeɛ nko ara. Ɛde ne ho hwehwɛɛ mu sɛ ebia adanseɛ a nsɛm gyinafoɔ no de baeɛ no kyeree bɔne no anaa.
6. Dɛn ne mfomsoɔ titiriw a temmufoɔ no yɛeɛ?
Asennibea no kaa sɛ temmufoɔ no danee adanseɛ ahyɛdeɛ no bio bio. Nsɛm pii kaa sɛ Sedinam yɛɛ adwuma:
• “a tumidie nni ho”; “a gyeetɔm nni ho”; anaa “a kwan pa nni ho.”
Temmufoɔ no buu adwene sɛ, ɛnam sɛ nsɛm gyinafoɔ no kaa sɛ tumidie anaa gyeetɔm nni ho nti, na Sedinam sɛ ɔkyerɛ sɛ ɔwɔ tumidie a ɛseɛ anaa ɔdiidii kwan a ɛseɛ so.
Court of Appeal kaa sɛ eyi yɛ bɔne. Nsɛm gyinafoɔ ntumi ndane adanseɛ dwumadie mfa mma obi pɛɛ ɛnam sɛ ɔde asɛmbɔso to ahyɛdeɛ bɔne mu.
Gye sɛ mmara pɔtee bi kyerɛ foforo, ɛda so yɛ nsɛm gyinafoɔ no adwuma sɛ ɔbɛkyerɛ bɔne no fa nyinaa mu pefee, a tumidie, gyeetɔm anaa kwan pa a wɔkyerɛ sɛ ɛnni hɔ no ka ho.
Nea wɔde asɛm bɔ no so a wankasa, wannsan amma ɔman no mu anaa wanmma nkyerɛkyerɛmu no ntumi mmfa mnsisi nsɛm gyinafoɔ asɛm a ɛnsɛ no so.
7. Dɛn na Asennibea no siidii gyinaeɛ wɔ GH¢500,000 Obaatanpa sika a wɔde san maeɛ no ho?
Nsɛm gyinafoɔ no asɛm ne sɛ Obaatanpa san de GH¢500,000 sika ntenten maeɛ tɛnteɛm pɛ maa Sedinam na ɔtwerɛɛ krataa de gyeetɔm sɛ wanya.
Asennibea no hunuu adanseɛ haw kɛseɛ. Krataa ankasa a ɔde gyeetɔm no, wɔamfa amma. Krataa a wɔde maeɛ no yɛ copy a wɔnya firii Obaatanpa hɔ. Wɔamfa MASLOC copy a ɛne no hyia biara amma, ɛmfa ho sɛ krataa no nomba kyerɛɛ sɛ anka MASLOC sɛ ɛkora bi.
MASLOC ampaninfoɔ a wɔbɔɔ adanseɛ no annhunu MASLOC krataa ankasa a wɔbɛtumi de atoto krataa no ho.
Obaatanpa guamtrani nso kaa sɛ ɔne Sedinam nkyerɛkyerɛeɛ WhatsApp nkra wɔ sika san ma no ho. Saa nkra no nso, wɔamfa amma.
Afei nso, wɔ sika san ma no a wɔkyerɛ akyi no, Sedinam toa so de ne nsa hyɛɛ nkrataa mu hwehwɛɛ mfɛntom firii Obaatanpa hɔ wɔ GH¢500,000 dwumadie sika no ho. Asennibea no bui sɛ saa suban no yɛ den sɛ ɛne claim a ɛse waagye sika no ntenten dadaw no bɛhyia.
Asennibea no kaa sɛ nsɛm gyinafoɔ no ankyerɛ bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho sɛ Sedinam gyeedii GH¢500,000 no.
Sɛ nneɛma gyeedie adanseɛ nni hɔ a, wɔntumi nnnya kwammɔne fa. Nti fɔbuo ne asotwe a ɛfa saa sika no ho no, wɔyii firii ho.
8. Dɛn na Asennibea no siidii gyinaeɛ wɔ nteaseɔ, hwehwɛmu ne nteteɛ sika no ho?
Nsɛm gyinafoɔ no kaa sɛ Sedinam ne Daniel Axim wiaa GH¢1,816,000 a wɔde maeɛ ma nteaseɔ ne hwehwɛmu dwumadi ahorow, ɛmfa ho sɛ MASLOC Board gyinaa GH¢1,706,000 so. Wɔde bɔɔ Sedinam so bio sɛ ɔde sika foforo a wɔahyɛ da de ma nteteɛ, nteaseɔ ne sika ho nimdeɛ dii dwuma bɔne.
Nsɛm gyinafoɔ no asɛm ne sɛ dwumadi no aanko so anaa ɛkɔɔ so nketiwa bi pɛ.
Asennibea no kaa sɛ nsɛm gyinafoɔ no ankyerɛ bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho sɛ Sedinam wiaa sika no. Nsɛm gyinafoɔ no amfra mpaninfoɔ a wɔwɔ mantam no mu anaa mfasoɔnyanfoɔ a anka wɔbɛtumi de adanseɛ pɔtee ama sɛ ebia dwumadi no kɔɔ so anaa.
Mmom, temmufoɔ no hwɛɛ sɛ Sedinam bɛkyerɛ sɛ wɔde sika no dii dwuma yiye. Asennibea no kaa sɛ eyi nso danee nsɛm gyinafoɔ dwumadie de hyɛɛ nea wɔde asɛm bɔ no so no nsa wɔ kwan bɔne so.
9. Na Kantamanto gya hyeɛ anohobafoɔ sika no nso ɛ?
Nsɛm gyinafoɔ no kaa sɛ Sedinam de kwammɔne faa GH¢579,800 a na wɔde bɛma Kantamanto dwa mu gya hyeɛ ho anohobafoɔ.
Nsokwa, nsɛm gyinafoɔ adansefoɔ baako gyeetɔm sɛ nhwehwɛmu kyerɛeɛ sɛ wɔakyɛ sika no ama anohobafoɔ no. Adansefoɔ foforo kyerɛkyerɛɛ eyi kyerɛɛ no, ɛmfa ho sɛ saa nsɛm no anka ripɔɔt a wɔde maeɛ wɔ adanseɛ mu no ho.
Asennibea no kaa sɛ saa gyeetɔm yi sɛe korɔnoo asɛmbɔsoɔ no ase. Sɛ wɔakyɛ sika no ama anohobafoɔ no a, kwammɔne fa asɛmbɔsoɔ no ntumi nnyina. Nti fɔbuo ne asotwe a ɛfa Kantamanto sika ho no, wɔyii firii ho.
10. Dɛn na ɛtoo money-laundering fɔbuo no?
Wɔyii firii ho. Korɔnoo bɔne a wɔkyerɛ no ne ahyɛseɛ anaa “predicate” bɔne a ɛde mmoa ma money-laundering nsɛmbɔsoɔ no. Wɔ kasa mmerɛ mu no, na ɛsɛ sɛ nsɛm gyinafoɔ no di kan kyerɛ sɛ sika no yɛ mmara a ebu so dwumadie mu aba.
Bere a nsɛm gyinafoɔ no antumi ankyerɛ korɔnoo bɔne no, na ɛntumi nkyerɛ sɛ sika no yɛ bɔneyɛ aba. Nti money-laundering fɔbuo no mmara aseyeɛ gyinaeɛ yeraeɛ.
11. Dɛn na Asennibea no siidii gyinaeɛ wɔ ex gratia ne akwanhyɛ sika no ho?
Asennibea no yii fɔbuo a ɛfa ɔman sika a wɔtuaa no wɔ kwan bɔne so firii ho. MASLOC Finance Panin bɔɔ adanseɛ sɛ ne dwumadibea yɛɛ adwuma na wɔmaa kwan ma wɔtuaa sika no gyinaa paw krataa a Chief of Staff a ɔwɔ Ɔmampanin Dwumadibea de maeɛ so.
Ɔkaa sɛ wannhunu mfomsoɔ biara wɔ nkrataa no ho na ɔmaa kwan ma wɔtuaa sika no wɔ saa nnyinasoɔ no so.
Adanseɛ biara annyi sɛ Sedinam ara maa kwan ma wɔtuaa sika bɔne bi; daadaa Finance Department; de atorɔ nsɛm maeɛ; de nkrataa a ɛyɛ atorɔ baaeɛ; anaa ɔmaa wɔtuaa sika a ɛtia nhwehwɛmu kwan a wɔahyɛ da de to hɔ.
Nti nsɛm gyinafoɔ no antumi ankyerɛ bɔne no bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho.
12. Na GH¢61.7 million kaarre ahyɛdeɛ no nso ɛ?
Fɔbuo a ɛfa ahyɛdeɛ a kwan nni ho a ɛde sika ka baa Aban so no nso, wɔyii firii ho. Nsɛm gyinafoɔ no kaa sɛ Sedinam yɛɛ ahyɛdeɛ a ne boɔ bɛyɛ GH¢61.7 million a tumidie nni ho na wanni kwan pa so.
Asennibea no kaa sɛ nsɛm gyinafoɔ no ankyerɛ nhwehwɛmu kwan a ɛfata no anaa ankyerɛ pɛɛ sɛnea Sedinam buu so.
Adanseɛ no kyerɛeɛ nso sɛ Ministry of Finance na atwerɛ krataa kɔma Public Procurement Authority a ɛkyerɛ sɛ sika nhyehyɛeɛ a ɛfa kaarre no ho no, na wɔreka ho asɛm.
Ɛnyɛ Sedinam dwumadie sɛ ɔbɛkyerɛ sɛ ɔwɔ tumidie. Na ɛyɛ nsɛm gyinafoɔ no dwumadie sɛ ɔbɛkyerɛ bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho sɛ na ɔnni ho kwan.
13. Dɛn na Asennibea no siidii gyinaeɛ wɔ procurement nsɛmbɔsoɔ no ho?
Wɔyii procurement fɔbuo no firii ho. Asennibea no hunuu sɛ nsɛm gyinafoɔ no ankyerɛ bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho sɛ gyeetɔm a ɛseɛ no, wɔamsi ano kwan.
Ɛkaa bio sɛ Sedinam amma kwan ma wɔantua kaarre 350 no sika wɔ ne berɛ mu. Nea ɔbɛsii ne ananmu no na ɔne wɔn san kaa boɔ ho asɛm na ɔmaa kwan ma wɔtuaa sika no wɔ 2017 ne 2018 mu, bere a Sedinam agyae adwuma no. Nti Asennibea no kaa sɛ nsɛm gyinafoɔ no antumi ankyerɛ procurement bɔne a wɔde bɔɔ no so no.
14. Asennibea no teee mfeɛ 10 asotwe no so pɛ anaa?
Daabi. Ɛkɔɔ akyiri paa. Asennibea no kaa sɛ Sedinam fɔbuo nyinaa, ɛsɛ sɛ wɔsɛe no. Asotwe yɛ mmara mu aba a ɛfiri fɔbuo pa mu ba. Sɛ wɔyii fɔbuo no firii ho a, na asotwe mmara mu a ɛka a wɔbɛte so nni hɔ bio.
Kɔmpleente a ɛfa sɛ asotwe no yɛ den anaa ɛkɔɔ soro dodo no ho nti, baa awieeɛ, a ɛkyerɛ sɛ na hitiahia bio sɛ Asennibea no si so gyinaeɛ.
15. Dɛn ne awieeɛ no nyinaa?
Court of Appeal no kaa sɛ:
• nsɛm gyinafoɔ adanseɛ no anndo adanseɛ bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho;
• temmufoɔ no de ahyɛdeɛ hyɛɛ Sedinam so wɔ kwan bɔne so sɛ ɔnkyerɛ tumidie, gyeetɔm, kwan pa ne sika di pa;
• kwan a wɔfa so twerɛ bɔne no ntumi ndane adanseɛ ahyɛdeɛ no stɛp;
• nea wɔde asɛm bɔ no so a ɔnni hɔ anaa wankasa ntumi mmfa mmsisi nsɛm gyinafoɔ adanseɛ mu ntokuro; na
• fɔbuo ne asotwe wɔ nsɛmbɔsoɔ nyinaa so a ɛtia Sedinam no ntumi nnyina.
Nti, ne fɔbuo ne ne asotwe nyinaa, wɔsɛee no, na wɔadi no bim na wɔagyae no koraa.
16. Saa atemmu yi kyerɛ sɛ biribiara amfom wɔ MASLOC anaa?
Daabi. Bimbuo anaa fɔbuo a wɔsɛe no nkyerɛ sɛ dwumadie biara yɛɛ pɛpɛɛpɛ, nsooma anaa adwumayɛ mu no wɔbɛtumi agyina akyi. Ɛkyerɛ pɛɛ sɛ amandzeɛ bɔne pɔtee a wɔde bɔɔ Sedinam so no, wɔankyere no bɔkɔɔ a akyinnyeɛ nni ho sɛnea mmara kyerɛ.
Amandzeɛ ehu, nsɛmmisa a mmuaeɛ nni ho, adwumayɛ mu mfomsoɔ ne sika mu mfomsoɔ mpo nsi adanseɛ a ɛkyerɛ amandzeɛ bɔne mu nneɛma nyinaa ananmu.
17. Dɛn ne atemmu no adesua titiriw?
Fɔbuo adanseɛ hyɛdeɛ yɛ nsɛm gyinafoɔ no deɛ. Ɛntumi ndane pɛɛ ɛfiri sɛ asɛmbɔso no wɔde bɔɔ no wɔ kwan bɔne mu; nsɛm bɛtumi aba nseɛm mu ama nea wɔde asɛm bɔ no so; nea wɔde asɛm bɔ no so wankasa; wɔbuaa nea wɔde asɛm bɔ no so wɔ bere a ɔnni hɔ; anaa nea wɔde asɛm bɔ no so amma nkyerɛkyerɛmu.
Sɛnea Justice Ankamah kyerɛkyerɛɛ mu no, ɛno akyi hwehwɛ bɛkyerɛ sɛ wobɛbisa nea wɔde asɛm bɔ no so no sɛ ɔnwie nsɛm gyinafoɔ adwuma a ɔnwieeɛ na afei wɔabu no fɔ ɛfiri sɛ ɔpoo saa frɛ no.




Mmuae (0)