UNICEF, Ghana Health Service atrɛw safety net dwumadi mu akɔ apɔvmuden bea 44 foforo mu wɔ Central Region
Apɔvmuden dwumayɛfo bɛyɛ 100 na woanya ntetee de ahyɛ mmoa a wɔde ma mmabaawa a wɔeminsɛn a wɔwɔ nyinsɛn mu den bere a wɔatrɛw Safety Net Intervention no mu akɔ apɔvmuden bea 44 foforo...
Apɔvmuden dwumayɛfo bɛyɛ 100 na woanya ntetee de ahyɛ mmoa a wɔde ma mmabaawa a wɔeminsɛn a wɔwɔ nyinsɛn mu den bere a wɔatrɛw Safety Net Intervention no mu akɔ apɔvmuden bea 44 foforo mu wɔ Central Region.
Agyeiwaafɔ (midwives), mpɔtam apɔvmuden ayarehwɛfo, apɔvmuden amanneɛbɔ akyerɛwfo ne mansin mu dwumadi no animdefo a wɔbaaye no, wɔmaa wɔn nimdeɛ ne nnwuma ho nimdeɛ a ɛho hia de ma mmabaawa-fɛfɛ awo ne mmofra apɔvmuden dwumadi.
Safety Net Intervention no yɛ ayɔnkofa a ɛda Ghana Health Service (GHS) ne UNICEF ntam a emu botae ne sɛ ɛbehyɛ mmabaawa a wɔeminsɛn a wɔwɔ nyinsɛn apɔvmuden tebea den denam mmabaawa-fɛfɛ awo ne mmofra apɔvmuden dwumadi a wɔde befra daa ayarehwɛ mu.
Bere a ɔrekasa wɔ ntetee nkyerɛkyerɛbea hɔ no, Central Region Mmabaawa Apɔvmuden Animdefo ma dwumadi no, Emma Delali Foli, kaaye sɛ trɛw a wɔatrɛw mu no ma ɛyɛɛ nnyinasosɛm sɛ wɔbɛkyekye anim apɔvmuden adwumayɛfo nimdeɛ.
“Wɔ Central Region mu no, yɛadi dwumadi no akyi fi afe 2020. Yɛhyɛɛ aseɛ ne mpesua (districts) nsia ne ayaresabea kakra. Mprenren yi, wɔredi akyi wɔ mpesua 16 ne ayaresabea 176 mu. Dwumadi no mprempren wɔretrɛw mu akɔ ayaresabea 44 foforo mu, na ɛho hiaaye sɛ yɛtetew dwumayɛfo na wɔatumi ama awo ne mmofra apɔvmuden dwumadi pa a ɛfata mmabaawa a wɔwɔ nyinsɛn na ama nyinsɛn mu nsundidiso akyerɛ ntetee pa,” ɔkaaye.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ nnansa mmienu nkyerɛkyerɛbea no de botaeɛ, dwumadi afa horow ne nneɛma a ɛse wɔbɔ ho amanneɛ ho kyerɛɛ wɔn a wɔbaaye no, bere a ɛreprepre wɔn na wɔatete wɔn adwumayɛfo foforo wɔ wɔn ayaresabea horow no mu.
“Eyi yɛ foforo koraa ma wɔn, enti wɔatete wɔn wɔ Safety Net Intervention no nsusuwii, botaeɛ ne atirimpɔw ho. Dwumadi no afa horow, ne kyerɛwtohɔ ne amanneɛbɔ ho hia nso, wɔasi so dua.
“Nea yɛrhwɛ kwan ne sɛ bere a wɔbɛsan kɔ wɔn ayaresabea no, wɔbɛtete adwumayɛfo foforo na wɔn nso watumi adi dwumadi no akyi. Yɛrhwɛ kwan nso sɛ wɔbɛkyerɛw mmabaawa din ntɛm wɔ dwumadi no mu na ama woanya mu mfaso koraa,” ɔde kaaho.
Esiane UNICEF mmoa a ɛwɔ hɔ daa nti, wɔtrɛw dwumadi no mu wɔ afe 2024 mu de kaa Central Region mpesua 22 no mu 16 ho, a ɛduu apɔvmuden bea 132. Trɛw mu a ɛseɛ koraa yi ma ɛdu apɔvmuden bea 176, a ɛma kwan kɔ mmabaawa-fɛfɛ awo apɔvmuden dwumadi a ɛyɛ ma mu kɔ anim koraa.
Firi bere a wɔde baaye wɔ afe 2020 mu no, dwumadi no aboa mmabaawa a wɔwɔ nyinsɛn a wɔboro 5,000 wɔ Central Region amansan mu.
Maame Foli kamfoo UNICEF ne Ghana Health Service wɔ wɔn bo a wɔabɔ daa ma dwumadi no ho nso ɔsii so dua sɛ ɛho hia sɛ wɔhwɛ ma ɛtena hɔ kosi daa.
“Yɛda UNICEF ase sɛ wɔboaa dwumadi no mmoayɛ. Nanso, yɛresusuw tebea a ɛbɛma dwumadi no atena hɔ daa ne nea yɛbɛtumi ayɛ na ama mmabaawa akosoo nyaa dwumadi no mu mfaso mpo bere a sika mmoa nni hɔ. Yɛn botae ne sɛ yɛbɛto nhyehyɛe a ɛbɛma wɔn kwan ma wɔakosoo anya saa dwumadi yi ne de ma wɔn apɔvmuden kɔ anim.”
Mmabaawa nyinsɛn kɔso yɛ amansan apɔvmuden ne asetra mu nneɛma a ɛyɛ den kɛse wɔ Ghana nnam mmoddenbɔ a wɔde te so no akyi. Mmmaawa nketewa pii kɔso nya nyinsɛn a wɔnnya nhyehyɛeɛ na wɔhiahia awo apɔvmuden dwumadi soronko ne adwene ne asetra mu mmoa.
Safety Net Intervention no pɛ sɛ ɛsiesie saa nkitahodi a ɛda mu no denam mmabaawa-fɛfɛ awo apɔvmuden dwumadi a wɔma ɛbɛn wɔn nkɔso denam fie nsrahwɛ, mpɔtam nsrahwɛ, mmoakuw nhyiam ne nsɛm a wɔde kɔ asetra mu dwumadi a ɛho hia hɔ.
Mmuae (0)