Na meyɛ abofra ketewa bi saa berɛ no berɛ a Kofi Takliko, me nua barima adamfo, baa yɛn fie ewia brɔoo bi, a na ɔretutu mmirika puruw ho na ɔreto dwom kɛseɛ a ɛnyɛ nea ɔtaa yɛ: ‘tititi tayey tititi tayey’ a ɔngyae. Awieeɛ no wɔsɔɔ ne mu guu fam na wɔkyekyeree no nkɔnsɔnkɔnsɔn. Na wasɔ 'adeɛ no' ahwɛ adiakan; a annya nkɔsoɔ pa. Ɛbɔɔ ne ntini mu pɔtee, na ntɛm ara na ne tiri mu yɛɛ no nkwaa. Deɛ ɛyɛ anika ne sɛ, nnamfoɔ a wɔde no kɔtoo adeɛ no mu no, emu annyɛ den ankyerɛ wɔn ntɛm ara, nso akyire yi wɔn asetena mu, wɔn abrabo yɛɛ basaaaaa… ebi wiee wɔ Pantang na wɔn a wɔnnya sika no de wɔn nan nantew fii Kisseman kɔɔ Kumasi na wɔsan bae… obiamma wɔn kwan nso ‘wee’ na ɛmaa wɔyɛe!
Enti trotro draeba no bo fuutoo mate (aplankey) no. Ɛneɛn? Akwantu no fii Madina kɔɔ Accra, nso wɔtee sɛ mate no reteɛmu frɛ abɔnefoɔ: “Norway, Denmark, Spain… ebiabaa mmienu… ɛrekɔ”. Draeba no ka kyerɛɛ mate no, na mate no kyerɛe sɛ berɛ biara a ɔbɛnom wura no, ɔte nka sɛ wadu ne daaeɛ mu man mu dedaw. Ɛno nti na na ɔrefre sa aman no din mmom sen Circle. Draeba no angye no anndi, enti ɔkae sɛ ɔno nso bɛsɔ ahwɛ ampa sɛ saa nkateɛ no bɛba anaa. Draeba nom nea edi kan na ɔka kyerɛɛ mate no sɛ: “Nso merente hwee nka”. Mate no ka kyerɛɛ no sɛ ɔnnom deɛ ɛtɔ so mmienu. Po, draeba no ante hwee nka. Mate no ka kyerɛɛ no sɛ ɔnnom deɛ ɛtɔ so mmiɛnsa, a ɔyɛe na annkyɛ koraa, draeba no hyɛɛ aseɛ reteɛmu: ‘France, Japan, Ecuador, Egypt, Australia ‘. Afei deɛ ɛyɛ ampa! Adeɛ no asei wɔn adwene, a ɛma wɔte nka sɛ wɔretutu akwan wɔ wiase afanaa nyinaa.
Wɔ draeba no afam deɛ, na ɔrekɔ asasepɔn no nyinaa so bere koro mu, ɛnyɛ sɛ ne mate a na ɔretutu kɔ Europe nko aa no! Mfeɛ kakra akyi no, draeba no wui fii adubɔne a ɔnom dodoɔ mu, na ne mate kɔɔ afase. Ɔnom adubɔne na ɛmaa no akokooduru ma ɔyɛɛ nsɛmmɔnee. Wuate Duran kuropɔn no ho asɛm pɛn? Ɛyɛ beaeɛ a adubɔne nom ne nsɛmmɔneyɛ abu so nso asase no agye din kɛseɛ wɔ keteke kwan pa a wɔwɔ no ho.
Adubɔne ho haw no reyɛ hu wɔ Ghana. Mmofra ne mmeranteɛ no, ei. Wɔn a wɔwɔ sukuu mu ne wɔn a wɔreyɛ biribiara – mpo mmaa bi a wɔpɛ sɛ wɔko tia adwenemhaw ne nyarewa afoforo nom adubɔne de 'werɛ fi' wɔn haw ahorow sɛdeɛ ɔbaa bi toeɛ nnansa yi wɔ kasafidie so wɔ Ghana.
Saa awieiɛ yi sɛ wpɛ sɛ wɔyɛ adwuma no yie pa ara wɔ berɛ tiawa mu wɔ sika ketewa mu a, mesrɛ wo mfa ‘nhaban’ no mmanomfoɔ. Wɔn mu bi de ‘deɛ ɛfoforo’ ka ho o. Wɔbetumi ayɛ adwuma kɔsi sɛ ‘saa adeɛ yi’ bɛfi wɔn nipadua mu. Na ehia sɛ meyɛ adwuma bi wɔ me manhole so. Mefaa Yaw, ɔdanbofoɔ. Adwuma no hiahia nnansi mmienu anyɛ yie koraa na awie. Wɔde siminti kotokuo 4 mae – 2 da biara. Ɔdanbofoɔ baako, obiapɔmfoɔ baako sɛdeɛ mbra no teɛ. Na wɔhwɛ kwan sɛ Yaw bɛhwehwɛ obiapɔmfoɔ a ɔbɛboa no.
‘Wɔ’was expected to start work on Friday and finish on Saturday. Mɛnsrahwɛɛ adwumayɛbea no anwummerɛ na mehunuu Yaw sɛ ɔreyɛ adwuma, ɔno nko ara. Na warawɔ siminti kotokuo 4 so dedaw. Na adwuma no reyɛ awie koraa. Bere a mebisaa no baabi a ɔdanbofoɔ ne abiapɔmfoɔ aka no wɔ no, Yaw sereeɛ kɛkɛ. Na medwene sɛ Yaw agye ɔdanbofoɔ foforɔ ne abiapɔmfoɔ mmienu na wɔawie adwuma no prɛko pɛ wɔ da baako mu mmom sen nnansi mmienu no.
Mebisaa no bio baabi a nkaefoɔ no wɔ. Ne mmuaeɛ maa me ho dwiriw me. Ɔyɛɛ biribiara koraa deɛ ɔno ara efiri sɛ ɔ‘gyee’ ɔno ara ne ho. Akyire yi ɔkyerɛkyerɛɔ mu kyerɛɛ me sɛ kɔsi sɛ ‘adeɛ no’ bɛfiri hɔ no, gye sɛ ɔtoa adwuma no so kɔsi adekyeeɛ. Deɛ besi seesei, minnim deɛ adeɛ no yɛ o, metumi susu ‘saa afifideɛ no’ nko ara! Nso mebisaa no nea ɛyɛ ne koraasɛm na ɔbɔɔ ‘gban gban’ din. Annya aseɛ ankyerɛ me kɔsi nnansa yi a mehunuu sɛ ‘gban gban’ yɛ trammadol din foforɔ. Afei na mekaae me trammadol ho suahunu.
Na medwene sɛ Yaw yɛ obonsam anadwo nipa a wawowa me ma makora sika so kɔsi bosome a ɛtwaam no bere a na merefiri kar mu na maduru Adabraka Cathedral kwan mu ahyiaeɛ no na hwɛ obia mehunuu no – Yaw! Na ne ho ada hɔ fɑ, kura ayowa a aduane ahodoɔ a anoa wɔ mu a anwea ka ho – ne tiri mu ayɛ no nkwaa! Na mpaboa chale wote baako pɛ na hyɛ ne nan mu, mesueɛ! Hwɛ, yɛwɔ haw o. Kɔsi sɛ wɔbɛbara pɔtee pa ara no, yɛresɛe yɛn mmabun. Saa adubɔne yi betumi ayɛ wɔn ‘pɛ’ seesei nso ɛbɛsɛe wɔn wɔ akyire yi, ɛyɛ daapem!
Me fam deɛ na mete metiri mu yaw kɛseɛ nko ara nka. Mekaa ho asɛm wɔ bagua kar bi mu wɔ Atɔeɛ Afrika man foforɔ bi mu kɔɔ wimhyɛn gyinabea. Akwantufoɔ no mu baako a ɔtee sɛ meretwi metiri yaw no, maa me aduro kotokuo a ɔkyerɛe sɛ ɛyɛ aduro a ɛyɛ yaw so koraa. Ɔmaa me mmienu na ɔkae sɛ mennom baako pɛ na me tipaeɛ ne mayaw nyinaa bɛyera. Ampa ara ɛyeraeɛ ntɛm ara bere a menom baako no. Meyeraa deɛ ɛtɔ so mmienu no. Hyɛɛ aseɛ te nka sɛ meyɛ hare na mete nkateɛ pa bi nka. Mesunsuanee sɛ saa aduro yi yɛ.
Nso bere a mesan baa Accra no, na mete nkom akyi koraa ne ahokyerɛ bere koro mu. Na minnim pɔtee sɛ mɛda anaa mennda. Bere a medae saa anadwo no, medae yie nso mete nka sɛ meresagya gyata ne kyɛte kɛseɛ ho daaeɛ. Menyan yie pa ara nso a na tipae kɛseɛ wɔ mekɔn akyi. Metumi te nka sɛ ntini a ɛwɔ mekɔn akyi no aetene ahudo. Nso na mepɛ pii bio ɛmfa ho sɛ na minnim aduro no din kɔsi sɛ mesan kɔɔ saa ɔman no mu bio afe a ɛtwaam no. Wɔ me hɔteɛle mu no, mekyerɛkyerɛɔ aduro no ho nsɛm kyerɛɛ mmarima no mu baako a na mene no rehwɛ UEFA agorɔ no na ɔkae sɛ afiri aduro pa no ho nkyerɛkyerɛmu a mereka ho asɛm no, ɔdwene sɛ ɛyɛ trammadol. Trama dɛn? Ɔkae sɛ ‘dol’! Agyei! Gye me di, ntɛm ara, ɔmaa me baako efiri sɛ na ɔwɔ bi wɔ ne kotokuo mu. Aduro no dey biii waaa. Ɛgyee me berɛ kyɛɛɛɛɛ ansa na me 'sii fam' bere a na mene me yere wɔ hɔ no. Ɛyɛ sɛ manya saanyo de ma me simma 2 haw no!
Ɛno ne no. Mesan baa Ghana na mebisaa trammadol na deɛ ɛyɛ me nwonwa no, na ɛwɔ hɔ kɛseɛ wɔ ahoɔden ahorow mu. Ne yie anaa ne bɔne no, adurotonfoɔ no sii so sɛ gye kyerɛwdo. Mebɔɔ no kyɛfɛ efiri sɛ na mehia pɛ sɛ mete nka sɛ me ho yɛ me fɛ na makɔ soro, ebia meyɛ hare. Ɔpoo me efiri sɛ na me nni yaw mu na ansaa na mepɛ de ma obi a ɔwɔ yaw mu. Metan adurotonfoɔ no bere a mehuu no sɛ ɔyɛ tirimuɔdenfoɔ kyerɛ me. Ɛno na ɛgyae me. Anka mɛyɛ saa adubɔne yaw so aduro a ɛyɛ hu yi so koraa seesei.
Mesrɛ wo, mma yɛnko tia no kɛseɛ na yɛnhwɛ yɛn mmofra titiriw wɔn a wɔn sukuufoɔ betumi afiri aman afoforɔ so no. Ne sunsuansoɔ betumi ayɛ den sɛ wɔbɛhunu mfitiaseɛ no efiri sɛ ne ‘nsɛnkyerɛnne’ titiriw ne sɛ ɛma abofra a anka ɔyɛ onihafoɔ bɛyɛ nnam mmom anaa ɔyɛ komm na ɔtwe ne ho kyene. Ma yɛnbue yɛn ani ansa na yɛn ani abue yɛn wɔ mmabun a wɔasɛe wɔn ho adubɔne mu o, yoo!
Nsa tonfoɔ bi ne aduane noafoɔ nso wɔde wɔn ho to sɛ wɔde nneɛma a ɛyɛ hu ka saa nneɛma yi ho. Nnipa yɛ abɔnefoɔ o. Nsonsonoeɛ nni mu sɛ soro pon dedaw no ato ama yɛn mu dodoɔ no ara.
Mema maame biara a ɔde nam no sieeɛ firi yɛn ho kɔsi sɛ yɛwiaa firi nkwan hyeɛ mu na yɛhyew yɛn tɛkyerɛma no maaha! Na kae, ansa na wobɛnom aduro biara no, di kan bisa wo ho sɛ woyaare anaa.
Sɛ yereka yareɛ ho asɛm a, ɛyɛ sɛ yaresa kuro bi aka yafunu yareɛ wɔ nhyehyɛeɛ no mu, titiriw bere a nsuo tɔɔ kɛseɛ no akyi o. Yennim baabi a aduanetonfoɔ bi nya nsuo firi hɔ o. Ɛnyɛ nwonwa sɛ wobɛhu nnipa dodoɔ bi a wɔrediedie typhoid ho nyarewa. Me nso meyɛ emu baako. Mmma yɛnhwɛ yie pa ara baabi a yɛdidie. Mekɔɔ aguaree bi mu nnansa yi, na emunzerɛ bɔɔ soronko, de swag ne emunzerɛ kɛseɛ a ɛnyɛ koraa. Medwene sɛ yɛn mu pii wɔ yafunu yareɛ…mmma yɛnkɔ nhwehwɛmu na mma yɛnyɛ sɛ yɛrehwire yɛn nsam yie de samina wɔ nsuo a ɛresene aseɛ. Yaakye water closet mmoa no – wɔwɔ yaw mu dedaw.




Mmuae (0)