Adesua ho nimdefoɔ ne porɔeɛ ho kofoɔ George Ashilevi afrɛ sɛ wɔnyɛ anammɔn a ɛyɛ den dodo tia nnipa a wɔgye sika na wɔde to aba.
Ɔgye di sɛ Ghana ko a ɛreko tia aba tɔ no rennye nkɔsoɔ biara sɛ mmara hyɛfoɔ de wɔn adwene si wɔn a wɔde adanmudeɛ no ma nkutoo so a.
Kasa wɔ JoyNews Impact Makers Foundation dwumadie a wɔato din ‘Democracy Is Not For Sale’ no ase no, Owura Ashilevi kaa sɛ amansan haw yi ho dwuma die hwehwɛ sɛ wɔsiesie “wɔn a wɔde ma” ne “wɔn a wɔbisa” wɔ abatoɔ mu adanmudeɛ no mu.
Ɔkaa sɛ ɛwom sɛ Ghana apaw amambu kwan aban sɛ ne amambu ho kwan deɛ, nso aba tɔ nneyɛeɛ a ɛrenya nkɔsoɔ no rehunahuna nhyehyɛeɛ a wɔde sii hɔ no.
“Yɛwɔ amambu nhyehyɛeɛ pii; amambu kwan aban yɛ baako, communism yɛ baako, ne ebi nso. Yɛapaw amambu kwan aban,” ɔkaa yei wɔ Ho wɔ Efiada, Ayɛwohomumɔ 31.
Sɛdeɛ ɔkyerɛ no, ɔman no amambu kwan aban no rehyia nsɔhwɛ kɛseɛ seesei.
“Yɛn a yɛwɔ Ghana ha, sɛ dwumayɛfoɔ no, seesei yɛahyia aba tɔ kɛseɛ yi haw,” ɔkaa sɛe.
Owura Ashilevi kaa sɛ amansan nkɔmmɔbɔ ne mmara hyɛ mu mmɔdenbɔ abua kɛseɛ si amanyɔfoɔ ne wɔn a wɔrepɛ mprɛ no a wɔtua sika de tɔ aba no so, berɛ a wɔebu wɔn a wɔgye sika no ani de agya wɔn.
“Sɛ wofiri wɔn a wɔde ma ne wɔn a wɔbisa hɔ a, ɛyɛ sɛ yɛde yɛn adwene si wɔn a wɔde ma no so na yɛmfa nsi wɔn a wɔbisa no so,” ɔkaa sɛe.
Ɔkaa sɛ wahu sɛ ananmusifoɔ hyia gye to mu wɔ wɔn ho mu wɔ sika dodoɔ a wɔbɛbisa afiri wɔn a wɔrepɛ mprɛ no hɔ ansa na hyiamu biara besi.
“Mekaa wɔn a wɔrepɛ mprɛ no ho kɔhyiae ananmusifoɔ no. Ansa na yɛbɛduru hɔ no, na ananmusifoɔ no ahyia dada na wɔasii gyinaeɛ wɔ sika dodoɔ a wɔbɛgye ho, berɛ a obiaa a ɔrepɛ mprɛ no nnim mpo,” ɔdaan no adi.
“Enti wɔgyee to mu wɔ deɛ wɔbɛgye ho ansa na ɔrepɛ mprɛ no reba abahyia wɔn, na ɛno ne deɛ wobɛhyɛ ɔrepɛ mprɛ no sɛ ontua.”
Enti ɔfrɛɛ mmara hyɛ dwumadibea ahorow no sɛ wɔndi wɔn a wɔde sika ma ne wɔn a wɔgye nso asɛm wɔ asennibea.
“Yɛn mmara hyɛ de ne adwene si deɛ ɔde ma no so. Ma yɛndi ho dwuma firi wɔn a wɔgye no nso hɔ na yɛnhwɛ sɛ yɛbɛtumi agyae a,” ɔhyɛɛ nkuran.
Owura Ashilevi gye di sɛ abatoɔ mu adanmudeɛ gyeefoɔ ho asɛm a wɔbɛdi wɔ asennibea no bɛma afoforɔ agyae saa nneyɛeɛ no.
“Sɛ wonya adanmudeɛ gyeefoɔ kakra a wɔakyere wɔn na wɔafa asennibea mu na wɔakɔda afiase a, megye di sɛ ɛbɛhyɛ ehu bi wɔ amansan mu. Sɛ yɛyɛ no saa a, ɛbɛboa ma ebedwiri ba faw,” ɔkaa sɛe.
“Nso sɛ yɛde yɛn adwene si wɔn a wɔde ma no so nkutoo a, ɛrennyae da. Ma yɛmbɔ mmɔden sɛ yɛbɛyɛ deɛ ɛbɛma wɔn a wɔgye no nso agyae.”
Sɛ yɛgyae mmara hyɛ to nkyɛn a, porɔeɛ ho kofoɔ no kaa sɛ ɛho hia sɛ yɛnya amansan nteteeɛ a ɛyɛ den kɛseɛ de sesa amansan suban wɔ aba tɔ ho.
Berɛ a ɔrekyerɛ ne suahunu sɛ kan Mantam Akwankyerɛfoɔ ne Public and Corporate Affairs Akwankyerɛfoɔ wɔ National Commission for Civic Education (NCCE) no, ɔkaa sɛ asoɛeɛ no wɔ tumi sɛ wɔbɛtumi atete ɔmanmma wɔ ɔman no nyinaa mu nso wɔnni adwumayɛdeɛ a wɔde bɛyɛ no yie.
“Metumi de ahotosoɔ aka sɛ NCCE sika a wɔahyɛ da ama wɔn no mmaa kɔɔ 80 per cent so da berɛ a wɔregyi sika no ama wɔn,” ɔkaa sɛe.
Sɛdeɛ ɔkyerɛ no, kuo no wɔ adwumayɛfoɔ wɔ ɔman no fa biara na wɔbetumi ne ɔmanmma akasa wɔ wɔn kasa mu sɛ wɔnya sika a ɛdɔɔso a.
“Baabiara wɔ ɔman yi mu, sɛ wokɔ hɔ a, wobɛhu NCCE adwumayɛfoɔ wɔ hɔ. Wɔwɔ nnipa tumi a wɔde bɛtete ɔmanmma biara wɔ kasa biara mu wɔ ɔman yi mu. Nso haw no ne sɛ sika a wɔde ma wɔn no nnɔɔso,” ɔkaa sɛe.
Owura Ashilevi frɛɛ aban no sɛ wɔmma NCCE adwumayɛdeɛ a ɛdɔɔso, na ɔgyinaa so kaa sɛ amansan nteteeɛ a ɛko so yɛ adeɛ a ɛho hia pa ara de te aba tɔ so na wɔabɔ Ghana amambu kwan aban ho ban.
“Sɛ wo pɛ sɛ wodi haw yi ho dwuma a, ɛsɛ sɛ wodi ho dwuma firi amansan nteteeɛ fa no, baabi a ɛsɛ sɛ yɛma NCCE adwumayɛdeɛ a ɛdɔɔso de kɔ nteteeɛ mu na wɔatene kwan a ɛsɛ sɛ ɔman yi fa so kɔ anim,” ɔkaa sɛe.





Mmuae (0)