Wa West Mmarahyɛbadwani (MP), Owura Peter Lanchene Toobu, afrɛ sɛ ma asomdwoeɛ ntena hɔ na wakasa kyerɛ Ghana Pɔlis Seves sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu a emu dɔ na enni animhwɛ wɔ Abu Tijani a wɔfrɛ no kɛseɛ sɛ “master one” ewuo ho, a wɔbɔɔ amanneɛ sɛ owuiɛ berɛ a ɔwɔ pɔlis fie.
Mmarahyɛbadwani no yɛɛ saa afre yi wɔ nsɛmkyerɛwfoɔ nhyiamu mmoano bi ase wɔ Wa wɔ Yawoada, berɛ a ɔkyerɛɛ asɛm no sɛ ɛyɛ deɛ ama ɔmanfoɔ adwenem adwiri wɔn na ɔsii so dua sɛ ɛho hia sɛ biribiara mu da hɔ na ama amansan anya ahotosoɔ.
Owura Toobu kaae sɛ ɛsɛ sɛ wɔhwehwɛ Abu Tijani a wɔpaee mu kaae sɛ wɔrehwehwɛ no wɔ Lassia Tuolu-Kendeu ntɔkwa tenten no ho na wɔkyeree no wɔ Kitawonsa 25, 2026 no ewuo mu sɛnea Ghana mmarahyɛ teɛ.
Ɔsan de srɛ kɔmee Attorney-General Ntoasoɔ Dɔm ne Atenteniyɛ Asɔremasu sɛ wɔnhwɛ na asɛnnibea di nsɛm a efiri ntɔkwa no mu baaeɛ no nyinaa pɛpɛɛpɛ, a enni animhwɛ na ɛyɛ ntɛm, berɛ a ɔsii so dua sɛ ɛsɛ sɛ wɔdi atɛntrenee a ehu ne animhwɛ biara nni mu efirisɛ “nsɛmmɔnee yɛ ankorankorɛ deɛ na ɛnyɛ mpɔtam nyinaa deɛ.”
Mmarahyɛbadwani no kaee sɛ mpɔtam ntɔkwa no, a ɛtoeɛ wɔ Ayɛwohomumɔ 15, 2024 no, kum nnipa mmiɛnsa, piraa nnipa pii, sɛɛ agyapadeɛ na ɛsee asomdwoeɛ ne abrabɔ a na ɛda mpɔtam mmienu no ntam kɔkyɛeɛ no.
Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ ɛwom sɛ ahobammɔ adwumakuo no de asomdwoeɛ baae na asomdwoeɛ nhyehyeɛ a Upper West Mantam Soafoɔ ne Mantam Ahobammɔ Badwa (REGSEC) Titenani, Charles Lwanga Puozuing di anim no kɔɔ anim deɛ, nso nhyehyeɛ no kɔtoom berɛ a mmeranteɛ mmienu a wɔfiri Bakpateng a ɛbɛn Lassia Tuolu no, wɔkum wɔn wɔ Kendeu wɔ Obubuo 23, 2025.
Wɔ Owura Toobu kyerɛ mu no, pɔlis kyeree nnipa 10 a wɔsusuw wɔn ho wɔ asɛm no akyi, a akyire yi wɔgyaee nnipakuo nkron wɔ nkawa so berɛ a baako kae wɔ pɔlis nsam wɔ awudisɛm a wɔbɔɔ wɔn soboɔ no ho. Nhwehwɛmu a ɛkɔɔ anim akyire yi hunuu nnipa foforɔ a wɔsusuw wɔn ho, a Abu Tijani ka ho, a na wakɔ so awoane afiri afasebɔ mu kɔsi sɛ wɔkyeree no wɔ Kitawonsa mu wɔ afe yi mu.
Mmarahyɛbadwani no kaae sɛ ɔkɔsraa Wechiau wɔ Wukuada sɛ ɔrekɔhwɛ ahobammɔ tebea no, baabi a ɔne Ɔmanhene ne ne Mpanimfoɔ Badwa hyiae, nyaa ahobammɔ ho amanneɛbɔ na ɔkɔhwɛɛ dan bi a mmeranteɛ bi tɔɔ mu gya wɔ amanehunu no mu.
Berɛ a ɔrekyerɛ ne werɛkyekyere kɔma mmusua a wɔahwere wɔn mpaduafoɔ wɔ ntɔkwa no mu no, Owura Toobu kaae sɛ ɛnsɛ sɛ mpɔtam no kɔ so hwere wɔn mmeranteɛ ma basabasayeɛ, na ɔde kaa ho sɛ ohia, yareɛ, adwumayɛ a nni hɔ, hiayɛ ne adesua a nni hɔ na ɛda so yɛ atamfo pa a wɔreko tia mpɔtam no.
Ɔhyɛɛ emufoɔ nkuran sɛ wɔnyae nsɛm a wɔanhyira so a wɔde kɔ, nsɛm a ɛwosow bohyew ne tan kasam mpo wɔ nkitahodi Intanɛt so, berɛ a ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ atɛnsɛm bɛtumi de akodi foforɔ aba.
Owura Toobu san de srɛ kɔmee akuo a wɔwɔ ntɔkwa no mu no sɛ wɔnsane nkɔ asomdwoeɛ mmoano pon no ho wɔ REGSEC nhyehyeɛ ase, na ɔkaae sɛ asomdwoeɛ a ɛkyɛ bɛtumi aba pɛ wɔ nkɔmmɔdie, aboterɛ ne ntamuhyɛ mu.
Ɔsan frɛɛ Lassia Tuolu, Kendeu, Wechiau ne mpɔtam a ɛbɛn hɔ no manfoɔ sɛ wɔne ahobammɔ adwumakuo no nyɛ adwuma na wɔapo aworetɔɛ ntɔkwa, berɛ a ɔkamfoo ahobammɔ adwumayɛfoɔ no wɔ wɔn nimdeɛ ne afɔdeɛ a wɔde bɔ nkwa ne agyapadeɛ ho ban no ho.
Mmarahyɛbadwani no de afre kɔmaa amammerɛ atumfoɔ, asɔre mpanimfoɔ, mmaa, mmeranteɛ akuo ne amansan ahyehyɛdeɛ sɛ wɔnyɛ asomdwoeɛ ananmusifoɔ na wɔmbɔ mu nyɛ adwuma de san de ahotosoɔ ba na wɔahyɛ asomdwoeɛ a ɛkyɛ den wɔ Wa West.
Nsɛm bi a Upper West Mantam Pɔlis Banbɔfoɔ de too dwa wɔ Benada kaae sɛ nipa a wɔsusuw ne ho no, na ɔwɔ wɔn nhwehwɛmu din mu akyi a wɔbɔɔ no soboɔ sɛ ɔwaanee afiri afasebɔ mu wɔ Ɔbenem 11, 2026, na ɔkɔhintawɛm sɛm mpo a na wɔfrɛɛ no fa Wechau Ɔmanhene ne mpɔtam mpanimfoɔ so sɛ ɔmmoa nhwehwɛmu no.
Pɔlis kaae sɛ ɔsii kwan berɛ a akyire yi wɔkyeree no, ma ɔpirapiraa pɔlisfoɔ mmienu ansa na wɔretumi akyere no brɛɛ no.
Berɛ a wɔrebisa no nsɛm no, wɔbɔɔ amanneɛ sɛ nipa a wɔsusuw ne ho no gyee toom sɛ ɔwɔ asɛm no mu na ɔka kyerɛɛ nhwehwɛmufoɔ no sɛ mfiase no wɔsiee awudifoɔ mmienu no wɔ Wechau ansa na ɔne ne afɛfoɔ a wɔsusuw wɔn ho no tunee nnipa funu no na wɔsan kɔsiee wɔn wɔ Black Volta Asubɔnten no agya wɔ Burkina Faso de deam nsɛmmɔnee no.
Akyire yi Pɔlis de no kɔɔ baabi a wɔse mfiase no wɔsiee nnipa no, bɛyɛ kilomita mmiɛnsa wɔ Wechau atɔeɛ fa, nanso berɛ a wɔtuueɛ no, wɔanhu nnipa funu biara. Wɔbɔɔ amanneɛ sɛ ɔkɔɔ so sii so dua sɛ wɔde afunu no kɔe nna bi akyi berɛ a wɔsiee wɔn mfiase no.
Nsɛm no kaae sɛ berɛ a nhwehwɛmufoɔ de nipa a wɔsusuw ne ho no rekɔ kyerɛ baabi a ne boafoɔ baako a wɔsusuw ne ho no wɔ wɔ Nakore Kwantenpɔn so no, ɔsuu sɛ ne tirim reyɛ no ya dendeenden.
Wɔgyae dwumadi no na wɔde no ntɛm kɔɔ Seventh Day Adventist (SDA) Ayaresabea a ɛwɔ Wa, baabi a wɔgyee no kɔɔ ayaresabea bɛyɛ nnɔnhwere 1:00 ewimbir mu nanso wɔpaee mu kaae sɛ owuiɛ wɔ nnɔnhwere 4:37 ewimbir mu ɛmfa ho sɛ ɔnyaa ayaresa.
DEƐ GORDON WELLU TWERƐEE






Mmuae (0)