Mark Badu-Aboagye, panyin a ɔda Ghana Chamber of Commerce and Industry ano, akasa atia 2026 Mid-Year Budget Review no esiane sɛ wamfa kwankyerɛ a emu da hɔ amma fam a wɔde bɛdi aban no nhyehyɛe kɛse a ɛne Dɔnhwere 24 Sikasɛm (24-Hour Economy) nhyehyɛe no akyi.
Berɛ a ɔrekasa wɔ JoyNews’ PM Express Business Edition wɔ Yawoada no, ɔkyerɛe sɛ saa nneɛma a wɔannya kwan anka no yɛ anidaso a ɛsɛee kɛse, na ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ Ghana wɔ asiane mu sɛ ɛbɛpere mpuntuo kwan a ɛho hia kɛseɛ sɛ nhyehyɛe no annya nneyɔe kɔnkɔn bi a ɛfoa so a.
“Ma memfi m’anidaso a ɛsɛee wɔ Mid-Year Budget review no ho no so. Mɛfa mo akɔ Dɔnhwere 24 sikasɛm nhyehyɛe no adwene mu. Wɔ me fam no, ɛno ne mpuntuo ho nhyehyɛe kɛse a yɛwɔ wɔ ɔman yi mu, na sɛ wompa abɔ mu a, yɛasɛe wɔ mfeɛ a ɛreba wɔ yɛn anim no mu.”
Sɛnea ɔkyerɛe no, ɛsɛ sɛ ɔman no sika kɔkɔɔ ho nhyehyɛe (budget) biara ne Dɔnhwere 24 Sikasɛm nhyehyɛe no hyia esiane sɛnea ɛho hia wɔ ɔman no sikasɛm nsakrae mu no nti.
“Enti merehwɛ kwan sɛ budget biara, ɛboo Mid-year anaa budget kɛse biara, ne Dɔnhwere 24 Sikasɛm no bɛhyia, na ɛsɛ sɛ wɔyɛ nhyehyɛe mu nsɛm a emu yɛ den wɔ Dɔnhwere 24 Sikasɛm no ho. Annhun anaa mante saa nneɛma no pii.”
Berɛ a ɔrekamfo nhyehyɛe no ankasa no, Badu-Aboagye kae sɛ akwansideɛ kɛseɛ no da di a wɔde bɛdi dwuma no mu.
“Nhyehyɛe no yɛ, na 24 Economy Secretariat de kyerɛe wɔ kwan a ɛyɛ fɛ mu. Nso asɛm titire a ɛwɔ mu ne di a wɔde bɛdi dwuma.”
Ɔkyerɛe sɛ ɛmfa ho sɛ aban no de mprenpre ka sɛ ankorankorɛ mfididwuma (private sector) ne ɛda nhyehyɛe no anim no, nnwuma ntumi mfa mfididwuma mpuntuo kɔ anim sɛ atebea a ɛfata nni hɔ a.
“Nso ɛsɛ sɛ moyɛ atebea a ɛfata ma ankorankorɛ mfididwuma no. Ɛno ne deɛ yɛnnhun no.”
Ɔgyinae wɔ sika a wɔde yɛ dwuma ho ka so sɛ ɛyɛ akwansideɛ kɛseɛ, na ɔkae sɛ mprempren mfɛntom a wɔde bo bɔ afem no da so wɔ soro dodo ma nnwuma a wɔrepɛ sɛ wɔde sika bɔ adwuma wɔ nneɛma yɛ mu.
“Yɛahunu sɛ mfɛntom sika reba fam, nso ma obi a ɔpɛ sɛ ɔkɔ mfididwuma mu no, 16.5% mfɛntom da so wɔ soro kɛse.
“Policy rate a ɛyɛ 14% no da so wɔ soro. Yɛkasa fa gya sika ka ne saa nneɛma no nyinaa ho. Enti ɛsɛ sɛ yɛyɛ saa atebea no ma ankorankorɛ mfididwuma no.”
Ɔbisaa anidaso a ɛwɔ hɔ sɛ nnwuma de pɛ bɛfem sika wɔ mfididwuma mu mfɛntom so de bɛsi mfididwumabea no adwene mu nso.
“Sɛ mopɛ sɛ moka sɛ ankorankorɛ mfididwuma, ɛte sɛnea yɛyɛe ma kan mpuntuo nhyehyɛe ahorow no, 1D1F no, na yɛdwen sɛ nkurɔfoɔ de yɛn ankorankorɛ mfididwuma no bɛkɔ akɔfɛm sika wɔ 35 pesɛnt so na wɔakɔsi mfididwumabea a ɛmmfa mfasoɔ biara mma wɔn no. Wɔrennyɛ saa.”
Ɔbɔɔ kɔkɔ sɛ sɛ wɔnsiesie saa akwansideɛ yi a, aban no wɔ asiane mu sɛ ɛbɛsan de nneyɔeɛ a emu nnyaa nkɔsoɔ a ɛfiri kan nhyehyɛeɛ ahorow no mu baeɛ no bɛba bio.
Badu-Aboagye san kyerɛe sɛ sika a wɔde bɛma secretariat nkuto nnɔɔso a wɔde bɛkyerɛ sɛ nkɔsoɔ wɔ hɔ.
“Sɛ wosiesie secretariat na woka sɛ mama wɔn GH¢101 million ma wɔde adi dwuma wɔ secretariat hɔ na wɔanya ɔfese no nnɔɔso. Deɛ ɛwɔ fam a yɛbɛhunu ne deɛ yɛrehwehwɛ.”
Ɔkuraa mu sɛ mfididwuma na ɛsɛ sɛ ɛyɛ Dɔnhwere 24 Sikasɛm no fapem, na ɔsiisoe sɛ nneɛma a wɔde kɔ amannone ne adwuma mmae ntumi mma hɔ sɛ emu nni hɔ a.
“Wɔ nhyehyɛe ho no, sɛnea mekae no, mfididwuma, nneɛma a wɔde kɔ amannone, na afei adwuma foforɔ. Sɛ wompa nea ɛdi kan no abɔ mu, a ɛne fapem no, a ɛne mfididwuma no a, wontumi nnya deɛ ɛtɔ so mmienu no, wontumi nnya deɛ ɛtɔ so mmiɛnsa no.
“Enti mfididwuma no ho hia kɛse. Biribiara a yɛhia sɛ ankorankorɛ mfididwuma na ama yɛatumi afahyɛ mfididwuma yi ase no, medwen sɛ ɛsɛ sɛ wɔma ɛba mu.”




Mmuae (0)