Court of Appeal yii fɔbu a wɔde bɔɔ MASLOC Chief Executive Officer dada Sedina Christine Tamakloe Attionu no nyinaa a ɛyɛ 78 fii hɔ wɔ Kitawonsa 30, 2026 mu, wɔ atɛmmu a ɛduru nkyekyɛm 124 a wɔato ho din.
1. Krataa a ɛyɛ mfeɛ du a obiara antumi ankyerɛ sɛ ɛyɛ ampa
Korɔno bɔ a ɛso pa ara a wɔde bɔɔ Tamakloe ne sika GH¢500,000 a Obaatanpa Microfinance Company kaa sɛ wɔde sika nkitinkiti tuaa guu ne nsam wɔ Ɔsannaa 2014 mu.
Deɛ aban no gyinaa so bɔɔ no soboɔ ne krataa, Exhibit A, a ɛyɛ a Maame Tamakloe na ɔde ne nsa hyɛɛ aseɛ, a ɛkyerɛ sɛ wagye sika no.
Atɛmbuafoɔ mmiɛnsa no hwehwɛɛ asɛm no mu mmiako mmiako, hwɛɛ adanseɛ a aban no de baa asɛnnibea hɔ ne deɛ mmara hwehwɛ fii wɔn hɔ.
Maame Tamakloe, wɔ n'asɛm a ɔka kyerɛɛ kɔpolisifoɔ wɔ 2017 mu no, kaa sɛ ɔntumi “mmoa no ano sɛ me na mede me nsa hyɛɛ krataa no ase”, ɛmfa ho sɛ nsa hyɛeɛ no sɛ ne deɛ.
Deɛ Asɛnnibea no hunuiɛ ni.
Sɛdeɛ ɔpoeɛ no nti, ɛsɛ sɛ aban no di kan kyerɛ sɛ krataa no yɛ ampa. Mmom, asɛnnibea temmufoɔ no hyɛɛ Maame Tamakloe sɛ ɔnkyerɛkyerɛ mu sɛ nsa hyɛeɛ no yɛ ne deɛ anaa.
Court of Appeal hunui sɛ wei yɛ kɔntɔnkyiye. Afei nso ɛhunui sɛ wɔamfa krataa no amfa Evidence Act’s mmara a ɛfa aban nkrataa ho no so anhyɛ mu den korakora — MASLOC panin biara a ɔde totoo deɛ ɛyɛ ampa no ho amma ambo adanseɛ, na wɔamfa krataa a wɔagye tom kyerɛɛ mu nso amma.
Deɛ ɛmpo yɛ bone ma aban no asɛm no, MASLOC’s ara nkrataa a wɔnkɔ ne nkra kyerɛ sɛ korɔno bɔ no nni mu: Asɛnnibea no hyɛɛ no nsow sɛ MASLOC kɔɔ so bisaa mfɛntom sika wɔ GH¢500,000 ntoboa no so mfeɛ pii akyi berɛ a wɔse wɔsan de sika no hyɛɛ ne bɔtɔ mu no, a krataa biara nni mu a ɛgye to mu sɛ sika keteke san bae na ɛyerae. Wɔ saa adanseɛ no so no, Asɛnnibea no sii pi sɛ wɔantumi ammbɔ ho adanseɛ a akyinnyeɛ nni ho sɛ Tamakloe nyaa sika no korakora.
2. Dwumadie a “ɛnni hɔ” a wɔde kyerɛkyerɛ nnipa mu — a obiara ammbɛhwɛ: Wɔbɔɔ Tamakloe soboɔ sɛ wawia sika a ɛboro GH¢ miliyɔn 2 a na wɔde bɛyɛ dwumadie wɔ ɔman no nyinaa mu de akyerɛkyerɛ nnipa a wɔagye MASLOC bosea afiri wɔn asodeɛ ho. Aban no asɛm ne sɛ saa dwumadie no amma koraa.
Nanso Nhwehwɛmufoɔ a ɔfiri Economic and Organised Crime Office (EOCO) a ɔbaa adansedie mu no gye toom berɛ a na wɔrebisa no nsɛm mu sɛ, EOCO amfiri nnipa 85,300 a wɔatwerɛ wɔn din mu obiara nkyɛn ammbɛhwɛ. Asoboɔ a ɛse dwumadie biara amma no fii MASLOC’s Mantam So Akwankyerɛfoɔ hɔ, a wɔka kyerɛɛ EOCO nhwehwɛmufoɔ ne ankorankorɛ sika hwehwɛfoɔ, nanso wɔamfrɛ wɔn anka adanseɛ wɔ asɛnnibea. Wɔ Ghana Evidence Act mmara ase no, adansefoɔ a ɔretie deɛ obi aka kyerɛ no aka de rebɔ adanseɛ sɛ asɛm no yɛ ampa no yɛ asɛntia (hearsay) — na wɔngye ntum gye sɛ obiaa a ɔkaa asɛm no ankasa ba bɛdi adanseɛ anaa wɔkyerɛ sɛ ɔntumi mba. Saa nneɛma mmienu no mu biara amma ha.
Asɛnnibea no nso hyɛɛ biribi nsow a aban no ankasa krataa koraeɛ mu yeraeɛ: MASLOC adwumayɛfoɔ pii a wɔkɔyiee kyɛke na wɔde sika no maa Tamakloe ma dwumadie no, nhwehwɛmufoɔ bisabisaa wɔn nsɛm, na wɔn mu biara anka sɛ dwumadie no amma.
Tamakloe wɔde no bɔɔ soboɔ nso sɛ wawia GH¢579,800 fii sika a na wɔde resiesie 2015 Kantamanto dwa ogya hyeɛ no mu akwanhyiafoɔ. Ɛha no, Court of Appeal hunuu biribi a ɛyɛ nwonwa: berɛ a na wɔrebisa no nsɛm mu no, aban no ankasa adansefoɔ panin — MASLOC CEO a ɔbɛhyɛɛ Tamakloe ananmu no — dii adanseɛ sɛ ɔno ara hwehwɛɛ mu na ɔhunui sɛ sika no kɔduruu ogya hyeɛ no mu akwanhyiafoɔ nsam ampa de faa kwan a wɔahyɛ da mu. Saa gyetoɔ no amma amedie nhwehwɛmu krataa a wɔde kyerɛɛ wɔ asɛnnibea hɔ.
Sɛ aban no ankasa adansefoɔ gyinaa so sɛ wɔde sika no yɛɛ deɛ wɔahyɛ da de bɛyɛ no a, Asɛnnibea no kaa sɛ, korɔno soboɔ no ntumi nnyina.
Ɛnam adanseɛ mu ntokuro a ɛwɔ hɔ no akyi no, Asɛnnibea no hunui sɛ asoboɔ akuo bi — deɛ wɔreka sɛ Tamakloe “wilfully caused financial loss to the state” ne “caused loss to public property” — mu yɛ mmerɛ koraa. Ghana Mmara Mpanyinsideɛ hwehwɛ sɛ wɔkyerɛ deɛ wɔabɔ no soboɔ no, wɔ mu kɔɔne, fɔ a ɔdi no su. Saa asoboɔ pɔtee yi san ka mmara akyi nsemsɛm (sɛ fɔbɔ/sika bere baeɛ) a ɛnkyerɛ adeɔ pɔtee anaa gyinaeɛ a Tamakloe tewee a ɛde saa nsunsuonsoɔ no baeɛ. Asɛnnibea no kaa sɛ wei nnyɛ mfomsoɔ ketewa a wɔtumi siesie; na ɛyɛ asɛm a wɔantumi amfa amma no sɛ ɔmbua, na fɔbu a wɔde gyinaa saa nkyekyɛm no so ntumi nnyina ɛmfa ho adanseɛ a ɛbaa akyire.
5. Akatua a sika ho adwumayɛfoɔ pene so — berɛ a wɔhwehwɛɛ nkrataa no mu akyi
Wɔ ex gratia ne home akatua a ɔde maa ne ho ne ne abadiakyire no ho no, Asɛnnibea no gyinaa adanseɛ a ɛfiri MASLOC Sika Ho Ɔpanin ankasa nsam, a ɔdii adanseɛ sɛ ɔno ara hwehwɛɛ mu na ɔpenee saa akatua no so ɛfiri sɛ wɔanhu mfomsoɔ biara wɔ nkrataa a ɛboam no mu. Aban no nni adanseɛ biara a ɛkyerɛ sɛ Tamakloe daadaa no anaa ɔde nkrataa a ɛnyɛ ampa maa no. Saa ara nso, wɔ hyɛmma dodoɔ a wɔtɔɔ afiri Mac Autos a akyinnyeɛ da so no ho no, Asɛnnibea no hyɛɛ no nsow sɛ Sika ne Asaase Yiedie Mpanyinsoa (Finance Ministry) gye toom ma Public Procurement Authority, na n'ananmuhyɛfoɔ wɔ CEO agua no so kɔɔ so san tetee boɔ na ɔtuaa saa krataa no mu sika — ɛyɛ den sɛ wode bɛbɔ mu sɛ wɔamfa kwan pa so antɔ fii ahyaseɛ.
Deɛ wei kyerɛ ma asoboɔ a aka no
Ɛnam sɛ korɔno ne sika bere ho fɔbu no guiɛ ɛnam adanseɛ a nni hɔ nti, sika fĩ kora (money laundering) ho asoboɔ — a wɔ mmara ase ɛgyina korɔno so no — ka ho gui. Na ɛnam sɛ fɔbu no nyinaa guie nti, Asɛnnibea no ampene so sɛ bɛhwɛ sɛ ebia mfeɛ du afiase da a wɔde maa no ahyaseɛ no yɛ den dodo anaa, ɛgyinaa so sɛ fɔbu biara a ɛmu yɛ den nni hɔ a wɔde bɛbu no fɔ bio.
Wɔ ne nsɛm a ɔde wieeɛ mu no, Temmufoɔ Ankamah twerɛe sɛ mmara a ɛhwehwɛ sɛ aban no di kan di adanseɛ de bɔ fɔ, na ɛmma saa kɛsɛyɛ no nkɔ deɛ wɔabɔ no soboɔ no so no, “nnyɛ nhyehyɛeɛ mu fɛfɛɛfɛ bi kɛkɛ. Ɛyɛ amamra kwan so nsɛm a ɛkyerɛ sɛ obi nni fɔ gye sɛ wɔdi no fɔ, na ɛyɛ adeɛ a ɛsɛ sɛ wɔde ma obiara a wɔabɔ no soboɔ.”




Mmuae (0)